Autor: B. F.

Som krásny džbán (alebo ak chcete krčah) francúzskeho pôvodu. Vyrobili ma z jemnej bielej keramiky, ktorú lemuje zlato a striebro. Napriek svojmu veku – vyše sto rokov – som elegantný a veľmi vkusný.

Na obruse na jedálenskom stole madam Adele Clémentovej v Saint-Rambert d’Albon na juhu Francúzska som vyzeral skvele.

Dňa 14. októbra 1878 vstúpil do domu neznámy kňaz. Hovoril po francúzsky a nechcel povedať svoje meno, ale na opakované naliehanie odvetil: „O niekoľko rokov bude moje meno vytlačené v knihách a tie knihy prídu k vám. Potom budete vedieť, kto som.“

Do domu ho priviedol manžel pani Adele, obchodník s ropou a uhlím. Vracal sa z Chanas, dediny vzdialenej pol kilometra od Saint-Rambert, kde niesol náklad tovaru. Zrazu na kraji cesty zbadal kňaza, ktorý namáhavo kráčal. Dobrého muža sa zmocnil súcit, zastavil sa a oslovil ho: „Duchovný otče, vyzeráte veľmi unavene.“

„Ach, áno, monsieur,“ odpovedal kňaz. „Mal som dlhú cestu.“

„Reverend, rád by som vám ponúkol miesto tu hore, ale je tu trochu neporiadok.“

„Robíte mi veľkú láskavosť, už nevládzem.“

Keď dorazili k domu, pán Clément utekal k manželke, aby jej oznámil, že majú hosťa. Táto dobročinná a nábožná žena mu hneď ponúkla obed. Neodmietol ho a počas jedla s láskou počúval príbeh o jej nešťastiach, z ktorých najbolestivejšie bolo to o synovi, ktorý náhle oslepol, ohluchol a onemel. Modlila sa ku všetkým svätým, ale nič nemohlo zmierniť jej bolesť. Kňaz jej povedal: „Modlite sa, dobrá pani, a budete vypočutá.“

Stál som tam vedľa fľaše s vínom, kňaz ma vzal do ruky a povedal: „Nech vám ostane tento džbán ako pamiatka na mňa“. Potom vstal a povedal: „Volá ma hlas, už musím ísť.“ A odišiel.

Pani spolu s manželom sa ponáhľali za ním, lebo si boli istí, že ho čoskoro dostihnú. Ale keďže ho nevideli, mysleli si, že niekde odbočil z cesty. Aký však bol ich údiv, keď neskôr prišli k zdravotnej sestre, ktorá sa starala o ich syna, a tá im povedala, že prišiel akýsi kňaz a ich syna uzdravil! Zdravotná sestra žila v Coinaud, dedine vzdialenej tri kilometre od Saint-Rambert. Výpočty ukázali, že neznámy kňaz vstúpil do dediny presne v čase, keď Clément odišiel z domu.

Sedem rokov sa dobrá rodina snažila uhádnuť, kto bol ten záhadný kňaz. Jedného dňa prišiel do Clémentovho domu človek, ktorý videl, ako kňaz uzdravil dieťa, a veľmi dobre si pamätal jeho tvár. V rukách mal knihu o donovi Boscovi s jeho podobizňou. „To je ten kňaz, ktorý vyliečil vášho syna!“Všetci ho spoznali bez akýchkoľvek pochybností.

Dňa 14. októbra 1878 bol však don Bosco určite v Turíne.

Dňa 10. apríla 1888 sa aj pani Clémentová zázračne vyliečila z choroby na príhovor dona Bosca. Poslala o tejto udalosti správu donovi Ruovi a okrem iného mu povedala: „Ešte žijú svedkovia, ktorých možno vypočuť. Viacerí vám môžu poskytnúť informácie.“ Džbán sa nachádza na Valdoccu v Múzeu Domu dona Bosca.