Autor: Marián Husár SDB / Foto: Barbora Kullačová

Predstav si, že si v úplnej tme. Nič nevidíš, robíš iba neisté kroky, možno pocítiš aj strach. Nijaké hviezdy, ani matné svetlo pouličných lámp, žiaden záblesk v hustej tme.  A najzákernejšie na tom je, ak tá temnota sa rozhostí aj vo vnútri. Tma, vyvolaná ranami, ktoré sa nikdy nezahojili, opustenosťou, sklamaniami, všetkými možnými trápeniami, spôsobenými tými, čo ublížili. Temnota môže trápiť jednotlivca i celé národy.

Od najstarších dôb ľudia túžili po svetle. Nechceli žiť v neistote, strachu a temnote. Svetlo je symbolom života, odstraňuje tmu. Mnohé staroveké národy si uvedomovali, že potrebujú viac svetla. Očakávali príchod Kohosi, kto vykúpi ľudstvo z otroctva zla.  Verili, že raz príde Záchranca, ktorý premôže tmu. Číňania, Indovia, Peržania, Egypťania, Aztékovia, Gréci, Rimania, Kelti, Židia a mnohé iné národy čakali na chvíľu, keď temno bude navždy odstránené pravým Svetlom.

Prorok Izaiáš vo svojej predpovedi hlasne volá: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo.“ (Iz 9,1- 3)

Aj dnes, keď prežívame ohrozenie, spôsobené koronavírusom a nie je to vôbec ľahké, veď zovšadiaľ popri hrozbe nákazy, na nás dolieha ešte aj neistota, najrozličnejšie napätia a konflikty, ktoré niekedy dokonca rozkladajú vzťahy medzi blízkymi, chce Ten, čo po nás od večnosti túži, naplniť naše srdce svetlom svojho povzbudenia, inšpiráciou, aby sme v tom všetkom nepozabudli na to, že On je Emanuel – Boh s nami.

Možno…

• možno ti zomrel ktosi blízky a ty veľmi trpíš stratou – Emanuel chce byť pri Tebe so svojim svetlom nádeje, že raz na druhom brehu sa znovu objímete
• možno ťa opustila blízka osoba – Emanuel ti hovorí: „Nezostal si sám.“
• možno si nevieš poradiť s alkoholom a zraňuješ rodinu – Emanuel ťa chce uzdravovať, ale z Tvojej strany je potrebné rozhodnutie
• možno sa hanbíš za svoju nezvládnutú sexualitu – Emanuel ťa chce učiť pravej láske
• možno tebou lomcuje hnev, nedokážeš prijať niekoho, kto ti ublížil, kto ťa zranil, alebo zradil – Emanuel ťa pozýva na uzdravujúcu cestu odpustenia
• možno roky bojuješ s nejakým hriechom – Emanuel ti hovorí, že má väčšiu radosť nad jedným hriešnikom, ktorý koná pokánie, ako nad 99 spravodlivými
• možno tebou lomcuje strach, obava, úzkosti, pochybnosti – Emanuel ťa chce učiť prekonávať tieto stavy. „Nebojte sa.“ – toto je jedno z najčastejších povzbudení v Biblii
• možno si už zabudol na Boha, počas Vianoc sa aj Tebe Boh chce opäť prihovoriť a dať sa ti spoznať
• možno prišlo prepustenie z práce, alebo choroba, utrpenie, možno sklamali deti … Emanuel túži vstupovať do všetkých týchto oblastí, nič ľudské mu nie je cudzie.

V jednej svojej meditácii pápež František hovorí o Bohu, ktorý je neustále s nami. Keď Boh chce povedať kto je, hovorí: „Ja som Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.“ A potom sa Svätý otec pýta: „Aké je však božie priezvisko? Sme to my, každý jeden z nás. On si berie naše meno, aby ho urobil svojím priezviskom: „Ja som Boh Abraháma, Izáka, Jakuba, Pedra, Marietti, Armony, Marisi, Simona… všetkých!“ Od nás má priezvisko. Božím priezviskom je každý jeden z nás. On, náš Boh, tvorí dejiny s nami, svoje priezvisko tvorí z nášho mena, nechal nás písať dejiny. My píšeme tento príbeh milosti a hriechu a On ide za nami. Toto je božia pokora, božia trpezlivosť, božia láska… A toto dojíma. Toľká láska, toľká nežnosť, akú má Boh k nám. Jeho radosťou bolo zdieľať svoj život s nami…  On túžil, aby sme my písali jeho príbeh. Nechajme tiež my, nech nám On píše náš príbeh, naše dejiny. A to je svätosť – Nechať Pána, aby nám písal náš príbeh.“

Posolstvo, ktoré všetci oddávna očakávame a hľadáme z hĺbky svojej duše, je posolstvo o Emanuelovi. Každému z nás Boh počas týchto Vianoc hovorí: „Neboj sa nikdy ťa neopustím, nech sa deje čokoľvek.“ Počujme ten hlas, to tiché vyznanie lásky v plači dieťatka a v našom srdci i okolo nás bude opäť o kúsok viac svetla a pokoja.