Autor: Pavol Michalka SDB / Foto: Saleziáni Jakutsk

Drahí spolubratia, milá saleziánska rodina!

Aj vďaka tomu, že posledné správy sme posielali pred dvoma mesiacmi, ale tiež preto, že sme prežívali letné prázdniny, udalostí, ktoré sme prežili za tento čas, bolo veľmi veľa.

V Jakutsku sa už skončili mimoriadne letné horúčavy, keď teploty ani v noci neklesali pod 30 °C a začala sa kratučká, no nádherná a príjemná jeseň. Záhradky prinášajú bohatú úrodu zeleniny (u niektorých aj melónov), tajga zasa plno hríbov a najmä množstvá rôznych lesných plodov ako štedrú ponuku zásob vitamínov na zimu.

V prvej polovici júla k nám z Bratislavy pricestoval na vizitáciu otec provinciál. Po krátkom oddychu ho o. Janko Krupa previezol do Aldanu, kde začal svoju vizitáciu. Veľkým povzbudením pre nás boli jeho slová obdivu a vďačnosti za všetko, čo bratia dokázali urobiť v rámci rekonštrukcie aldanského domu napriek rôznym objektívnym prekážkam. Mimoriadnou udalosťou v rámci jeho návštevy v Jakutsku boli výmeny služby direktorov. V Aldane nastúpil do úlohy direktora inkaricato don Peter Lorenc a v Jakutsku po deviatich rokoch v tejto službe mňa vystriedal otec Janko Krupa.

V Aldane otec provinciál okrem obvyklých náležitostí spojených s vizitáciou mohol odskúšať aj „pravú ruskú baňu“ s teplotou 100 °C a studenou riečkou za baňou. Potom sa presunul do Jakutska, kde tiež prebehla vizitácia diela. Základnou výzvou pre tieto naše misijné diela je podľa slov personálne obsadenie. Teda v tomto sa obraciame aj na vás s prosbou o modlitbu – aby sa našli nové povolania do tejto misie a aby sa „spozitívnil“ proces získania potrebných povolení k pobytu a činnosti pre nových spolubratov a dobrovoľníkov. Celá vizitácia otca provinciála sa zakončila jeho odletom spolu s otcom Mariánom Peciarom späť na Slovensko.

Toto leto sme to mali pestré aj čo sa týka personálu. Na niekoľko týždňov nám v Jakutsku pomáhal otec Patrik Mock, ktorý sa potom definitívne presunul do Aldanu. Ešte dobre, že priletel otec Marián Peciar, ktorý keďže dobre pozná tunajšie prostredie, sa mohol úplne plynulo ponoriť do práce s mládežou. Pri ňom sa postupne dostával do obrazu v tejto problematike otec Matvej z Korey, ktorý však koncom júla musel vycestovať z Ruska, aby si mohol doma vybrať študijné vízum, ktoré mu umožní od augusta byť tu už trvalejšie.

Koncom mesiaca august  sa opäť vracajú na Slovensko Feri Špánik a otec Patrik Mock, lebo im vypršali trojmesačné víza. Nový direktor otec Janko Krupa sa ešte zdržuje aj v Aldane, aby pomohol zavŕšiť rekonštrukčné práce a pripraviť dom na posviacku otcom biskupom, ktorá by mala byť koncom septembra.

V spojení s personálom nám vzniká problém, ako vykryť základné potreby v týchto dielach, lebo v Jakutsku sme síce teraz štyria, no v Aldane bude otec Peter Lorenc sám. Toto však ešte nie je všetko. Koncom septembra by mali ísť po troch rokoch na dovolenku otec Peter Lorenc a Janko Krupa… No s Božou pomocou to už nejako zvládneme.

