Autor: Peter Veselský a Marián Maťaťa / Foto: SDB Košice Luník IX

Ako netradiční koledníci sa miestni saleziáni vybrali bez kamier a fotografov do všetkých bytov na sídlisku Luník IX a v Mašličkove. Klopali na dvere v mene pápeža Františka. Do každej domácnosti priniesli rohožku vystrihnutú z pápežského pódia.

O svoje zážitky sa podelili saleziáni Peter VESELSKÝ a Marián MAŤAŤA.

Ako pripraviť a rozdať 450 rohoží?

Keď sme sa po odchode Sv. Otca z Luníka dozvedeli, že krásny červený koberec z pódia nám zostane, hneď na druhý deň pri obede skrsol nápad, čo s ním urobíme.

Najprv bolo treba zohnať peniaze na výrobu rohožiek. Jeden štedrý pán sa nadchol touto myšlienkou. Firma koberec narezala na rohože. Ďalšia firma urobila potlač. Silno nás oslovila veta pápeža Františka, ktorou sa obrátil k obyvateľom Luníka v úvode svoje návštevy: „Vy ste v srdci Cirkvi“. Pridali sme aj slovo „Paľikerav“ (ďakujem) v rómskom jazyku, pápež ho vyslovil na koniec svojho príhovoru.

Na realizáciu 450 rohoží sme dosť dlho čakali. Výroba sa skončila v novembri, aj kovid postupne začal ustupovať. Teraz pred Vianocami sme si pripomenuli štvrťrok od návštevy pápeža.

Slová vysvetlenia darčeka a odpovede ľudí

„Pápež chcel prísť aj k vám domov, v Buenos Aires ako biskup tak robil často. Tentokrát to však okolnosti nedovoľovali. Ale… pápež predsa prišiel k vám. Prišiel k vám koberec z pódia na ktorom stál. Pápež vás nosí v srdci a vy sa zaňho modlite.“

Ľudia boli prekvapení, prečo sme prišli a klopeme im na dvere. Drvivá väčšina rodín reagovala pozitívne. Iba v štyroch rodinách poďakovali, že si darček neprosia. Vďaka spolupráci s pánom starostom sme mali zoznam všetkých bytov. Za tri dni sme navštívili všetky rodiny na Luníku IX a tiež aj chatrče v Mašličkove. Návšteva medzi dverami trvala pár sekúnd. Boli aj takí, čo si mysleli, že rohože predávame. Niektorí koberec hneď pobozkali, iným vyhŕkli slzy. Boli to veľmi silné okamihy. Okrem rohoží sme nič iné nedávali; aj toto pomohlo zvýrazniť dôležitosť daru.

Pomocníci a protipandemické opatrenia

Rohože nám pomáhali nosiť chlapci zo stretiek a miništranti. Viacerí vydržali až do konca, niektorí nevládali vyšliapať viackrát pešo až na ôsme poschodie. Chlapci sa tešili tomuto zážitku: „Ideme sa deliť o radosť“. Toto ich veľmi motivovalo. Vďaka prítomnosti detí atmosféra bola oveľa uvoľnenejšia. Chlapci tiež spolu s nami vinšovali sviatky. Ohromne sa im to páčilo.

Čo sa týka opatrení, chodili sme v respirátoroch. Medzi dverami sme odovzdali koberec a šli sme ďalej. Nebol priestor na návštevy, bola to rýchla donáška k dverám.

Ako vyzerajú Vianoce na Luníku IX?

Ľudia sa na Vianoce tešia. Nedávno boli sociálne dávky, nakúpili si. Kresťanský rozmer asi veľmi neriešia. Deti poznajú príbeh o Betleheme a o Ježiškovi. Je zaujímavé, že koledy veľmi nepočuť. Aj na Štedrý deň počuť z okien rómsku hudbu. Štedrú večeru si pripravujú, mnohí Rómovia však nemajú radi ryby, preto skôr asi pripravia rezne. V niektorých rodinách si zvyknú dávať aj darčeky. Najdôležitejšie je pre nich, že rodina je spolu.

V kostole dodržiavame všetky opatrenia: na sv. omšu prichádzajú iba zaočkovaní, pre mladých sme mali duchovnú obnovu. Minulý rok sme pripravili online foto spomínanie na rok. Tento rok to určite zopakujeme. V miestnej škole sa nám si v 10 triedach podarilo urobiť predvianočnú hodinu, takú mini katechézu.

Čaro Vianoc na Luníku IX

Mnohí Rómovia vidia Vianoce ako sviatok majority. Vnímajú Vianoce tak trochu svojsky. Aj v najbiednejších chatrčiach ozdobujú stromčeky. Vianoce prežívajú skôr komerčne, obchody aj médiá ich naladia. Vedia, že treba nakúpiť, upratať, napiecť koláče. Vlastne Vianoce sú obrazom toho, čo sa deje počas roka. Ešte akoby nevedeli spojiť Vianoce s podstatou. Niektorí síce prídu po Štedrej večeri aj do kostola, prídu, no už v nálade. S deťmi je to iné, im približujeme život Ježiša Krista, oni sú viac vtiahnutí.

Na sviatok sv. Rodiny budú mať dvaja chlapci prvé sv. prijímanie. Oslava príchodu Krista na zem sa prenesie aj do eucharistickej oslavy. Rodičia týchto chlapcov z prvého sv. prijímania sa tiež nahlásili, že prídu na sv. omšu. Veľmi nás to teší, že rodičia chcú byť na slávnosti spolu s deťmi. Tu to žiaľ nie je samozrejmosť. Počas roka je tých sviatkov niekoľko a je nádej, že cez deti sa k náboženskému životu dostanú postupne aj rodičia.