Autor: Pavol Michalka SDB / Foto SDB Jakutsk

Podľa prastarej tradície sa 22. máj považuje v Jakutsku za prvý letný deň. A naozaj, ešte pred pár dňami boli v noci mrazy alebo sypal hustý sneh a tesne pred týmto dátumom sa na Lene pohli ľady a prišlo radikálne oteplenie. Muži majú vo zvyku ísť v tomto čase na poľovačku – na kačice, lebo vtedy sa má jesť hustá kačacia polievka. V Nikolin deň, ako sa tento cirkevno-ľudový sviatok volá, sa slávi výročie prenesenia ostatkov svätého Mikuláša z Myry do Bari.

Dňa 9. mája odleteli od nás dobrovoľníci – manželia Jarkovskí. Sme nevýslovne vďační za ich prítomnosť v našej misii, za príklad života, povzbudenia mnohých farníkov, za materiálnu službu… Sám Pán nech im je náhradou za všetko, čo urobili pre toto dielo. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť nádherné svedectvo ich viery, keď v súvislosti s konfliktom na Ukrajine prišla výzva z Ministerstva zahraničných vecí SR pre všetkých Slovákov v Ruskej federácii, ak nie sú nevyhnutné príčiny zostať, aby sa vrátili domov. Oni úplne pokojne prijali iné riešenie: „My sme tu prišli slúžiť, nikto nás tu neohrozuje a vidíme, že je tu naozaj potrebné byť a slúžiť ľuďom, ktorí to potrebujú, preto tu chceme zostať, dokiaľ nám nevypršia víza!“

Niekoľko dní po odchode Jarkovských priletel do Jakutska otec Jožko Tóth so svojou sestrou Margitou. Postupne sa aklimatizujú, aby sa mohli naplno začleniť do situácie, v ktorej žijeme.

Naisto ste zaregistrovali, že aj v našej misii sa konečne menia stráže. Bol menovaný nový direktor pre Jakutsko – Janko Krupa z Aldanu. Hoci ešte neprebral oficiálne službu direktora a hoci v Aldane pri nedokončenej rekonštrukcii je práce vyše hlavy, predsa si našiel čas a na tri týždne pricestoval do Jakutska. Najmä ja som si vydýchol, že som nemusel byť tu ako salezián sám. Toľko k našim personáliám.

Čo sa týka pastorácie v našej misijnej farnosti, ďalej prebiehala katechizácia. Dokonca sa ešte rozšírila ponuka aj pre farníkov, ktorí sú už viac rokov po krste. Kto z nich chce, sa môže zúčastňovať na katechézach zameraných predovšetkým na hľadajúcich Boha. Veľkú radosť mám z toho, že to viacerí využívajú.

Nevedel by som si predstaviť našu činnosť s deťmi v oratóriu bez obetavých miestnych dobrovoľníkov. Na rozdiel od Slovenska sú to najmä mamy v strednom veku. Ony na svojich deťoch vidia, ako je potrebné venovať sa výchove, preto nešetria silami a časom, aby sa zapojili a boli protagonistami vo výchovno-pastoračných ponukách nášho Domu mládeže. Osobitne citlivé sú na potreby viacdetných a ekonomicky slabších rodín.

Z ponúk pre deti a mladých u nás v poslednom období prevažovali výlety do prírody s pestrými súťažami a hrami. Pre toto prostredie je mimoriadne dôležité ťahať teraz deti von, na slnko, na vzduch, keďže niekoľko mesiacov boli pre zimu zavreté vnútri.

Neoceniteľným prostredím v tých to podmienkach je naša chata v tajge. Tunajší ľudia obľubujú nielen pobyty, ale i trvalé bývanie na chatách počas letných mesiacov. Aby sme sa pripravili na túto „chatovú sezónu“, v spolupráci s deťmi, mladými i dobrovoľníkmi sme robili rôzne práce v chate i v jej okolí, lebo koncom mája u nás začínajú letné prázdniny. Zároveň už začínajú „biele noci“, čo je pre nás cudzincov záťaž, lebo okrem mimoriadnych horúčav prakticky nezapadá ani slnko. Pritom práce pre duše je tu neobyčajne mnoho. Prosíme Pána, aby posielal nových robotníkov do tejto časti jeho vinice.