Autor: Jozef Luscoň SDB / Foto: archív autora

Don Titus Zeman bol v čase písania listu katechétom a Alexander študentom biskupského gymnázia v Trnave. Školský rok sa však končil a bolo potrebné prihlásiť sa na ďalšie štúdiá. Don Titus videl v mládencovi znaky duchovného povolania, preto chcel nerozhodnému mladíkovi zo Šoporne dodať odvahy, aby urobil rozhodujúci krok vpred. Je ochotný pomôcť mu pri získaní potrebných dokumentov pre prijatie do noviciátu. Keďže ho oslovuje veľmi dôverne – drahý Šaňo, Šaňko –, je predpoklad, že ho aj duchovne sprevádzal.

Don Titus do motivácie študenta vťahuje dona Bosca i Pannu Máriu. Trochu pôsobí aj na city, mierne ho presviedča do pozitívneho rozhodnutia sa za povolanie, ale necháva to otvorené, rešpektuje slobodu. Chce, aby bol mladík šťastný, a presviedča ho, že toto šťastie dosiahne vtedy, keď bude nasledovať svoje povolanie, ktoré dostáva od Pána.

List je svedectvom, že don Titus Zeman si všímal mladých okolo seba a pozeral sa na nich z uhla, čo s nimi zamýšľa Pán. V naplnení toho vidí ich šťastie. Je to vlastne základný kresťanský pedagogický prístup, na ktorý však dnes často zabúdame a servírujeme mladým vlastné vízie ich budúcnosti alebo ich ponechávame, nech si ich „uloví“ niekto iný. Ba zdá sa, že Ježišove slová o „lovení iných“ (porov. Lk 5, 4 – 11) si svet osvojil silnejšie než kresťania!

List dokazuje aj to, že don Titus žil myšlienkou na prebudenie duchovných povolaní a ich záchranu aj v normálnych časoch. Uvedomuje si aj to, že mladý človek máva ľudské ohľady, načúva vábeniu sveta, býva zamotaný do všelijakých ponúk a vízii, a preto mu odporúča byť rázny ani nerozmotávať tieto uzly, ale ich rázne rozseknúť. Doslova píše:

„Šaňko drahý, nerozväzuj tie uzly povrazov, čo lodičku Tvojho života držia o brehy svetského života, ale rozhodným ťahom pretni ich naraz.“

Po formálnej stránke je list napísaný dobre. Badať Titusov praktický prístup k životu s prímesou „romantizmu“ tých čias. Zdá sa, že Titus bol zdatný v štylistike, aj keď trocha používa zaužívané dobové frázy a kumuluje vetné členy. Použil výkričník: za výrazom „A čakám ťa iste!“ raz, za slovom „áno!!!“ trikrát, v závere za slovom „Dovidenia!“ až deväťkrát! Bolo to v spojení, kde sa očakávalo pozitívne rozhodnutie adresáta.

V liste badať vplyv starej dobrej saleziánskej školy: snaha o krasopis, potrebné náležitosti listu – oslovenie, dátum, záverečný podpis. Všetko, ako má byť, a nie je tam ani jedna „hrúbka“! V závere cítiť, že Titus sa kamsi ponáhľa, lebo písmenká z riadkov trochu vyskakujú.

Bolo by krásnym happyendom, keby Šaňo počúvol a stal sa kňazom, ale nestalo sa tak. Oženil sa, stal sa obľúbeným lekárom, ale z jeho rodiny vzišlo kňazské povolanie, a tak vlastne všetko dobre dopadlo. List musel byť pre majiteľa veľmi cenný, keď ho toľké roky opatroval. Saleziánom doposiaľ nepoznaný list darovala manželka už nebohého študenta a tí sú jej za to veľmi vďační.

Trnava 28. VI. 1948

Drahý Šaňo!

Len takto som ťa mal vo zvyku oslovovať, a preto i v tom liste idem s týmto oslovením k tebe. Viackrát som ti odkazoval, aby si prišiel na konci roka ku mne, ale bol si „veľmi zamestnaný“, nemal si čas – pre seba – pre svoju dušu! Šaňo, ja dúfam, že si rozumieme i teraz tak ako kedysi, keď si bol v ústave, a preto chcem byť k tebe otvorený.

Nuž pozri sa. Pán inšpektor urguje od nás niektoré dokumenty a tvoje veru ešte nemám. Potrebujem od teba, ako som ti odkázal: krstný list, birmovný list, posledné výročné vysvedčenie a lekárske svedectvo. Toto posledné ti vystaví tunajší ústavný lekár Dr. Tomašík, kam by som ťa chcel zaviesť alebo vo štvrtok, alebo najneskôr v piatok pred obedom (1.– 2. júla) a vtedy si prines i žiadané dokumenty. V stredu neprichádzaj, lebo nebudem doma, ani zase vo štvrtok, lebo v piatok po obede, lebo tiež nebudem doma. Teda doobeda v štvrtok – piatok. A čakám ťa iste!

Viem a chápem ťa, mrzí ťa to iste, že si ten posledný mesiac nevydržal, ale na to nemysli, to nechaj stranou, mysli na to, že sa chceš nielen menovať Ščasný, ale aj chceš byť šťastný, a to tak, že budeš nasledovať volanie Božského Majstra a volanie sv. dona Bosca. Šaňko drahý, nerozväzuj tie uzly povrazov, čo lodičku Tvojho života držia o brehy svetského života, ale rozhodným ťahom pretni ich naraz. Nerozmýšľaj dlho ani nenačúvaj hlas alebo aj hlasy zlého našepkávača, ktorý snáď používa k tomu i rôznych ľudí, ale tak ako vlani, i teraz pomodli sa k nebeskej Matke Nepoškvrnenej, ktorej ctiteľom si predsa bol a dúfam aj ešte si, a povedz si ako vlani – rozhodné áno!!!

Šaňko, nech táto moja posledná písomná výzva, keď ústne nestačili, nevyznie ako „hlas volajúceho na púšti“, ale radšej, ba celkom iste ako „pripravte cestu Pánovi“. Pán rozdáva milosti plným priehrštím, ale beda tým, čo ich nechcú využiť alebo, nedaj Bože, nimi opovrhujú z ohľadov ľudských.

Pozri na obrázok Pomocnice, ktorý isto máš odložený, a týmto aj končím: Se ti chiama don Bosco, rispondi generozamente!– Keď ťa don Bosco volá, zodpovedz veľkodušne!

S pozdravom Teba i Tvojich milých rodičov som za Teba sa modliaci.

Tvoj katechéta Titus Zeman

Dovidenia!!!!!!!!!