Matka – tá, čo sa stará

od | dec 31, 2023 | Časopis 1/2024, Duchovnosť

 

Autor: sestra Linda Pocherová FMA / Foto: archív

„Starostlivosť je nový jazyk, ktorý ide proti jazyku sebectva.“
pápež František

Vzťah s matkou je nevyhnutne prvým východiskovým bodom pre každého z nás. Bez materskej starostlivosti, ktorá sa začína v okamihu počatia a prejavuje sa ako prijatie, ochrana a potrava by ľudská bytosť prichádzajúca na svet v žiadnom prípade nemohla prežiť. Táto potreba je taká pravdivá, že dokonca aj Ježiš, Boží Syn, sa pri svojom príchode na svet zveril do starostlivosti ženy.

Je dôležité si uvedomiť, že Mária nebola pri starostlivosti o dieťa sama. Jozefovu prítomnosť vedľa nej netreba podceňovať. Tehotná žena, ktorá celé svoje telo, myseľ, srdce aj čas podriadi starostlivosti o novú ľudskú bytosť, zasa potrebuje niekoho, kto sa postará o ňu. Jazykom starostlivosti je preto komunitný jazyk. Africká múdrosť vyjadruje toto vedomie prostredníctvom slávneho príslovia: „Na výchovu dieťaťa potrebujete dedinu.“ Pôvodným miestom starostlivosti teda nie je len vzťah medzi matkou a dieťaťom – samozrejme, aj tento vzťah, ale začlenený do širšej siete vzťahov. Práve preto, keď Jozef zistí, že Mária je tehotná a chce ju opustiť, anjel poslaný Bohom ho pozýva, aby sa ujal vedenia, čiže aby sa postaral o matku aj dieťa.

Ak teda v osobnom vzťahu s matkou rozkvitla naša schopnosť prijímať a poskytovať starostlivosť, práve v rodinnom živote sa jazyk starostlivosti rozvíja vo svojej najkrajšej forme, ktorou je vzájomná starostlivosť alebo starostlivosť ako „tímová hra“. V pokrvnej rodine, ale aj v tej nezaloženej na príbuzenských zväzkoch, ako je škola, farnosť a každá iná výchovná inštitúcia, je práve učenie sa vyjadrovať prostredníctvom nového jazyka starostlivosti veľkou výzvou, ktorá čaká ako na dospelých a rodičov, tak aj na vychovávateľov. Musíme sa naučiť tento nový jazyk chápať a hovoriť ním. Don Bosco by to nazval „rodinným duchom“ a povedal by, že budúcnosť spoločnosti závisí od odovzdávania tohto jazyka.

Aj pápež František preto zdôrazňuje prepojenie medzi výchovou k starostlivosti a výchovou k pokoju v každodennom živote. František vyzýva všetkých veriacich, aby obnovili „vedomie zodpovednosti, ktorá je nám zverená pri budovaní budúcnosti: tvárou v tvár osobnej a sociálnej kríze“ (krátené). My všetci sme povolaní čeliť výzvam nášho sveta so zodpovednosťou a súcitom.

Ak sa budeme starať jeden o druhého a všetci navzájom o náš spoločný domov, môžeme to dokázať. Prosme najsvätejšiu Pannu Máriu, Božiu Matku, aby nás v tejto dobe poškvrnenej nedôverou a ľahostajnosťou urobila schopnými súcitu a starostlivosti, schopnými „pohnúť sa a zastaviť pri druhých, kedykoľvek je to potrebné“.

(Adam Schwarz, podľa článku uverejnenom v časopise ADMAonLine 09/2023, skrátené)

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Mária a Jozef, nevesta a ženích

Nazaret by sa dal právom nazvať „domom čistej lásky“. Cirkev venuje osobitný priestor „čistej láske“ v Mariánskom misáli slávnosťou venovanou „Márii, Matke čistej lásky“.

Sväté schody – Scala Sacra

Popri zastaveniach krížovej cesty na košickej Kalvárii majú pútnici možnosť zastaviť sa a rozjímať o pašiových udalostiach aj na Svätých schodoch. Tie pozývajú v osobnej modlitbe a kajúcej pobožnosti, kľačiac vyjsť po všetkých stupňoch schodov až nahor.

Sen z deviatich rokov – obraz a realita

Sen dona Bosca z deviatich rokov nebol pre malého Janka veľmi zrozumiteľný. Zostal smutný až do konca, najmä preto, že nerozumel ani obrazu, ktorý mu ponúkla pred oči tajomná Pani.