Autor: František Kubovič SDB / Foto: Barbora Kullačová

V súčasnej spoločnosť sa lenivosť považuje takmer za čnosť: ničnerobenie, záhaľčivosť, chytráckosť vošli do nášho štýlu života ako postoje šikovnosti a prešibanosti, pričom škodia nielen druhým, ale aj samotnej osobe. Šikovný je ten, kto vie svoju prácu delegovať na iných, čím sa zbaví námahy, zodpovednosti a akejkoľvek nepríjemnosti! Lenivec takto ušetrí svoju energiu a čas, aby zadosťučinil svojim egoistickým chúťkam, zotročuje tým druhých a myslí len na svoj voľný čas, ako si sadnúť do kresla a byť spokojný v ničnerobení. Francúzsky spisovateľ Jules Renard vtipne hovorí: „Lenivosť je zvyk odpočívať skôr, ako sa človek unaví!“

Dnešná doba napomáha lenivcom, aby nemuseli vyliezť zo svojich brlohov: nákupy cez internet, rozvoz pizze do domu, predpripravené jedlá, bufety na každom rohu, hry na mobile… Majú naozaj šťastie! Nehovoriac o „svätej lenivosti“ mnohých kresťanov, ktorí si radšej pozrú svätú omšu v televízii s aperitívom, koláčikmi a slaninou na stole namiesto toho, aby sa aktívne zúčastnili na jej slávení. Samozrejme, nevzťahuje sa to na chorých, starých alebo na iné osobité situácie.

Zlý duch lenivosti (acedia lat. – nedbanlivosť, ťarbavosť, znechutenie) je zlo, ktoré škodí tak v osobnom, ako aj v spoločenskom živote. Lenivec sa totiž uspokojí aj so zle vykonanou hocakou prácou a to ho vedie k povrchnosti a nečestnosti. Unavený životom prežíva čas v nude, rutine, v znechutení a frustrácii, čo ho vedie k vnútornej nestabilite a hľadaniu stále nových podnetov (práca, partner, priatelia…), aby oklamal nudu a naplnil vnútorné prázdno. To sa nevzťahuje len na rodinný a osobný život, ale aj na duchovný: chodí od jedného spovedníka k druhému, z jedného spoločenstva do druhého, od jednej knihy k druhej. Stáva sa z neho „duchovný turista“ a nedokáže byť vytrvalý v kresťanských povinnostiach. Lenivec je na každú vec unavený a hľadá spôsob, ako ju neurobiť, ako od nej utiecť. Nakoniec znervóznie a stratí trpezlivosť. Nestálosť a nevytrvalosť škodia ľudskému charakteru, ktorý je ovládaný lenivosťou.

Zvlášť mladých ľudí, ktorí sú bez práce alebo v kríze, veľmi pokúša lenivosť a ničnerobenie. Svätý František nám dáva rady, aby sme neprepadli duchu lenivosti: „Pozdvihnite často svoje srdce, zamestnajte ho čítaním dobrých kníh, nikdy sa nepovaľujte len tak, ale stále vykonávajte nejaké dobré skutky, duchovné alebo telesné. Mládež a lenivosť sú dvaja zlí kamaráti, lebo druhý ničí a zrádza prvého.“ Pokiaľ „nič nerobíme“, naša fantázia blúdi tu i tam a práve mnoho pokušení prichádza cez otvorenú bránu lenivosti. Usadia sa, a ak nie sú rýchlo odohnané, tak ich bude potom veľmi ťažko ovládať.

Nesmieme zabudnúť, že lenivosť sa prejavuje otrávenosťou srdca, pochmúrnym duchom, znechutením, smútkom, nedostatkom stálosti a vytrvalosti, nezáujmom voči veciam aj voči Božej prítomnosti. To môže viesť na jednej strane k aktivizmu alebo k nechuti ako úniku voči duchovnej realite. Pre svätého Františka sa lenivosť u nábožných duší snaží prezliecť do smútku, znechutenia a otupuje dušu. Ako liek ponúka „uniformitu duše“ a pripomína: „Nech nezblúdi naša duša, nedajme sa odpútať nestálosťou povahy, každodenných udalostí, ale ostaňme podriadení rozumu, ktorý nám daroval Boh. Zostaňme pevní, vytrvalí a stáli v rozhodnutiach, ktoré sme prevzali v službe Bohu so stálosťou, odvahou bez nejakého prerušenia.“

Naše slabosti nemajú byť motívom znechutenia, ale naopak, máme v dôvere nasledovať Boha a vložiť do svojich skutkov všetku dobrú vôľu. Prekonať sa a urobiť zo seba dar Bohu a pre druhých. Pán nám pomôže nájsť dôveru v seba samých, vo svoje schopnosti, a tak budeme môcť s odvahou prekonať svoju zdráhavosť. „Treba pracovať buď s pracovným elánom, alebo všetko nechať tak, lebo v dome spravodlivého neexistuje nič záhaľčivé“ (svätý František Saleský).