Keď nájdeš otvorenú náruč…

od | mar 10, 2023 | Časopis 2/2023, Misie

 

Autor: Jakub a Barbora Hendrychovci / Foto: archív autorov

Bolo to v roku 2011. Naša prvá saleziánska skúsenosť sa začínala presne touto vetou: „Jakub, Baška, ja som Andy a ja Elen, vitajte doma!“

Tak toto hovorí za všetko. Vyrazilo nám to dych. Jakub vtedy netušil, kto sú saleziáni a don Bosco, a ja som tak trochu vedela o donovi Boscovi a veľmi málo o saleziánoch. Už vtedy sme cítili, že sme na správnom mieste, ale to, že sa nám saleziáni stanú rodinou, sme naozaj nepredpokladali. Začalo sa to misiou. Naša túžba vycestovať k biednym a opusteným a darovať im svoj čas a námahu sa stala skutočnosťou. V roku 2012 – 2013 sme sa počas saleziánskej misijnej prípravy dozvedeli, že našou destináciou bude Keňa. Vtedy tieto prípravy viedol salezián Peťo Jacko. O tom, kto sú saleziáni a čo je ich úlohou v dnešnom svete, o tom, kto a čo robil don Bosco, a o celej saleziánskej spiritualite sme sa dozvedeli práve vďaka misijnej príprave. Tu sme pociťovali prijatie, lásku, materinskú starostlivosť a otcovskú dobrotu.

Svedectvo 03 2023 01

Letný tábor v Považskej Bystrici pod vedením Jakuba a Bašky

Počas prípravy sme mali možnosť spoznať mnoho saleziánov a saleziánok. Nikdy nerobili rozdiely. Vždy sme zažívali príklad jednoty. Záležalo im na nás, počúvali nás a neboli sme im ľahostajní. A to je to, čo nás dostalo. Keď človek zacíti lásku, nechce sa jej vzdať. Tu sme prišli do bodu, keď sme si uvedomili, o čo viac nás musí milovať náš skutočný Otec. Ľudská láska je vždy obmedzená a tak to aj zostane, veď sme len ľudia, ale tá Božia láska, tá, ktorá je dokonalá, verná a neobmedzená, ostane navždy. Táto láska nás sprevádzala na misii v Keni, na Sibíri, Slovensku aj v Čechách a taktiež na Malte, kde momentálne žijeme. V októbri 2022 sme s Jakubom oslávili 10. výročie manželstva. Naša cesta smerovala do Turína. Nikdy predtým sa nám nepodarilo navštíviť toto skvelé miesto, ale už dlho sme pociťovali túžbu ísť sa osobne poďakovať donovi Boscovi za dar saleziánskej rodiny. Aj keď máme dobré rodiny, táto saleziánska je niečím výnimočná. Nie je obmedzená počtom ľudí, rasou, kultúrou, vzdialenosťou… Proste je. Je kdekoľvek, kde človek otvorí srdce tomu druhému. Vďaka saleziánom a ich príkladu stále pracujeme s deťmi a mladými. Vieme, že oni boli a sú pre nás tým veľkým hnacím motorom, ktorý nás poháňa vpred a učí nás vychádzať a otvárať sa pre druhých ako pre bratov.

Svedectvo 03 2023 03

Tanečné večery na ďalekej Sibíri; na fotke Jakub, Baška a miestni obyvatelia

S deťmi a mladými sme pracovali už aj predtým, ako sme stretli saleziánov, ale keď sme sa zoznámili so saleziánskou spiritualitou, naša práca dostala úplne iný rozmer. Nie vždy to je ľahké, práve naopak. Nikdy neprestaneme obdivovať dona Bosca za to, akú zložitú cestu k svätosti si vybral. Či už sme sa venovali deťom ulice v slumoch, alebo to boli základné a stredné školy, rôzne pastoračné centrá, saleziánske stredisko na ďalekej Sibíri, alebo momentálne detský domov a oratórium tu na Malte, vždy nás to učilo a stále učí vychádzať zo seba. Stále vidíme ideál, ku ktorému máme veľmi ďaleko, a neustále si lámeme hlavu, ako to ten don Bosco zvládol. Jeho preventívny systém je úžasný, ale aj veľmi náročný na osobu vychovávateľa. To je asi dôvod, prečo sa o ňom neučí ani na pedagogike (Jakubova skúsenosť). Niekedy si hovoríme, že radšej pôjdeme rúbať drevo a predávať do potravín, než robiť vychovávateľov, ale potom sa pozrieme na saleziánov a povieme si, že nie, že to predsa má obrovskú cenu a zmysel a že vzdať sa by znamenalo vybrať si ľahší variant. Niekedy sme veľmi unavení, ale vízia dona Bosca na lepšiu budúcnosť a lepší svet je veľká motivácia. Tlačí vpred a nedovolí uspokojiť sa s myšlienkou, že lepšie to už aj tak nebude.

