Zhováral sa: Patrik Rosival

V priebehu tohto roka pribudol u saleziánov v Bratislave na Miletičke jeden nový salezián – Patrik Mock, ktorý sa vrátil z misií v Rusku. V rozhovore porozprával:

Odkiaľ pochádzaš a ako si sa dostal k saleziánom?

Pochádzam z Bratislavy. V Karlovej Vsi nám stretká robil najprv františkán a po ňom prišli saleziáni.

Ako sa teda stalo, že si sa stal saleziánom?

Na duchovných cvičeniach po treťom ročníku na gymnáziu som jasne pocítil, že Pán ma volá. Po pól roku, že by som mohol byť saleziánom. A tak, v druhom polroku štvrtej triedy gymnázia som už šiel bývať k vtedy utajeným saleziánom.

To bolo už po roku 1989?

Skôr o nejaké tri, štyri roky. Keď sa otvoril noviciát, šiel som ta. Predtým som bol ašpirant, a kandidát.

Pri tebe som si všimol jednu zaujímavosť – niekedy, ideš na svätú omšu ako bežný veriaci. Prečo?

Aj keď bývam v saleziánskom dome, nevedel som, čo sa na omšiach hovoria spolubratia. Chodiac  ta viem. Kedysi mi jeden salezián hovoril, že on v nedeľu chodil na sväté omše, jednu, druhú, tretiu a snažil sa z nich naučiť sa. Napríklad v nedeľu sa mi podarilo vypočuť možno aj všetky kázne. Keď som sa večer  spýtal  som sa ľudí, čo si zapamätali z kázne,  hneď som  vedel   ktorý spolubrat to kázal. Okrem toho, na svätej omši vidím i situáciu vo farnosti, akí ľudia chodia, čo mladí spievajú, akým štýlom kňazi slúžia…

Bude možno aj mať menej času, ale zatiaľ využívam tento prvok.

Viem, že si bol istý čas na misiách. Koľko času si tam strávil?

Asi desať rokov.

Ako si sa k tomu dostal?

Veľa som počúval o Rusku. Ísť tam na misie? Z ruštiny som zmaturoval. Využil by som to. Medzitým sa chystala prvá výprava do Jakutska. Hovoril som si, že tam až, by som ani nemusel ísť. Radšej niekam bližšie, do európskeho časti. Pýtal som sa aj predstavených, či by som nemohol ísť študovať teológiu do Ruska. Nesúhlasili…

Dobre, potom je možno otázka, či si nerozmýšľal aj nad Azerbajdžanom.

Azerbajdžanskú misiu sme vtedy ešte nemali. Chcel som túžil medzi po rusky hovoriacich, do Ruska. Napriek tomu ma spočiatku poslali do Bieloruska. Pýtal som sa, či ma nechcú preložiť do Ruska. Nakoniec ma teda poslali do Rostova nad Donom. Bol som veľmi rád. Mohol som tam byť dva najkrajšie kňazské roky.

 Čiže to znamená, že si bol v medzinárodnej komunite?

Boli tam saleziáni, Poliak a dvaja Bielorusi.

Mal si aj nejaký kontakt so slovenskými misionármi, ktorí sú v Aldane, respektíve Jakutsku?

Rád by som sa s nimi podelil, ako na to, ale nie. Po dvoch rokoch ma poslali z Rostova naspäť na Slovensko. Túžil som sa vrátiť naspäť do Ruska. Ponúkli mi Jakutsko. Tak teda som šiel i tam. V Jakutsku, som potom prežil štyri a pol roka. Potom telefonát, aby som sa vrátil na Slovensko a bol som dva roky v Rožňave.

Následne  prišla ďalšia ponuka, že ak by niekto zo Slovákov chcel ísť do Ruska, tak sa môže prihlásiť. Prihlásil som sa a dostal sa do Gatčiny pod Petrohradom. Tam som pôsobil štyri roky. Bola tam saleziánska škola, oratórium. Potom ma, opäť poslali do Rožňavy, do Košíc, do Hodov pri Galante, na desať rokov. A prišla opäť ponuka: „Nešiel by si do Jakutska?“ „Ja? Ja by som ta nešiel, ale keď ma tam, Pane opäť posielaš, pôjdem.“ Tak ma poslali pred dvomi rokmi. Bol som tam trikrát, ale nikdy sa mi nepodarilo predĺžiť pobyt  na viac, ako na tri mesiace.

Čiže posledné dva roky si fungoval tak, že tri mesiace v Rusku a potom tri mesiace na Slovensku?

Presne tak. Do toho prišla i pandémia.

Bol si tam aj na dlhšie obdobia?

Prvýkrát na štyri a pol roka, bez návratu. Vtedy to bola iná situácia.

Tým, že si bol takto dlho na misiách (aj keď s prestávkami), videl si nejaké zmeny na tých ľuďoch, ku ktorým ste išli?

V Bielorusku, Rostove, Jakutsku, v Aldane, chvíľu aj v Moskve či pri Petrohrade som videl veľa ľudí a v rôznych dielach. Do Jakutska som sa vrátil po niekoľkých rokoch a niektorých ľudí som si ešte z kostola pamätal.. Niektorí veriaci, ktorí chodili do kostola vtedy, chodia aj teraz. Iní odcestovali, či stratili kontakt so saleziánmi.

To, že si sa v posledných rokoch pravidelne vracal na Slovensko, to som nevedel. Myslel som si, že si bol dlhší čas v Rusku. Napriek tomu sa spýtam: aké to je teraz – vrátil si sa na Slovensko a predpokladám, že je očakávanie, že tu zostaneš dlhšie (aspoň rok, dva).

Neviem. Sám by som sa do Jakutska – netlačil. No, kebyže nás poprosia na Ukrajinu, do ruskojazyčných oblastí, tak by som šiel skúsiť pomôcť. Myslím, že zatiaľ budem skôr tu. A čo budem  robiť? Snívam o ruskojazyčnej základnej škole. Ale aj, ako povie direktor a potreby komunity.

Keď si cestoval medzi Ruskom a Slovenskom každé tri mesiace, nebolo to tak, že by ti chýbal pocit domova a istoty?

Všade som bol medzi spolubratmi. Pendloval som medzi Hodmi, Jakutskom, Miletičkou a Aldanom, teda medzi štyrmi komunitami, ale všade som poznal spolubratov. Hocikam som prišiel, prišiel som medzi svojich a mal som domov. Samozrejme, všade som  sa musel prispôsobovať, ale všade bolo  dosť ľudí, ktorí mi v tom ochotne pomáhali.

A teraz, keď si na Miletičke, máš už aj nejaký konkrétny apoštolát?

Budem sa snažiť urobiť to, čo mi povedia. Okrem toho sa snažiť i všímať si, čo upratať.

Keď si potrebuješ oddýchnuť, ako relaxuješ?

Premiestňujem sa na bicykli.