Autor: Katarína Halčáková a Jakub Halčák / Foto: Matúš Pipka a Jakub Halčák

Verím, že Dom Mamy Margity (ďalej len DMM) každý salezián spolupracovník dobre pozná a vie aj to, kde sa nachádza.

Keby azda nie, pre istotu uvediem popis miesta. Nachádza sa na východe Slovenska neďaleko Prešova, hlavného mesta Šarišského regiónu. Keď sa vyberiete smerom na Sabinov, zo Sabinova je to len kúsok na Drienicu. DMM je totiž postavený v prekrásnej drienickej prírode. V DMM je kaplnka zasvätená Svätej rodine a nachádza sa tam aj kópia ikony Svätej rodiny. DMM slúži v prvom rade na duchovné cvičenia, ale dajú sa tam zorganizovať aj rodinné oslavy pre rodiny saleziánov spolupracovníkov. Už skôr sa sem-tam spomínalo, že bolo by treba nahradiť kópiu originálom. A tak sa po dlhšom čase myšlienka stala skutkom a stalo sa (ako sa píše v Biblie: nastal večer a nastalo ráno…).

Ikona Svätej rodiny

Písal sa rok 2021 a nastal rok 2022. V predvečer sviatku svätého Jozefa bola ikona Svätej rodiny v Kostole svätého Jána Bosca na Bottovej ulici v Prešove posvätená. Posvätil ju don Ondrej Puček počas slávnostnej svätej omše. V homílii podotkol, že práve na ukončenie Roku svätého Jozefa posviacame ikonu Svätej rodiny, ktorá bola napísaná v Roku Svätej rodiny (ukončenie Roku Svätej rodiny je v júni 2022). Po svätej omši podal výklad alebo lepšie povedané popis ikony môj manžel Jakub, pretože je jej autorom. Po popise mohli prítomní klásť autorovi ikony otázky. Okrem iného zaznela aj otázka, prečo sa ikona píše. Existuje na to jednoduchá odpoveď: preto, lebo sa číta. Ak totiž chcete pri ikone meditovať, poprípade pouvažovať s tým, ktorý je na nej zobrazený, nad svojím životom alebo životom svojej rodiny, potrebujete ikonu pochopiť a poznať jej symboliku. Preto je podľa ikonopiseckého kánona (predpisu) potrebný popis všetkého, čo je na ikone zobrazené. Na konci tohto článku nájdete popis ikony Svätej rodiny. Ikonopisec je tak trochu ako kňaz, ktorý podáva Božie slovo od oltára, no ikonopisec ho podáva farbami.

Počas práce na ikone – písania ikony

Ikony nie sú vytvorené na vyvolanie emocionálnej reakcie. Pri stvárňovaní historických scén tváre neprejavujú emócie, ale zobrazujú cnosti ako čistotu, trpezlivosť v utrpení, pokoru, odpustenie a lásku.

Na ikone Svätej rodiny je zobrazená Mária, ako objíma malého Ježiša prostredníctvom ktorého bola oslávená ako Božia Matka (gr. Theotokos – θϒ). Mária má na sebe vrchné rúcho (maforium) purpurovej farby a spodné modré rúcho – tuniku (chiton). Je to symbol zjednotenia nebeského a pozemského, čo znamená, že Ježiš Kristus, druhá osoba Najsvätejšej Trojice, prijal svoju pozemskú ľudskú prirodzenosť od Bohorodičky. Zemité červené tóny tiež znamenajú jej panenskosť a kráľovskú hodnosť ako Kráľovnej nebies. Purpurový plášť Bohorodičky ukazuje Máriu ako prvú z vykúpených. Matka Vykupiteľa má účasť na kráľovstve slávy a jednoty s Bohom vo večnosti ako prvá. Ona je obrazom slávy, ktorú synovia a dcéry tejto zeme majú dosiahnuť v Bohu mocou Kristovho vykúpenia. V byzantskej ikonografii je Theotokos vždy zobrazená s tromi hviezdami, jednou na každom ramene a jednou na čele. Tieto hviezdy symbolizujú jej dokonalé panenstvo, že Panna Mária zostala pannou pred narodením, počas narodenia a po narodení Ježiša Krista. Kompozícia hviezd do trianglu nám zasa pripomína symbol svätej Trojice. Čepiec u Panny Márie symbolizuje Máriino úplné odovzdanie sa Kristovi.

