Autor: Saleziáni Michalovce / Foto: archív Saleziáni Michalovce

Ako don Bosco prišiel na Zemplín

Za všetkým hľadaj… zbožnú tetušku. A vtedy mladého kňaza Štefana Hlaváča, katechétu na miestnom gymnáziu. Prišiel do Michaloviec ako kaplán v roku 1929. Videl, že pre asi sedemtisíc rímskokatolíkov sú tu len dvaja kňazi s jedným kostolom a na učňovskej škole sa neučí náboženstvo, lebo niet síl. A tak keď sa v lete 1935 po ceste z Mariazellu pútnici z Michaloviec zastavili aj v Šaštíne a pozdravili študenta a rodáka (z Močarian) Andreja Šándora, trom tetuškám, čo videli prácu saleziánov pre chlapcov, sa to tak zapáčilo, že zbožné prianie mať také dačo doma v Michalovciach hneď predostreli dôstojnému pánu Hlaváčovi. A ten napísal aj biskupovi, aj predstavenému saleziánov do Bratislavy. Argumentoval potrebou rímskokatolíckej rehole v regióne, potrebou druhého kostola viac v centre mesta a potrebou starostlivosti o učňovskú mládež. „Pozemok je k dispozícii a postaráme sa aj o určitý kapitál. Chceli by sme vybudovať aj oratórium pre mládež.“ Po prípravách, návšteve saleziánskeho provinciála, dnes už ctihodného Ignáca Stuchlého, v Michalovciach a viacerých listoch a vybavovaniach prišiel 13. októbra 1939 na Zemplín zo Šaštína salezián don Anton Jančovič, aby vzal na plecia starosť o stavbu diela. Po náročných stavebných prácach boli oratórium a internát pre učňov slávnostne otvorené 8. decembra 1941, na sté výročie založenia oratória dona Bosca v Turíne.

Stretko chlapcov na chate v Lesnom

Z nášho kostola kino

Súčasťou ústavu bol aj priestranný kostolík Panny Márie Pomocnice a na nasledujúcu jar sa pripravovalo aj ihrisko. Prvý direktorom bol spomínaný don Anton Jančovič, po ňom don Štefan Fabera. Dielo fungovalo sedem rokov, bez veľkej ujmy prežilo prechod frontu v roku 1944, „po príchode Rusov v našom ústave bola zriadená vojenská nemocnica, ktorá tu ostala dva mesiace“. Od 1. apríla 1945 bolo opäť v dome ubytovaných 60 chovancov, v oratóriu sa schádzalo do 200 chlapcov, nechýbalo divadlo „ako účinný prostriedok nábožensko-mravného pôsobenia“. V lete 1948 tu slávil svoje primície salezián Andrej Šándor, neskorší veľký básnik Gorazd Zvonický, zo susednej obec Močarany (dnes je súčasťou mesta a našej farnosti). A k 1. decembru 1948 tu košický biskup zriadil Farnosť Panny Márie Pomocnice kresťanov.

Na Deň farnosti tradične otcovia a synovia hrávajú hokejbal

Potom prišli ťažké časy komunizmu. Michalovský saleziánsky internát a oratórium boli nútene zatvorené už 16. mája 1949. Komunitu desiatich saleziánov vyviezli preč a zakázali im vrátiť sa. Pri celoštátnej likvidácii reholí v apríli 1950 bol definitívne zatvorený aj kostol. Počas komunizmu bolo v ňom dlhé roky kino.

Dostali sme náhradu za nemocnicu

V roku 1986, na sviatok Dominika Savia 6. mája, prišli bývať do Michaloviec dvaja „tajní“ saleziáni, vlastne jeden klerik Bartolomej Juhás a jeden mladý, ešte len kandidát do rehole. Starší domček príbuzných iného tajného saleziána si upravili a začali pracovať s chlapcami. Hrávali s nimi na sídliskách hokejbal, večer spolu chodili do kostola, robili výlety a stretká. V októbri 1989 ich posilnili ďalší dvaja klerici – bratia Semanovci.

