Autor: Ján Čapla SDB / Foto: Jacob Iruppakkaattu
Veľmi rád si na Vianoce predstavujem tú jednoduchú betlehemskú jaskyňu so Svätou Rodinou, s malým Ježiškom uprostred ničoho… Aká skromnosť a jednoduchosť! Pán vesmíru prichádza na svet s prázdnymi rukami, bez akýchkoľvek zvláštnych efektov! Neprináša „modré z neba“, ani nijakú božskú vec, nad ktorou by sme žasli. On sám sa stáva darom a požehnaním. „Tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“ Jn 3, 16
Úžasné Božie tajomstvo: Človek nesúci Božiu lásku je darom a požehnaním! V najplnšom zmysle ním bol Bohočlovek Ježiš Kristus. Taktiež aj my všetci sme povolaní stať sa darom a požehnaním v tomto svete, lebo s takýmto úmyslom prišiel na svet aj Boží Syn. Boh tak miloval svet, že stvoril teba aj mňa, aby aj cez nás urobil svet krajším a radostnejším.
Medzi ľuďmi sa však niečo pokazilo, obrátilo na ruby. Ten materiálny svet so svojimi elektronickými a technickými výdobytkami sa dostal do stredu nášho záujmu. Veci, ktoré sa po čase aj pre nás stanú len haraburdami, zaujali našu myseľ. Nie rodina je dôležitá, ale dom a zariadenie. Samostatnosť a súkromie, kde pod jednou strechou žije niekoľko samotárov. Nie vzťahy sú dôležité, ale čo z nich môžem mať.
S neobyčajnou dychtivosťou a chvatom človek ničí zásoby zeme. Miznú lesy, vyčerpávajú sa náleziská nerastných bohatstiev. Ničí sa príroda. Ktovie koľko ton „smetí“ nakúpili ľudia na Vianoce svojim deťom, aby to potom koncom januára, alebo vo februári vyhodili von na smetiská sveta.
Všimnime si, aké túžby nás napĺňajú: mať veľký dom s ústredným kúrením, satelitným a káblovým televízorom, mobilný telefón najnovšej triedy, internet, počítač, auto, alebo autá, k nim niekoľko tisíc sudov ropy, množstvo šiat, vyberané jedlá, zájazdy, k tomu samozrejme voda, plyn, elektrika… Teraz to násobme krát sedem miliárd. Veď všetci majú také isté právo na tieto veci na zemi ako ja. Napokon spočítajme možnosti Zeme a prídeme nato, že bez vedomej miernosti a skromnosti to takto dlho nemôže ísť! Nemáme tu žiť ako bezohľadní konzumenti, ale ako rozumní správcovia. Napokon nie veci nás robia šťastnými.
Jedine láska je nekonečná, pretože Boh je láska, všetko ostatné je konečné a zanikne. Nechajme aspoň počas týchto sviatkov oblažiť svoju dušu Božou jednoduchosťou. Uverme tomu, že šťastie je v našom vnútri, nie vo veciach a toto šťastie môžeme darovať svojim blížnym. V tomto je tiché posolstvo Vianoc. „Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.“ 2 Kor 8, 9.
Tí, ktorí prijali Ježišov spôsob myslenia a života, sprevádzali tie paradoxné plody Ducha ako to čítame v 2. liste Korinťanom 6, 4 – 10: “Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch; v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.“
Ak nájdeme svoje bohatstvo v Ježišovi, s ním nájdeme kľúč k správnemu životu.
(Článok bol uverejnený v časopise Miletičkár 2014.)
0 komentárov