Autor: Pavol Michalka SDB / Foto SDB Jakutsk

Aj u nás sa už „zjarnieva“, ale nočné mrazy -20 °C sa ešte držia. No nás sa teraz viac dotýkajú nielen zmeny počasia, ale nepriamo aj konflikt na Ukrajine. Ešte koncom februára k nám zo Slovenska prileteli štyria misijní dobrovoľníci – z toho dvaja ASC zo sabinovského strediska, ktorí v Aldane v rámci rekonštrukcie nášho domu nádherne poslúžili nielen urobením kúrenia a mnohých iných manuálnych prác, ale ukázali aj pekné svedectvo vzťahov a viery. Máme mnohonásobne potvrdenú skúsenosť, že aj takáto forma dobrovoľníctva je mimoriadnym obohatením nielen našej misie, ale aj prostredia, z ktorého dobrovoľníci prichádzajú, a tiež ich samých, a to často na celý život.

Začiatkom marca sa v našom oratóriu uskutočnili zaujímavé masterklasy, kde deti chystali pozdravy pre svoje mamy k MDŽ, ktorý sa tu slávi veľmi okázalo. Potom sme ešte stihli našu zimnú olympiádu, kde si mohli deti dobre zasúťažiť na lyžiach, korčuliach, sánkach a dostať „chutné“ medaily.

Počas marca sa nás už dotýkali len odchody. Najskôr odleteli bratia Laco Babača, Patrik Mock a Feri Špánik, po nich dobrovoľníci pracujúci v Aldane. Patrikovi a Ferimu sa totiž skončili víza, a tak musia na nejaký čas opustiť krajinu, aby mohli získať nové víza. Laci Babača sa na základe dohody ešte s otcom provinciálom Jožkom Ižoldom po takmer štvorročnom pôsobení v Jakutsku vracia na Slovensko. Chcel by som mu aj takýmto spôsobom vyjadriť svoju vďačnosť za všetko, čím prispel k upevneniu a rozvoju tohto diela. Bola s ním pekná rozlúčka v komunite, ale aj v oratóriu zo strany detí i rodičov.

A tak som zostal ako kňaz v Jakutsku nateraz sám. Nie je to ľahké, lebo som direktorom, ekonómom, farárom, vedúcim oratória, zásobovačom… ale aspoň ma to núti viac sa spoliehať na Pána. Bohu vďaka, ešte niečo vyše mesiaca by tu mali byť manželia Jarkovskí – misijní dobrovoľníci, takže vlastne nie som sám. Niektorí ľudia sa ma pýtali, či aj ja neodídem. Keď mi prvýkrát položili túto otázku, trochu ma to zaskočilo, pretože som nad tým nerozmýšľal. Prečo by som mal vlastne odchádzať? A keď potom pridali prosbu, aby som zostal kvôli ľuďom, ktorí potrebujú najmä teraz psychickú podporu, nádej, možnosť na niekoho sa obrátiť…, bolo mi jasné, kde je moje miesto. A tak aj na ponuku otca provinciála, že ak sa cítim ohrozený, môžem sa vrátiť domov, som spokojne odpovedal, že ja zostávam. Vidím totiž, že viac som potrebný tu. Bratia z Aldanu sú tiež veľkodušní a prichádzajú z času na čas do Jakutska, a tak mám možnosť aj sa vyspovedať.

A ešte jedno pozitívum som zbadal v tejto situácii: Viacerí ľudia, ktorí prichádzajú k nám, keď zistili, aká je naša personálna situácia, ochotne sa ponúkli pomôcť v rôznych potrebách. Naozaj, Pán vie vyťažiť dobro aj z negatívnych udalostí a skutočností. Dôležité len je, aby sme my milovali Boha a blížnych.