Text: SAVIO / Foto: Monika Tomaštíková, internet

Čapati

• 500 g celozrnnej pšeničnej múky
• 170 ml vody (podľa potreby)
• olej
• soľ

Postup:

Múku vysypeme do misky. Pridáme štipku soli a 2 až 3 lyžice oleja. Postupne pridávame vodu a vymiesime nelepivé cesto, ktoré necháme zakryté v miske najmenej 20 minút alebo pokojne aj niekoľko hodín. Z cesta vytvárame guľôčky s priemerom 4 alebo 5 cm. Následne guľôčky posypeme múkou a vyvaľkáme na tenké kruhy. Panvicu poriadne rozhorúčime. Čapati opekáme z oboch strán na stredne silnom až silnom ohni. Necháme ich chvíľu opekať a pomocou kuchynskej utierky jemne pritláčame o panvicu. Neskôr, keď sú všetky čapati opečené, pridáme do rozhorúčenej panvice pár lyžičiek oleja, prihodíme čapati a pečieme. V ceste sa začnú objavovať malé bubliny, ktoré sú dobrým znamením, ale zároveň treba dávať pozor, aby sa nespiekli. Kým sa smaží jedna strana, povrch potrieme olejom. Ak sa nám zdá, že čapati je už dostatočne hnedá, otočíme ju. Hotové čapati zabalíme do utierky, aby zostali mäkké. Tento postup opakujeme pri každej čapati. Najlepšie čapati sú ešte teplé.

„Spolu s chlapcami sme pripravovali čapati každý štvrtok a nedeľu. Patrilo to medzi naše obľúbené činnosti. Čapati sme pripravovali z 12 kíl múky, aby sa každému ušli aspoň dve čapati (120 kusov).“ Takto spomína na svoju ročnú misiu Monika Tomaštíková, ktorá pôsobila v centre Bosco Boys v Nairobi. Čapati sa do Kene dostali počas koloniálneho obdobia, keď britská vláda dovážala indických robotníkov na stavbu železníc po celej východnej Afrike. Niektorí ich jedávajú na raňajky spolu so zázvorovým čajom, iní si ich zase dávajú ako prílohu k dusenému mäsu a zelenine, pretože ich vynikajúca a pritom jemná chuť sa hodí k akémukoľvek jedlu. Bežnou prílohou je aj šalát zo zeleniny nazývaný sukuma wiki, ktorý sa vyrába z kelových listov, cibule a korenia.

Furahia mlo wako! (dobrú chuť)