Autor: Ondrej Miliczki SDB / Foto: Košice-Tri hôrky

Advent, ktorý je tohto roku najkratší možný, sme prežili veľmi pekne; väčšinou spokojní s tým, ako ľudia reagovali na ponuky, ktoré sme im dávali.

„Bude 30-40 croissantov veľa?“ pýtal sa Dano pred prvou „rorátnou“ svätou omšou, po ktorej sme ich ponúkali každému účastníkovi ako malé občerstvenie na cestu do školy či do práce. „Však keby zvýšili, ostanú na raňajky.“ Neostalo. Posledný sme nechali pani kuchárke. Podobná situácia sa zopakovala aj o týždeň. Až keď sme posledný raz zvýšili počet, nejaké ostali.

Pred spovedaním u Gorazda ma Laco upokojoval, že nebude veľa ľudí, však je ešte týždeň pred Vianocami. Nakoniec sme skončili akurát včas, aby sme prišli pomôcť vyspovedať mamičky (i ockov) na DO so strážením detí. Podobný scenár sa zopakoval aj pri DO dospelých, kde z jedného človeka 15 minút pred začiatkom sa nazbieralo nejakých 30-40-50? ľudí. Takisto sme skúšali (2-krát) DO mladých v novom formáte, na ktorej sa tiež počet zvýšil na cca 30 mladých. Po krátkej prednáške o 17.15 bol priestor aj na animovanú adoráciu. Popri nej sa cez aktivity mohli v rôznych miestnostiach zamyslieť, aké sú ich a aké Božie najväčšie hodnoty. Bol priestor aj na sviatosť zmierenia a všetko sa končilo svätou omšou o 19.00, aby zvlášť dochádzajúci z dedín mohli v pokoji prísť domov.

Na nedeľných svätých omšiach sme znova využili obrázky španielskeho umelca Fana, tentoraz koncipované do formy kompasu, ktorý nám pripomenul, že Ježiš je ten, čo nás orientuje v našom živote. Do kázní sme zapojili aj niektorých dospelých, ktorí nám priblížili jednotlivé postavy evanjelia. Najväčší úspech mal Ján Krstiteľ, ktorému Laco pri odchode k Herodesovi pripomenul, aby nestrácal hlavu. Po svätých omšiach sme mali aj klasické dielne – vyrábanie adventných vencov, Mikuláša, ktorý zbieral balíčky pre chudobné deti a pozval nás modliť sa za našich otcov biskupov, či vyrábanie adventných ozdôb a oplátok aj punč, ktoré prevoňali stredisko.

Z ďalších akcií by som spomenul konferenciu saleziánov spolupracovníkov, ktorí si pripomenuli 40 rokov prítomnosti v Košiciach. V ten istý deň večer sme sa stíšili a pripravovali na Advent modlitebnou vigíliou. Ďalší týždeň sme oslávili Nepoškvrnenú, Peťo Beško organizoval stretnutie pastorácie Rómov, Mišo zasa spoločný výlet stretiek a ostatní sme sa v Dubnici modlili za zosnulého pána Badača, ocka našej sestry Ali. Mali sme klasické predvianočné stretká a krúžky a (pred)vianočnú čajovňu s dielňami pre mladých, kde si mohli vyrobiť vianočné ozdoby, ale aj si napríklad vyzdobiť perníky – a dobre sa najesť.

Na svätú Luciu sme mali aj vyhodnotenie zaujímavej aktivity „15 minút pre oratko“. V rámci nej mohli deti v oratku sami alebo s kamarátmi 15 minút urobiť niečo dobré pre stredisko (upratovať, pohrabať lístie, odpratávať sneh…). Na konci si mali spraviť crazy fotku, ktorú sme nalepili na plagát na nástenke.

Čakajú nás ešte vianočné sviatky, účtovné uzávierky a koncoročné vyúčtovanie Domky, ktoré popri iných direktorských povinnostiach zamestnávajú Peťa. Začali sme už aj prípravu na Don Bosco show, čaká nás lyžovačka, animátorská večera, stretnutie s dobrodincami… ale o tom asi viac nabudúce.