Posvätenie ikony Svätej rodiny pre Dom Mamy Margity

Dieťa Ježiš je zobrazený v šatách bielo-žlto-hnedej farby. Biely odev symbolizuje božské svetlo. Je to farba čistoty, svätosti a jednoduchosti. Žltá vyjadruje teplo a lásku, ale naznačuje aj trápenie a hnedá symbolizuje skromnosť a chudobu. Je to farba zeme a všetkého dočasného. Spolu vyjadrujú radosť a istotu. Svätožiara (nimbus) je zlatá (u všetkých osôb na ikone, ako aj na pozadí ikony), čo symbolizuje prítomnosť Boha, božstvo, Božiu moc a milosť, nebeské svetlo. Svätožiara u Ježiša Krista symbolizuje jeho kráľovskú a mesiášsku slávu. U Ježiša je tzv. krížový nimbus. Ten neslúži iba na odlíšenie od ostatných svätých osôb, ale vyjadruje pravdu, že prostredníctvom kríža k nám prišlo spasenie. Vo svätožiarach svätých je zdôraznená dôstojnosť Krista darovaná človeku. Jeden je Svätý, jeden je Pán. Podľa obrazu Krista sa posväcuje celé ľudstvo. V krížovom nimbuse sú písmená „O – Ѡ – N“, čo vyjadruje „Bol, Som a Budem“. Postavenie Bohorodičky a Dieťaťa Ježiša je založené na starodávnej byzantskej ikone „Panagia Odiguitria – Najsvätejší, ktorý ukazuje cestu“. Výraz tváre Márie (Theotokos) je meditatívny, až zádumčivý. Nepozerá sa sladko na tvár svojho dieťaťa, ako to často robia naturalistickejšie zobrazenia Panny a Dieťaťa. Theotokos skôr uvažuje o povolaní utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania svojho Syna. Ikonografia sa vždy snaží zabrániť tomu, aby naše oko zotrvávalo v prírodnom svete. Skôr sa pokúša nasmerovať náš pohľad ku konečnému teologickému a dogmatickému významu Dieťaťa Krista – účelu a osudu, pre ktorý druhá osoba Najsvätejšej Trojice vzala na seba našu padlú, hriešnu ľudskú prirodzenosť.

Ľavá ruka Dieťaťa Ježiš je v rukách mamky Márie a pestúna Jozefa, čo nám symbolizuje jednotu – jednotu spojenú v kruhu rodiny. Ježišova pravá ruka na ikone je zobrazená ako vzkriesená, aby dala požehnanie. Hnedožltá stuha (šerpa) na jeho pravom ramene je znakom vysokého kňazského postavenia, vyjadruje úctu, ktorú mu prejavujeme.

Postoj svätého Jozefa je starostlivý a ostražitý. Keď Jozef vidí jedinečný vzťah medzi Bohorodičkou a jej synom, predstavuje nás všetkých, ktorí sme tiež povolaní stáť v úctivej bázni pred veľkým tajomstvom vtelenia nášho Pána. Nie je vhodné ukazovať Jozefa z Nazareta, ako drží Dieťa. Znamenalo by to, že je biologickým otcom Ježiša. Modrá tunika svätého Jozefa symbolizuje ľudskú prirodzenosť, ako aj nekonečnosť neba, múdrosť a nábožnosť.

Písmená na zlatom pozadí: МР Ѳϒ – METER THEOS = Božia Matka, ᴏ ᴀгιος ІѠҪꞐФ = svätý Jozef.