Našou základnou pastoračnou činnosťou počas leta bývajú rôzne iniciatívy s mládežou. Tento rok sa nám to v Jakutsku podarilo aspoň sčasti vykryť vďaka prítomnosti otca Mariána Peciara a Patrika Mocka. Robili s deťmi pravidelné výlety do mesta a blízkeho okolia s bohatým sprievodným programom. Okrem toho silným podujatím bola Expedícia Aldan. Po minuloročnej skúsenosti sme tak zopakovali niekoľkodňovú akciu pre nádejných animátorov – dospelých i dospievajúcich. Časť šla autom, časť vlakom do Aldanu, kde sme bývali na aldanskej chate a robili rôzne výjazdy. Navštívili sme koncentračný tábor Vasilievka, domorodú dedinu Chatystyr – aldanskú filiálku, mestské múzeum, urobili túry do prírody, no tiež pomohli bratom pri upratovaní priestorov po rekonštrukčných prácach. Táto akcia veľmi pozitívne zarezonovala u účastníkov aj u okolitých ľudí. Máme nádej, že nám to pomôže pri ich výchove vo viere i v angažovaní sa pre prácu s deťmi a mládežou.

Veľkou radosťou pre nás bolo to, keď sa otcovi Mariánovi na koniec jeho pobytu podarilo splniť všetky náležitosti, aby si mohol dať žiadosť o ruské občianstvo. Tým by sme urobili ďalší krok k trvalejšej prítomnosti našej misie v tomto prostredí.

Nádherným momentom počas leta bolo veľké stretnutie nášho spoločenstva aj priateľov a známych pri príležitosti osláv 30. výročia príchodu saleziánov do Jakutska (otcovia Jožko Pravda, Juraj Kyseľ, Jozef Tóth), 25. výročia otvorenia kánonickej komunity v Jakutsku a 70 rokov života Jožka Tótha. Oslavy prebehli na našej chate na okraji tajgy, kde je v lete príjemnejšia klíma ako v rozhorúčenom meste. Deti a mladí tam boli už niekoľko dní skôr, ostatní sa schádzali priebežne, takže sa tam vystriedala asi stovka ľudí. Spoločný program sme začali slávením Eucharistie, pokračovali sme občerstvením, kultúrnymi vystúpeniami… radostným prekvapením bolo to, keď otec Jozef ako darček k svojmu jubileu si mohol opäť zajazdiť na koni spolu s deťmi i mladými, čo bolo preňho bežné, keď pred dvadsiatimi rokmi pôsobil v Mongolsku.

V druhej polovici augusta otec Ján vycestoval so skupinkou mladých na stretnutie veriacej mládeže východnej časti našej eparchie do Usurijska, čo je mesto neďaleko Vladivostoku.

Pekné chvíle ako komunita sme prežili na našej spoločnej dovolenke a plánovaní na aldanskej chate. Bol čas relaxovať, vybehnúť na hríby a lesné plody, rozprávať spolu o tom, ako by to v našich dielach mohlo ísť ďalej, večer si pozrieť film a, samozrejme, posedieť v našej „bani“.

Spestrením aj tak dosť rušného života v našej misii boli majstrovstvá sveta v „mass wrestlingu“ – v preťahovaní palicou, čo je jakutským národným druhom športu. (Len tak mimochodom, sú snahy, aby bol zaradený medzi olympijské športy. A veľmi sme sa čudovali, keď sa medzi účastníkmi objavil Slovák Oliver Kurek – dokonca odchovanec saleziánskej Domky od Brezna. Navštívil aj náš dom, kostol a v družnej debate s nami strávil niekoľko hodín. Pre zaujímavosť spomeniem, že vo svojej váhovej kategórii sa stal vlani majstrom sveta a tento rok sa musel zmieriť s druhým miestom, lebo sa nestihol aklimatizovať.)

Leto v Jakutsku okrem bežného života a práce s deťmi a mládežou sa musí využiť na prípravu na zimu. Lebo tu to platí doslovne: „Zima sa ťa opýta, čo si robil v lete!“ A tak okrem pestovania zeleniny v záhradke a kvetov okolo kostola, o čo sa starajú farníčky, treba vymeniť mrazom potrhané kanalizačné potrubia, nanovo ich zabezpečiť elektroohrevom proti zamrznutiu, všetko preizolovať, opraviť nefunkčný komín na kotolni, opravovať dlažbu na vchodoch do kostola i v samom kostole, vymeniť deravé vodovodné potrubie… Máme nádej, že s Božou pomocou sa nám podarí všetko nevyhnuté stihnúť do príchodu mrazov a snehu.

S pozdravom

otec Paľo Michalka