Prímestský tábor 2022 (s témou Krúdovci); v tejto skupinke sme mali aj niekoľko ukrajinských detí

Keď po páde režimu saleziáni dostali späť aspoň časť objektu, s pomocou mnohých dobrodincov už 15. júla 1990 znovuotvorili saleziánsky dom. Potom prišiel do komunity don Jozef Šebo a ako direktor postupne dosiahol prinavrátenie kostola, ihriska a napokon aj finančnú náhradu za niekdajší internát, medzičasom prestavaný na onkologické oddelenie miestnej nemocnice. Urobila sa generálna oprava budovy a postupne sa postavil aj nový dom pre komunitu a telocvičňa. Na nedeľné omše začalo chodievať aj tritisíc ľudí.

Rozširujeme pastoráciu

Po rozbehu v 90-tych rokoch, keď sa popri „stavbárčine“ pracovalo predovšetkým na poli apoštolátu s chlapcami a vyše stovka sa ich pravidelne týždenne stretávala na stretkách, sa postupne záber saleziánskeho diela v Michalovciach začal rozširovať. Z chlapcov – a dievčat u sestier saleziánok – dorastala mládež a začalo sa organizovať aj mládežnícke stredisko s piatkovou mládežníckou svätou omšou a s patričnými ponukami. V oratóriu sa cielilo okrem výchovy k viere aj na výchovu k duchu spoločenstva, v lete nechýbali obľúbené tábory „chatovačka“ a „prímesťák“. Ako príprava nových animátorov vznikol vďaka mladým spolubratom originálny projekt s názvom „šuflikári“ (názov dostal podľa jednej úvodnej aktivity so šuflíkmi). Nechýbali divadlá, ples, oslava dona Bosca.

Niektoré rodiny spoločne trávia v lete týždňovú dovolenku

Isté obdobie sa spolubratia venovali aj pastorácii miestnej rómskej komunity. Stálo ich to dosť síl. Rómski chlapci aj prejavovali záujem chodievať do oratória a zasa niektorí mladí zo strediska pomáhali saleziánom priamo v miestnej rómskej časti. Celá práca bola však silne závislá od konkrétnych saleziánov. Napokon do celej činnosti prišla podstatná zmena, keď sa po dohode provinciála saleziánov a košického arcibiskupa 1. júla 2005 obnovila farnosť.

A ako čerešnička na torte – z usilovnej pastoračnej práce a z mnohých modlitieb a obiet vyrástli aj tu v Michalovciach viaceré saleziánske povolania bratov, sestier, spolupracovníkov. A mnohé pekné rodiny.

Čo nás teší po covide

Dielo dona Bosca v Michalovciach dnes zahŕňa farnosť a pri nej oratórium a mládežnícke stredisko, verejnú kaplnku a dom sestier saleziánok, spoločenstvo saleziánov spolupracovníkov a miestnu skupinu Združenia ADMA.

Komunita saleziánov venuje značnú časť síl a práce farskej pastorácii. V meste Michalovce sú len dve rímskokatolícke farnosti. Do tej našej patria aj filiálky Močarany (mestská časť), Krásnovce a Pozdišovce a verejná kaplnka blahoslavenej Laury Vicuňovej u sestier saleziánok. V tomto školskom roku tvorí komunitu šesť saleziánov kňazov (najmladší má 42 a najstarší 65 rokov). Vďaka Bohu, viera ľudí je aj v tomto regióne stále živá, hoci aj tu badať po covide určitý pokles. Predsa však v nedele slávime 11 svätých omší na piatich miestach, v sobotu večer aj v kaplnke novej nemocnice cez ulicu oproti nám. Spovedá sa tu pomerne veľa, aj za to Bohu vďaka.

Veľmi obľúbenou aktivitou je u nás v Advente zdobenie perníčkov

Teší nás, že po covide sa nám podarilo rozbehnúť mimoškolskú prípravu detí na prvé sväté prijímanie s piatimi tematickými stretnutiami v oratóriu. Deťom sa venuje sestra saleziánka, tri mamičky a animátorky, rodičom osobitne manželský pár. K príprave birmovancov sa tiež stretáva osobitný malý tím a aj do toho sú zapojení laici a sestra saleziánka. V rámci diela nám fungujú tri spevácke zbory – detský, mládežnícky a zbor dospelých. A medzi našimi miništrantmi mávame i predškolákov, i mladých dospelých. Laici majú pekne podelené úlohy lektorov, ďalší sú pomocníkmi našej kostolníčky, iní pridajú ruku k starostlivosti o areál. Svoje miesto majú aj ružencové bratstvá a mariánska sobota (vždy najbližší dátum k 24-tému v mesiaci) k úcte Pomocnice kresťanov.