Práca s donom Boscom je úžasné dobrodružstvo. Vyhrnieme rukávy a potom sa už len čudujeme, ako to ide samo. Vyskúšali sme si toľko profesií a činností, že by sa to do tohto článku určite nevmestilo. Žili sme na rôznych miestach a v rôznych kútoch sveta. Zažili sme množstvo kultúr a náboženstiev. Stretli sme veľa ľudí. Snažíme sa nedať zablokovať problémami malého sveta, do ktorého patríme: Ľudstvo je oveľa väčšie. To neznamená, že všetko ide hladko a bez ťažkostí, to nikto nesľúbil. Ale garancia tu je. Je to NAPLNENIE. Naplnenie života niečím, čo má hodnotu. A to don Bosco dobre vedel. To je odmena za prácu. Človek má pocit, že dáva, ale pritom vlastne dostáva, a to vo veľkej miere. Ako povedal hlavný predstaviteľ saleziánov don Ángel Fernández Artime: „Laik je kresťan, ktorý posväcuje svet zvnútra, ktorý pracuje na vytváraní a budovaní neviditeľného Božieho kráľovstva tak, ako sa to deje aj v prípade kvasu.“

Svedectvo 03 2023 04

Záchranári v akcii. Na fotke Jakub, Baška a deti zo ZŠ v Považskej Bystrici

Tak priatelia, nebojme sa byť tým kvasom, dobrým kvasom pre budovanie Božieho kráľovstva tu na zemi.

Saleziáni, patrí vám naozaj veľké Ďakujem.

Chceli by sme sa ešte aj tak osobne poďakovať Peťovi Jackovi za múdrosť a sprevádzanie. Lackovi Mikovi za priateľstvo a príklad skromnosti. Peťovi Kuchárovi za ten čas v Keni a za všetko pekné, ale aj náročné, čím sme spolu prešli. Andy, vďaka za humor a za VITAJ DOMA, ktorým sa to začalo. Gabo (pred tromi mesiacmi sme zistili, že to je len tvoja prezývka, roky sme žili v omyle), keďže ten syn a kňaz neprišiel, tie podmienky na vycestovanie do Peru by si mohol upraviť. Vďaka, že si to bol ty, kto nám odovzdal misijný kríž. Maroš Peciar, vďaka za priamu, ale láskavú reč, ktorá učí človeka zamyslieť sa. Janko Krupa, vďaka za priateľstvo, lásku a mnoho, mnoho ďalších krásnych chvíľ. Lacko Babača – my tú ďalšiu spoločnú misiu ešte dáme, vďaka za priateľstvo. Peťo Lorenc, vďaka za podporu a priateľstvo. Peťo Magura, vďaka, že si prišiel kázať pre mladých do Považskej Bystrice a za tvoju ochotu slúžiť. Don Jožko Tóth, vy ste boli vždy príkladom, ako milovať do krajnosti, vďaka. Jožko Komloš, vďaka za priateľstvo, klavír a dúfam, že už pracuješ na tých večerných slovkách. Igore, tu by sa dalo písať, ale v skratke, si super, vďaka za všetko od priateľstva až po turistiku na Goze. Peťo Lukáčik, taktiež vďaka za priateľstvo a mnoho krásnych chvíľ, ktoré sme spolu zažili.

Svedectvo 03 2023 02

Štedrý deň v Keni; na fotke Jakub a Baška

To ĎAKUJEM patrí ešte mnohým ďalším ako Jankovi Holubčíkovi, Štelovi, Vladkovi, Paľkovi, Ferkovi, Cyrilovi, Nikolajovi, Jožkovi a všetkým, ktorí síce neboli vymenovaní, ale sú v srdci.

Jedno veľké Ďakujem tiež patrí saleziánke Elen a všetkým sestrám saleziánkam za ich lásku, starostlivosť a priateľstvo.

Tak, toto je naša skúsenosť o tom, ako Boh koná, keď sa mu dáme celí. On nás ani vás nikdy nesklame a nenechá samých.

A ak preto, aby sme odhalili a milovali svojich bratov, je potrebné prekračovať moria a lietať nebesami, potom misia znamená odísť až na kraj sveta.

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Jakutsk – marec

Koncom januára sme oslávili 50-tku Paľa Piatrova aj vo farnosti, aj v komunite. Teraz máme po jednom zástupcovi v každej dekáde od 30 do 70 rokov.

Auto pre Saleziánov do Azerbajdžanu

Humanitárna organizácia MIVA začala zbierku na kúpu auta pre saleziánov v Azerbajdžane. Aj vy môžete touto cestou zlepšiť dopravné možnosti našich misionárov.

Jakutsk

Drahí bratia a sestry, milá saleziánska rodina!
Posielame vám prvý tohtoročný pozdrav z Jakutska s prianím veľkého bohatstva Božích darov.

Jakutsk

Naši drahí bratia a sestry, srdečne vás pozdravujeme z Jakutska. Tak ako u vás, i u nás sa už ochladilo. V tomto období sa tu teplota pohybovala od -35° C do -50° C. Dá sa povedať, že už je tu zima.