Don Bosco v srdciach Slovákov

od | mar 4, 2024 | Časopis 2/2024, Misie

 

Autor: Štefan Kormančík SDB / Foto: archív

Svätý Ján Bosco celý život pracoval pre záchranu mladých ľudí, pracoval pre nich až do zodratia.

Jeho láska bola podnikavá, vynachádzavá a do krajnosti obetavá. Nie div, že táto jeho láska udivovala, strhávala, bola ako ohňostroj, ktorý videli ľudia nielen v Taliansku, ale v celej Európe. Aj zo Slovenska drobní ľudia i kňazi posielali donovi Boscovi milodary. Ba rok po jeho smrti Spolok svätého Vojtecha v Trnave vydáva ako podielovú knihu 190-stranový životopis dona Bosca z pera hornoorešanského farára – preláta Pavla Jedličku. Tak sa o donovi Boscovi dozvedeli aj prví chlapci na Slovensku a chceli byť ako on, hľadali cesty, ako sa dostať do Talianska. Takto píše o začiatkoch spoznávania dona Bosca na Slovensku Andrej Paulíny.

Franc Galla, prvý salezián z územia Slovenska, bol vysvätený za kňaza už v roku 1912. A mnohí ďalší Slováci sa stávali saleziánmi v rôznych krajinách.

Keďže misie boli pre dona Bosca podstatným vyjadrením Ježišovej lásky, prejavilo sa to aj v začiatkoch slovenských saleziánov. Z prvej skupinky trinástich chlapcov, ktorí pod vedením dona Vagača odišli 22. novembra 1921 z Bratislavy do Talianska do novootvoreného študentátu pre chlapcov zo Slovenska, sa siedmi stali saleziánmi a z nich traja misionármi.

Sám don Vagač pôsobil pätnásť rokov na misiách v Brazílii, a to v náročnej misii v štáte Mato Grosso (1932 – 1947). Misie boli hlboko v jeho srdci. Keď ho v Šaštíne navštevoval starosta Svätého Jura pán František Dočolomanský, horlivý podporovateľ začiatkov saleziánskeho diela a zároveň starý otec znamenitého herca Michala Dočolomanského, rozprával o zasvätenom živote a misiách s takým nadšením, že tri dcéry pána Dočolomanského sa rozhodli už v roku 1925 vstúpiť k saleziánkam, k dcéram Panny Márie Pomocnice (FMA).  Dve z nich, sestra Ľudmila a sestra Margita, odišli do misií, kde prežili celý svoj rehoľný život. Aj najmladšia, sestra Agneša, chcela odísť na misie, ale pre svoje slabé zdravie nemohla.

Misie 03 2024 02

Zaujímavé je, že z ich mestečka Svätého Jura pochádza aj prvý slovenský salezián, misionár don Alojz Hudek, ktorý sa stal saleziánom v roku 1906 a dva roky nato odišiel do misií.

Už aj tento malý výpočet hovorí o tom, že právom sme rok 2024 nazvali Rokom vďačnosti. Rokom vďačnosti za to, že aj u nás mohli mnohí oduševnení za dona Bosca zasvätiť svoj život ohlasovaniu Ježišovej lásky podľa jeho príkladu. Ak existujú rôzne „siene slávy“ a my sme hrdí na to, že sú tam aj nejakí Slováci, tak táto „sieň“ je pre mňa najkrajšia a môžeme byť za týchto ľudí úprimne vďační.

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Jakutsk – marec

Koncom januára sme oslávili 50-tku Paľa Piatrova aj vo farnosti, aj v komunite. Teraz máme po jednom zástupcovi v každej dekáde od 30 do 70 rokov.

Auto pre Saleziánov do Azerbajdžanu

Humanitárna organizácia MIVA začala zbierku na kúpu auta pre saleziánov v Azerbajdžane. Aj vy môžete touto cestou zlepšiť dopravné možnosti našich misionárov.

Ctihodný Jozef Vandor

Jozef Vandor sa narodil v Maďarsku, v mestečku Dorogu (pri Ostrihome), 29. októbra 1909 roľníkom Sebastiánovi Wechovi a Marii Puchnerovej. O dva dni nato bol pokrstený a ako desaťročný prijal v Dorogu sviatosť birmovania.

Je dobré cítiť podporu od blahoslaveného

Kostol Sedembolestnej vo Vajnoroch, kde sú uložené relikvie blahoslaveného Titusa Zemana, je miestom, kam prichádzajú mnohí pútnici. Chcú nadviazať kontakt s mučeníkom a cítiť za sebou niekoho, kto ich pochopí i podporí.

Sen z deviatich rokov – obraz a realita

Sen dona Bosca z deviatich rokov nebol pre malého Janka veľmi zrozumiteľný. Zostal smutný až do konca, najmä preto, že nerozumel ani obrazu, ktorý mu ponúkla pred oči tajomná Pani.