Autor: Zuzana Okruhlicová / Foto: František Kubovič SDB

Necelý kilometer od jednej z najrušnejších ulíc Bratislavy sa nachádza azda najpokojnejší kút nášho hlavného mesta. Toto tiché miesto bolo vystavané v opustenom kameňolome, z ktorého sa ťažilo na výstavbu neďalekej Kaplnky Panny Márie Snežnej.

Lurdská jaskyňa v Bratislave, situovaná v hornom konci Hlbokej cesty, stojí najmä vďaka zámožnej grófke Gabriele Szápáry, ktorá ju dala postaviť v roku 1889 po neutíchajúcej skúsenosti a naplnená spomienkami z návštevy Lúrd. Grófka Szápáry ovdovela ako len 36 ročná a odvtedy sa venovala mnohým dobročinným aktivitám. Vďaka jej štedrosti stojí tiež secesný Modrý kostolík. Okrem nej pridalo ruku k vybudovaniu tohto diela niekoľko dobrodincov. Jedna stavebná firma bezplatne realizovala ťažšie terénne úpravy. Prešporský Okrášľovací spolok financoval rôzne úpravy na zdôstojnenie okolia jaskyne, ktoré najskôr označil za „nedôstojné“. Lurdskú mariánsku sochu, ktorá bola spolu s jaskyňou posvätená 18. septembra 1982 za účasti asi polovice mesta, darovali robotníčky miestnej textilnej továrne.

O čistotu a údržbu sa až do svojej smrti starala grófka. Po prvej svetovej vojne prevzala celý lurdský objekt od grófkinej dcéry autonómna bratislavská katolícka obec. Do roku 1933 patrila oblasť Kalvárie Farnosti sv. Martina, vtedy sa však vyčlenila a vznikla nová farnosť Westend pod správou Františkánov a pričlenili k fare aj Lurdskú jaskyňu. 15. februára 1945 sa tu zišlo 10 tisícové zhromaždenie na prednesenie odprosujúcich modlitieb za pokoj  a ochranu pred blížiacim sa frontom. Pri postupe vojnového frontu do Bratislavy zasiahli míny sochu Panny Márie, ktorá bola len z kartónu a sadry. Nová socha vytesaná do bieleho mramoru podľa pôvodnej podoby bola slávnostne posvätená 1. mája 1946 počas procesie, kedy sa veriaci prišli Matke poďakovať za ochranu pred vojnou. Nastupujúci socializmus priniesol obmedzenia a stagnáciu aj na tomto mieste. Oslavy 90. výročia lurdských zjavení plánované na prvý májový deň roku 1948 boli redukované, pretože sa členovia komunistickej strany báli, že oslavy sviatku práce budú mať menšiu účasť, obmedzenia a zákazy sa v nasledujúcich rokoch stupňovali. V roku 1950 v čase likvidácie reholí vyhnali komunisti františkánov z Kalvárie. Dnes je grotta súčasťou dominikánskej farnosti Panny Márie Snežnej.

Sila modlitieb návštevníkov a obrovské množstvo vyprosených milostí sú najviac zhmotnené na kamenných platniach obklopujúcich jaskynku a jej okolie. Je ich viac ako štyritisíc, v dvanástich rôznych jazykoch, s rozličnými modlitbami, prosbami a vďakyvzdaniami. Prvé z nich tu boli osadené na samom konci 19. storočia a pribúdajú dodnes. Každá doba priniesla iné témy a ťažkosti rezonujúce v spoločnosti, ktoré odrážajú obsahy tabúľ predkladaných nebeskej matke. Najviac platní pribudlo v roku 1945. Za ukončenie vojny, za skorý návrat manželov, synov či bratov. Tabuľky po vojne obsahujú poďakovania za návrat z koncentračného tábora, za prežitie vojny, „za zázračnú záchranu životov počas frontu v Bratislave“. V časoch socializmu signifikantne klesol počet votívnych platní a nastala zmena aj v obsahu textov. Texty z tohto obdobia sú menej konkrétne, častokrát anonymné.

Lurdská jaskyňa sa od jej otvorenia až doteraz teší početnej a vernej návštevnosti mariánskych ctiteľov nielen z Bratislavy. Je nádherným miestom pokoja a nehasnúcej nádeje.

Zdroj: J. Haľko, Dejiny lurdskej jaskyne, Lúč, 2005, ISBN 8071145106.