Autor: Jozef Luscoň SDB / Foto: archív autora

Od piatich rokov sa Titusko „motal“ okolo sakristie a v tom čase začal aj miništrovať. A vydržal to až do svojej kňazskej vysviacky. Teda viac ako dvadsať rokov.

Pomohlo mu aj to, že jeho otec bol kostolníkom. Zdá sa, že to pomáha k svätosti, lebo aj otec Anky Kolesárovej i Jána Vojtaššáka boli kostolníkmi.:-) Z Vajnôr si Titus ešte ako chlapec preniesol túžbu „byť blízko pri oltári“ k saleziánom. Ale tam už našiel miništrantskú „pôdu“ pripravenú. Saleziáni mali totiž s formáciou miništrantov a s miništrantskou službou bohaté skúsenosti. Ich tradícia siaha až k donovi Boscovi.

Don Bosco vo svojom prvom oratóriu vytvoril miništrantskú skupinu, ktorej členovia sa snažili o kvalitný duchovný život. Ba v Turíne a v okolí „zaskakovali“ do farností, kde sa konala slávnosť a miništrantov tam nemali. Liturgia tých čias si totiž prítomnosť miništrantov vyžadovala. A ako tvrdil don Bosco – a historické štatistiky to potvrdzujú –, z tejto skupinky vzniklo veľmi veľa kňazských povolaní.

Túto tradíciu venovať sa miništrantom si prví slovenskí saleziáni z Talianska priniesli, ba aktívne sa podieľali na miništrantskom hnutí Legio Angelica (Anjelské légie). Ohnivým propagátorom práce v tomto hnutí bol don Anton Vácval, bratanec vdp. Alfonza Paulena, u ktorého v Šenkviciach pôsobil ako kaplán práve don Titus. Aj tu sa venoval miništrantom a často ich brával korčuľovať sa na zamrznuté polia pod Modrou. Pamätníci zo Šenkvíc ešte spomínajú: „Robil nám lokomotívu na vláčiku.“

Don Titus Zeman sa venoval miništrantom aj v čase, keď už bol na neho vydaný zatykač. Bol veľmi odvážny a kreatívny, preto hľadal spôsoby, ako pracovať s mládežou aj v čase totality. V bratislavskom kostole svätého Ladislava a v priľahlých priestoroch sa tajne venoval skupinke asi dvadsiatich miništrantov. A podobne to bolo aj vo Vajnoroch po návrate z basy.

Ale ani miništranti na neho nezabudli. S radosťou privítali jeho blahorečenie a často sa k nemu utiekajú o pomoc. Prosia ho o to, aby spoznali svoje povolanie. Na jeho počesť sa v jeho rodisku už tretí rok konala akcia Bodka za prázdninami. Tohto roku dostala priliehavý názov TIMIBOVA – ide o skratku poskladanú zo slov: Titusova miništrantská bodka Vajnory. Akcia sa konala v sobotu 4. 9. a zúčastnili sa na nej miništranti z Bratislavy – Daliborovho námestia, z Trnávky, Lamača, Vajnôr, Dúbravky, Čiernej vody, Cífera, Pezinka, Ivanky, Svätého Jura, Hodov pri Galante, Košíc, Oravy a iných miest Slovenska.

Hlavným mottom podujatia bola myšlienka: Miništranti vítajú Svätého Otca na Slovensku. Program bol zostavený z prednášky o Svätom Otcovi Františkovi, v ktorej don Štefan Kormančík priblížil misionársky zápal pápeža Františka. Vrcholom však bola svätá omša, ktorej hlavným celebrantom bol don Ján Holubčík, zodpovedný za pastoráciu mládeže u saleziánov. Vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť zostať Ježišovi verný za každých okolností i v „korona“ časoch. A ďalšou výzvou pre každého miništranta je zistiť, kde ho volá Pán. Ide teda o zistenie svojho povolania.

Ihneď po skončení liturgie bola predstavená nová miništrantská publikácia: Idem ja! Jej autorom je don Jozef Luscoň. Nuž a nechýbalo ani agapé a potom popoludnie plné športovo zábavných a dynamických aktivít na tému: Prekonaj svoje hranice – prekonaj sám seba! Inšpirátorom je sám blahoslavený Titus, ktorý musel pri záchrane povolaní prekonávať rôzne obmedzenia, hranice i sám seba.

Na podujatí zaznela aj výzva smerom k slovenským miništrantom, aby Svätého Otca až do odchodu zo Slovenska sprevádzali kyticou vytvorenou zo Zdravasov. Organizátorov teší, že táto výzva zarezonovala aj v slovenských médiách.

Spoločná fotografia a túžba stretnúť sa opäť o rok bola dvojbodkou za touto vydarenou akciou.