Text a Foto: SDB Michalovce

Naša služba ľuďom z Ukrajiny

Súčasná situácia nás podnecuje napísať vám niečo z toho, čo sme doteraz zažili. Od pondelka 7. marca sme otvorili v priestoroch nášho oratka pod kostolom krátkodobé ubytovanie pre mamky s deťmi z Ukrajiny. Prípravu sme začali asi týždeň predtým s množstvom ochotných rúk spomedzi chlapcov, animátorov, tetušiek z ružencového bratstva a so silným zapojením sa rodín z farnosti/strediska. Celkovo možno aj vyše sto ľudí z diela sa doteraz konkrétne zapojilo do tejto služby. Vďaka podpore zo strany provincie prišiel na tri týždne aj spolubrat Stano Hurbanič z Bratislavy – Trnávky, čo bolo nesmiernou pomocou o to citeľnejšou, pretože práve v týchto marcových týždňoch našu komunitu navštívil aj covid a s odstupom jedného dňa boli s pozitívnym výsledkom testu v karanténe viacerí bratia.

So Stanom, s jeho talentmi a cez jeho kontakty sa nám dostalo skutočne veľa pomoci a zapojili sa aj viacerí dobrovoľníci z Bardejova alebo z Bratislavy.

Priestory oratka sme pripravili na prijatie pre celkom 20 osôb (postelí). Napokon však boli situácie, že sme mali hostí aj viac, keďže menšie deti sme vedeli umiestniť na rozkladací gauč a tínedžerov chalanov do samostatnej miestnosti.

Prvé dni sme chodievali priamo na hranicu do Vyšného Nemeckého vždy v čase neskorého večera, aby sme ponúkli prichádzajúcim, uzimeným ľuďom našu službu. Zážitky na hraniciach boli veľmi silné: videli sme to množstvo dobrovoľníckej pomoci (hotové malé mestečko-mravenisko), ale aj strach, obavy, veľkú únavu mám a detí, čo prichádzali cez hranicu po niekoľkých dňoch cesty a často len s veľmi málo vecami… Chodievali sme tam večer, pretože v neskorších hodinách tam už neboli autobusy na prepravu od hraníc ďalej. Mamky a deti, ktoré alebo vedeli, že chcú pokračovať cez Slovensko ďalej (ale nie proti noci), alebo aj nevedeli, kam ďalej, a prijali našu ponuku, našli u nás teplo, posteľ s vankúšom a paplónom, jedlo, sprchy, ticho… a starostlivých dobrovoľníkov, ktorí zostávali s nimi aj cez noc (striedali sa v nonstop službe).

Všetko sa tu nedá opísať. Prvú noc vždy všetci spia takmer až doobeda. Po naplnení základných potrieb sa usilujeme s nimi porozprávať, čo ďalej. S tými, ktorí chcú zostať na Slovensku, ideme vybaviť potrebné dokumenty – cudzinecká polícia zriadila v mestskej športovej hale veľké registračné centrum. Tam nás za pár dní už celom poznajú. Zväčša na druhý deň sa s nimi rozprávame, kam ďalej. Vtedy už na nich naozaj vidno malú premenu – upokojenie, nabratie síl. Vďaka spolupráci na provincii či s inými dobrými ľuďmi sa darí takmer vždy nájsť pre nich dlhodobejšie ubytovanie v iných mestách. Zariadime im dopravu: či už vlakom, alebo ich vezieme autami (dostali sme požičané od dobrodincov dve dodávky). Dokonca pre niektorých sa už podarilo nájsť aj prácu. Pekným malým ovocím ich pobytu u nás je, keď sa na druhý-tretí deň pripoja k upratovaniu, prezliekaniu postelí. Ženy samy si to pýtajú.

Niekedy v polovici marca sa aj zo strany štátu pohli veci tak, že už nechodíme večer na hranicu, ale iba tu v meste k hale, kde je „hot – spot“ a kam ľudí priebežne nonstop priváža z hranice kyvadlová doprava. Takto sme raz večer prijali dve mladé mamky – Svetlanu, tehotnú, s asi 4-ročným Markom, a Juliu s cca dvanásťročným Arťorom. Prišli naozaj s niekoľkými igelitkami vecí. Stretnúť ich a potom sa dozvedať ich príbehy – silno nás to zasiahlo.

Prichádzali aj mamky so skutočne malými bábätkami, a to zo všetkých častí Ukrajiny: Charkov, Záporožie, Doneck, Kyjev, Odesa, Černihiv, Poltava… Stretať týchto ľudí – pohlo to každého z nás, ktorí sme sa do tejto služby zapojili. Desiatky našich farníkov i dobrovoľníkov z iných miest – v stálej „asistenčnej službe“ pri upratovaní, zásobovaní, pri hrách s deťmi, pri vybavovaní dokumentov, zabezpečovaní stravy, dopravy – celý ten čas zažívame nielen ťarchu situácie a príbehov týchto ľudí, ale aj množstvo malých zázrakov – milostí z Božej strany. A vlastne zapája sa celá farnosť, ktorú každú nedeľu pri oznamoch transparentne informujeme o tejto službe, o konaní dobročinnej lásky. A ľudia sú štedrí, podporujú nás a chcú pomáhať.

Ešte malá zmienka o tom, že sme mali aj návštevu z Vatikánu a z KBS, tiež sme dostali dosť pomoci z Nemecka aj z Talianska a zároveň sa o materiál delíme s ďalšími, ktorí to vedia zužitkovať a dopraviť aj priamo na Ukrajinu. V tom všetkom sa nám podarilo urobiť s niekoľkými deťmi aspoň malý výlet do prírody nad Šíravu.

Za dva a pol týždňa sme u nás prichýlili vyše 140 ľudí. Na konci marca sme si dali na niekoľko dní prestávku, pretože štát už má v meste zriadené viaceré veľkokapacitné nocľahárne a zatiaľ majú dostatok miest aj počty prichádzajúcich ľudí nie sú vysoké. V súčasnosti už znovu pokračujeme v tejto službe aj v našich priestoroch.

Sme úprimne vďační všetkým, ktorí sa akokoľvek do tejto služby zapájajú alebo nás rôzne podporujú. Prosíme aj o vaše modlitby.