Text a Foto: Daniel Imriška SDB

Spolu 43 účastníkov a animátorov Mládežníckeho zážitkového pobytového tábora prežilo v rekreačnom zariadení Bonums, neďaleko Belušských Slatín, v dňoch 3. až 9. júla, nástup komunizmu, neslobodu i návrat demokracie.

Prvú júlovú nedeľu, zatiaľ nič netušiaci účastníci mládežníckeho tábora prichádzajú do Saleziánskeho mládežníckeho strediska v Novej Dubnici. Animátori, ktorí už viac než len tušia, čo ich čaká, ich srdečne vítajú a fotia. Po krátkom presune nasleduje ubytovanie a vzájomné zoznámenie sa. Večerný program má navodiť atmosféru saleziánskeho oratória. Mládež rozdelená do skupiniek plní rôzne úlohy. Posledná z nich prezradí, ešte stále nič netušiacim účastníkom, tému tábora – “Titus Zeman – vatikánsky špión”.

Nasledujúci deň ponoril program mladých do témy tábora. Nastáva prevrat a vlády sa ujímajú komunisti. Animátori v uniformách odovzdávajú “občanom” ich občianske preukazy s fotkou. Nové pozdravy, nové pravidlá fungovania v tábore. Zmena však nastala bez väčších problémov. Jediný protestujúci, miestny kňaz, direktor saleziánskej komunity Marek Michalenko, bol zatknutý a odvedený v putách. Aj ďalšia aktivita navodzuje zdanie pretrvávajúcej slobody. Cieľom mladých bolo, plnením rôznych úloh a aktivít, postaviť čo najviac saleziánskych stredísk v rôznych krajinách sveta. Zatiaľ jediný rozdiel oproti predchádzajúcemu, demokratickému režimu, je v pozdrave “česť práci” a v nutnosti, kedykoľvek sa legitimovať socialistickým občianskym preukazom a predísť tak prípadným komplikáciám.

Po skončení tábora sa domov všetci vrátili unavení, no plní zážitkov a snáď i lepšie chápajúci dobu neslobody, ktorú prežili ich rodičia a starí rodičia. Môžeme parafrázovať výrok dona Titusa – „Aj keby som stratil môj život, nebolo by to márne, ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol, stal kňazom namiesto mňa.“ – nebolo to márne, ak si aspoň jeden z účastníkov, vďaka tomu čo prežil na tábore, bude viac vážiť slobodu a obeť, ktorú aj pre nás podstúpil don Titus.

Zdroj: SDB NDCA