Život v Bohu darovaný z lásky

Spracoval: Ondrej Miliczki SDB / Foto: archív

Pápež František pred necelým rokom, 30. augusta 2021, uznal hrdinské čnosti Božej služobnice Mariacristiny Cella Mocellin, vernej laičky a matky rodiny, exallievy FMA a vyhlásil ju za ctihodnú.

Narodila sa 18. augusta 1969 v Taliansku v mestečku CiniselloBalsamo na predmestí Milána a zomrela v Benátskom kraji v Bassano del Grappa 22. októbra 1995. V rokoch 1982 až 1987 navštevovala lingvistické lýceum v Cusano Milanino, ktoré vtedy viedli Dcéry Márie Pomocnice z Lombardskej provincie.

Počas školských rokov Mariacristinu vnímajú ako pokojnú, pozitívne naladenú a otvorenú pre všetkých. V triede je rozhodná, ale zároveň diskrétna. Jeden spolužiak o nej hovorí: „Bola veselá a mala zmysel pre humor, bola zásadová a v svojich hodnotách nerobila kompromisy. Bola medzi nami uznávanou autoritou, ale vždy bola v službe druhým.“

So svojimi spolužiakmi

Saleziánska charizma mala na ňu veľký vplyv, čo sa prejavilo, keď si ako animátorka oratória a katechétka vo Farnosti Svätej rodiny v Cinisello Balsamo, kde bývala, zaznamenávala do svojho denníka niektoré výchovné zásady dona Bosca.

Zistili jej zhubný nádor na ľavej nohe. Po operácii a následnej liečbe sa znova vracia do triedy. Je poznačená chorobou, ale usmieva sa a túži po uzdravení. „Chýbala len toľko, koľko bolo nevyhnutné. Nechýbala jej pevná vôľa a odhodlanie; bola si vedomá svojej situácie a túžila nebyť iným na ťarchu. Nikdy sa neuzatvárala do seba,“ hovorí jedna z učiteliek sestra FMA. „Jej postoj bol výsledkom nevysvetliteľnej vnútornej sily, o ktorej neskôr napísala vo svojom duchovnom denníku. Cristina nikdy neurobila nič mimoriadne, ale vždy robila mimoriadne dobre to, čo mala urobiť.“ Podporovaná priateľstvom a priazňou svojich spolužiakov sa pripravila na maturitu a strednú školu ukončila s veľmi dobrými výsledkami.

Z jej duchovného denníka sa dozvedáme, že jej život bol silne zviazaný s Eucharistiou. Každodenne sa zúčastňovala na svätej omši, dlhý čas zotrvávala v kaplnke pred Najsvätejšou sviatosťou a viedla veľmi intenzívny život modlitby.

Stretnutie s Carlom Mocellinom na konci prázdnin strávených v provincii Vicenza u starých rodičov ju privedie k zásnubám a po krátkom čase aj k uzavretiu manželstva. Sviatosť manželstva Carlo a Mariacristina prijímajú 2. februára 1991 a následne sa usadia v rodisku manžela v Carpané.

S celou svojou rodinou v deň Riccardovho krstu (august 1994)

O desať mesiacov neskôr sa im narodil Francesco a rok a pol nato Lucia. Počas tehotenstva so svojím tretím dieťaťom Riccardom sa jej opäť objavila hrčka na nohe. Mladá mamička neváha pokračovať v tehotenstve a vzdáva sa liečby, aby nepoškodila život dieťaťa, ktoré sa v júli 1994 narodilo zdravé a plné života. Nasledujúci rok, 22. októbra 1995, odišla Mariacristina do Otcovho domu.

Mesiac pred smrťou napísala svojmu najmladšiemu Riccardovi list, v ktorom okrem iného píše: „Drahý Riccardo, musíš vedieť, že tu nie si náhodou. Pán chcel, aby si sa narodil napriek problémom, ktoré tu boli… Pamätám si ten deň, keď mi doktor povedal, že diagnostikoval ešte jeden nádor na stehne. Moja reakcia bola, že som viackrát zopakovala: ,Som tehotná! Som tehotná! Ale ja, pán doktor, som tehotná!‘ … Bolo to v ten večer v aute pri návrate z nemocnice, keď si sa pohol prvýkrát. Zdalo sa, ako keby si mi chcel povedať: Ďakujem ti, mama, že ma ľúbiš! A ako by som ťa mohla neľúbiť? Ty si vzácny, a keď sa na teba pozerám a vidím ťa takého krásneho, živého, milého, myslím, že na svete nie je utrpenie, ktoré by sa pre dieťa neoplatilo znášať. … Vďaka, Pane!“

Viac sa o novej ctihodnej môžete dozvedieť aj na oficiálnej stránke: https://www.mariacristinacellamocellin.it/