Zmenili sme kostol a máme aj nádvorie

Objekt dnešného kostola bol pôvodne stavaný ako divadelná sála, v ktorej provizórne na opačnej strane (oproti pódiu) fungovala kaplnka. História nás potom uchránila od pôvodného plánu stavby obrovského kostola. A preto sa v roku 2016 rozhodlo o prestavbe priestoru. Celé zameranie kostola sa otočilo o 180 stupňov: v priestrannejšej časti, kde bolo kedysi divadelné pódium, máme teraz presbytérium. Zároveň v areáli strediska vzniklo pekné vnútorné nádvorie. Vďaka obrovskej obetavosti a spolupráci mnohých farníkov a pod vedením farára dona Petra Hraboveckého dnes máme po prestavbe pekný kostolný priestor, do ktorého sa po covide opäť vrátil život spoločenstva.

Dali sme sa do služby aj ľuďom z Ukrajiny

Živá a činná viera farnosti a strediska sa ukázala aj v prvých mesiacoch vojnového konfliktu na Ukrajine na jar 2022, keď sme aj v našich priestoroch poskytovali niekoľko týždňov dočasné (dvoj-trojdňové) ubytovanie ľuďom utekajúcim cez hranice. Bola to hlboká skúsenosť spolupráce animátorov, mladých, rodín aj seniorov, a to nielen z Michaloviec. Bohu vďaka za štedrosť sŕdc.

Na slávnosť Pomocnice kresťanov, patrónky aj našej farnosti, sa u nás koná „Mariánska procesia“

Týždeň u nás

Najživším dňom je – aj u nás – nedeľa. Pri každej svätej omši spovedáme, dopoludnia po farskej a detskej svätej omši sa ľudia zastavujú na kávu, deti obľubujú mlieko s penou. A ako saleziáni sa usilujeme byť medzi nimi a budovať spoločenstvo. Popoludnie patrí oratóriu: s deťmi, mladými či rodinami je čas pre hru a spoločenstvo, v telocvični (najmä v zime) alebo vonku na trávnatom priestore, asfaltovom ihrisku, v „letnom oratku“ (herni) a malí na pieskovisku. Niektoré nedele býva stretko pre štvrtákov i pre štvrtáčky a jedno manželské stretko. Večer patrí pravidelne chlapskému ružencu pred Sviatosťou, žienky vtedy hrávajú florbal. V pondelok majú spolubratia komunitný deň. V utorok je stretnutie jednej skupiny birmovancov. V stredu majú stretko chlapci 5. a 6. ročníka ZŠ, večer býva stretko prípravy animátorov – „šuflikárov“. V telocvični beží vtedy florbal mladších chlapov. Vo štvrtok po svätej omši mávame s veriacimi adoráciu, stretká majú chlapci 7. a 8. ročník a večer ďalšie dve manželské skupiny, býva krúžok hokejbalu a starší chlapi hrávajú florbal. V piatok majú stretnutia dve skupiny birmovancov, je futbalový krúžok Kama, večer svätá omša venovaná mladým a po nej priestor pre mládežnícke aktivity. V soboty popoludní patrí telocvičňa mládežníckemu volejbalu.

Žiť ako spoločenstvo – rodina dona Bosca

Vnímame, že obdobie covidu citeľne zmenilo situáciu mladých aj rodín. Aj zostava miestnej komunity saleziánov sa dosť obmenila. V týchto okolnostiach sa opäť usilujeme – aj so sestrami saleziánkami, saleziánmi spolupracovníkmi, s našimi animátormi i ďalšími laikmi – rozvíjať život saleziánskeho spoločenstva tu v srdci Zemplína. Hľadáme a skúšame, čo ponúkať cez rok a v lete, pre dušu aj pre telo, ako napríklad stretká, duchovné obnovy, výlety, lectio divina, Deň farnosti na oslavu Panny Márie Pomocnice a, samozrejme, letné aktivity. A hoci to nie je bez ťažkostí, predsa žijeme s dôverou a radi, že prispievame k rastu Božieho kráľovstva.