Autor: Pavol Grach SDB / Foto: Barbora Kullačová

O dospelých, ktorí chcú zostať mladými, a o mladých, ktorým je zastieraná minulosť, dospelosť a staroba.

Exhortácia, ktorú nám daroval pápež František, nie je len zvelebovaním mladosti a všetkého, čo v nej je. Poukazuje nám aj na pomýlené postoje, ktoré vznikajú, či už zo strany dospelých, alebo zo strany mladých. Dnešná kultúra predstavuje model osoby, ktorý je úzko spätý s obrazom mladého človeka. Kto vyzerá mladý a robí kúry na odstránenie stôp času, cíti sa pekný (ChV79). Táto rozšírená mentalita má potom logický dôsledok, ktorý vyjadrili mladí v diskusiách pred synodou i na nej: mnohí hovorili o nedostatku skúsených ľudí, ktorí by sa venovali sprevádzaniu/mladých/ (ChV 244).Kult mladosti vôbec nie je ocenením mladosti, ale je to skrytý egoizmus dospelých. Pápež František upozorňuje, že aj keď vzorom krásy je mladosť, dajme pozor, pretože toto nie je oslava mladých. Znamená len to, že dospelí si chcú ukradnúť mladosť pre seba, niežeby si mladých vážili, milovali a starali sa o nich.

Dospelosť však nemá znamenať odrezanie sa od mladosti, ale ponechanie si niektorých dôležitých skutočností, ktoré mladosť priniesla. Dobre prežitá mladosť zostane navždy v našich srdciach a v dospelosti sa prehĺbi a naďalej bude prinášať ovocie…riziko dospelosti s jej istotami a pohodlím spočíva v čoraz väčšom zanedbávaní tohto horizontu a v strácaní hodnoty, ktorá je vlastná rokom mladosti… nemali by sme nikdy stratiť zápal, otvorenosť a čaro zoči-voči realite, ktorá je stále niečím novým. V každom okamihu života môžeme obnovovať a nechať rásť svoju mladosť (ChV 160).Rásť znamená zachovávať a živiť tie najvzácnejšie veci, ktoré nám dáva mladosť, ale zároveň to znamená otvoriť sa očisťovaniu od toho, čo nie je dobré, a prijímať nové dary od Boha, ktorý ťa povoláva rozvíjať to, čo má cenu (ChV 161).

Aj pre mladých má pápež v tejto oblasti svoje odporúčania. Chce im pomôcť odlíšiť radosť mladosti od jej nepravého kultu, čo niektorí využívajú na to, aby zviedli mladých a využili ich na svoje ciele (ChV 180). Mali by sa teda mať na pozore, keď im niekto povie, či už slovom alebo príkladom, aby ignorovali dejiny, aby pohŕdali všetkým, čo je minulosťou, a pozerali iba na budúcnosť…lebo ľudia, čo toto ponúkajú, vedia, že toto je ľahký spôsob, ako vás zlákať robiť len to, čo vám povedia. Takíto ľudia potrebujú mladých prázdnych a vykorenených, aby ničomu nedôverovali, spoliehali sa na ich sľuby a podriaďovali sa ich plánom (ChV 181). Tiež vedia zvelebovať mladosť a hovoria, že všetko, čo nie je mladé, je hodné opovrhnutia (porov. ChV 182).

Mladým i všetkým je teda adresovaná výzva, aby sme nedovolili zneužívať ideály a krásu mladosti na napomáhanie povrchného života, ktorý si zamieňa krásu s výzorom (porov. ChV183). V tom istom článku potom pápež pridáva veľmi jednoduché a krásne obrazy krásy, ktorú treba objaviť: jestvuje krása robotníka, ktorý sa vracia domov špinavý a neupravený, ale s radosťou, že zarobil na chlieb pre svoje deti. Existuje zvláštna krása v rodinnom spoločenstve, zhromaždenom okolo stola, ktoré sa štedro delí o chlieb, aj keď to, čo je na stole, je veľmi skromné. Je krásna neučesaná a trocha zostarnutá manželka, ktorá sa nad svoje sily a napriek svojmu upadajúcemu zdraviu vytrvalo stará o chorého manžela. Krásna je vernosť dvojíc, hoci obdobie dvorenia je už veľmi vzdialené, ktoré sa milujú i v jeseni života, podobne aj starších ľudí prechádzajúcich sa ruka v ruke. Existuje krása, ktorá presahuje zjav alebo módnu vizáž u mužov a žien, čo s láskou prežívajú svoje osobné povolanie v nezištnej službe komunite, vlasti, vo veľkodušnej práci zameranej na šťastie rodiny, v tvrdej, anonymnej a nezištnej práci na obnovení sociálnej harmónie. Objaviť, ukázať a zdôrazniť túto krásu, ktorá pripomína krásu Krista na kríži, znamená položiť základy pravej sociálnej solidarity a kultúry stretnutia.

Nech tieto slová adresované mladým i dospelým zapadnú hlboko do nášho srdca a prinesú úrodu.