Autor: Marek Strapko / Foto: Unsplash

Možno ste už niekedy cestovali v úplne nabitom vlaku, kde mnohí stoja, dokonca sedia v uličkách. Osobne som to zažíval takmer na pravidelnej báze. Pandémia to síce zmenila, ale na tento milý príbeh nikdy v živote nezabudnem.

Jeden z pasažierov sa stal anjelom pre stratenú paniu. Vracala sa na Ukrajinu. Aké príznačné v čase, keď dennodenne vo vlaku stretávam mnohých, ktorí z Ukrajiny v panike utekajú.

Mala to byť cesta ako každá iná. Z princípu som si nekúpil miestenku. Viem, že aj tak by som nezostal sedieť na svojom mieste. Jedno miesto som však predsa našiel. Čakalo presne na mňa a ja som nerušene vytiahol svoju knižku…Vtedy som zbadal nastupovať ďalších ľudí, ktorých pohotovo pustil sympatický pán v športovej súprave. Pochopil som, že mal aj miestenku, ale napriek tomu neváhal urobiť dobrý skutok. Čítal som si ďalej, ale svedomie mi nedovoľovalo mlčať. Ja sedím bez miestenky a on má stáť? Postavil som sa a ponúkol som mu moje miesto. On sa len usmial a športovým postojom naznačil, že mám sedieť. Pôsobil neskutočne vyrovnaný. Závidel som mu jeho vnútornú radosť. Vlak pokračoval a nastúpili ďalší starší ľudia. Bol som rád, že aj moje miesto mohlo poslúžiť iným. A tak sme sa ocitli pri sebe. Vyrovnaný športovec a ja s knižkou v ruke, opretý o stenu.
Cesta bežala ostošesť a vtom do vlaku vletela blondínka. Vyzerala, akoby ju naháňalo stádo diviakov. Bolo jej do plaču, rozprávala po rusky. Nevedel som jej pomôcť, nechápal som, čo sa deje. Veríte v osud? Sympatický pán v športovom ju upokojil a prihovoril sa jej jazykom, ktorému rozumela. Pokojným hlasom vysvetľoval, gestikuloval a pani prestala plakať. Niekto jej uvoľnil miesto a spokojne si sadla.

Prenikla ma zvedavosť, a tak sme so športovcom prehodili reč. Pani sa stratila. Cestovala domov – na Ukrajinu. Očividne bola mimo, chcela ísť totiž na smer Česko (vlakom na Košice). Aké šťastie, že sympaťák tiež cestoval rovnakým smerom. Pomohol jej rezervovať autobusový lístok do Užhorodu. Celé kupé prežiarila radosť. Svojím pokojom nainfikoval všetkých. Takto si predstavujem Božie kráľovstvo na zemi.

Spomenul som si na tento príbeh. Celý tento týždeň, a bude to tak ešte dlhú dobu, utekajú matky s deťmi. Nie, toto nemá byť smutné! My predsa vieme, kto je víťaz!

Tento príbeh je mementom pre nás všetkých. Často totiž nemusíme robiť veľa, stačí jeden malý skutok a ten otvorí dvere dobru. Jediné, čo potrebujeme, je byť v strehu a otvárať sa tichému hlasu, ktorý nás pozýva ku konaniu dobra. A ak by nám to náhodou nešlo, vieme, kto je naším najväčším vzorom. Ona nikdy nepovedala nie.

Mária Pomocnica, buď nám oporou – aj my chceme byť dobrými ľuďmi!