Autor: Ján Čapla SDB / Foto: Jacob Iruppakkaattu

Veľmi rád si na Vianoce pred­stavujem tú jednoduchú bet­lehemskú jaskyňu so Svätou Rodinou, s malým Ježiškom uprostred ničoho… Aká skrom­nosť a jednoduchosť! Pán vesmíru prichádza na svet s prázd­nymi rukami, bez akýchkoľvek zvláštnych efektov! Nepriná­ša „modré z neba“, ani nijakú božskú vec, nad ktorou by sme žasli. On sám sa stáva darom a požehnaním. „Tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorode­ného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“ Jn 3, 16

Úžasné Božie tajomstvo: Člo­vek nesúci Božiu lásku je darom a požehnaním! V najplnšom zmysle ním bol Bohočlovek Ježiš Kristus. Taktiež aj my všetci sme povolaní stať sa darom a požeh­naním v tomto svete, lebo s ta­kýmto úmyslom prišiel na svet aj Boží Syn. Boh tak miloval svet, že stvoril teba aj mňa, aby aj cez nás urobil svet krajším a radost­nejším.

Medzi ľuďmi sa však niečo pokazilo, obrátilo na ruby. Ten materiálny svet so svojimi elektronickými a technickými výdo­bytkami sa dostal do stredu náš­ho záujmu. Veci, ktoré sa po čase aj pre nás stanú len haraburdami, zaujali našu myseľ. Nie rodina je dôležitá, ale dom a zariadenie. Samostatnosť a súkromie, kde pod jednou strechou žije niekoľ­ko samotárov. Nie vzťahy sú dô­ležité, ale čo z nich môžem mať.

S neobyčajnou dychtivosťou a chvatom človek ničí zásoby zeme. Miznú lesy, vyčerpávajú sa náleziská nerastných bohatstiev. Ničí sa príroda. Ktovie koľko ton „smetí“ nakúpili ľudia na Viano­ce svojim deťom, aby to potom koncom januára, alebo vo feb­ruári vyhodili von na smetiská sveta.

Všimnime si, aké túžby nás na­pĺňajú: mať veľký dom s ústred­ným kúrením, satelitným a káb­lovým televízorom, mobilný telefón najnovšej triedy, internet, počítač, auto, alebo autá, k nim niekoľko tisíc sudov ropy, množ­stvo šiat, vyberané jedlá, zájazdy, k tomu samozrejme voda, plyn, elektrika… Teraz to násobme krát sedem miliárd. Veď všetci majú také isté právo na tieto veci na zemi ako ja. Napokon spočítaj­me možnosti Zeme a prídeme nato, že bez vedomej miernosti a skromnosti to takto dlho nemô­že ísť! Nemáme tu žiť ako bezohľadní konzumenti, ale ako ro­zumní správcovia. Napokon nie veci nás robia šťastnými.

Jedine láska je nekonečná, pre­tože Boh je láska, všetko ostatné je konečné a zanikne. Nechajme aspoň počas týchto sviatkov ob­lažiť svoju dušu Božou jednodu­chosťou. Uverme tomu, že šťastie je v našom vnútri, nie vo veciach a toto šťastie môžeme darovať svojim blížnym. V tomto je tiché posolstvo Vianoc. „Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.“ 2 Kor 8, 9.

Tí, ktorí prijali Ježišov spôsob myslenia a života, sprevádzali tie paradoxné plody Ducha ako to čítame v 2. liste Korinťanom 6, 4 – 10: “Vo všetkom sa odpo­rúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, pod ra­nami, vo väzeniach, v nepoko­joch, v námahách, v bdení a v pôstoch; v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Du­chu Svätom, v nepokryteckej láske, v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, slávou aj po­tupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, akoby smutní, no vždy sa radu­jeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič ne­mali, a pritom nám všetko patrí.“

Ak nájdeme svoje bohatstvo v Ježišovi, s ním nájdeme kľúč k správnemu životu.

(Článok bol uverejnený v časopise Miletičkár 2014.)