„Don Bosco rozprávač: prečo používal rozprávanie na výchovu mladých“.

Autor: Gisdasio Mendes SDB, Preklad: Jozef Skala SDB / Foto: ANS

Dnes vychádza piaty z desiatich článkov generálneho radcu pre spoločenskú komunikáciu, dona Gildasia Mendesa, zameraných na tému „Don Bosco a digitálna a virtuálna realita“. Tento mesiac sa zameriame na tému „Don Bosco rozprávač príbehov: prečo používal rozprávanie na výchovu mladých ľudí“.

Svätý Ján Bosco bol skvelý rozprávač!

Či už opisoval svoje detstvo, rozprával o svojich snoch alebo písal životopis niektorých svojich chlapcov, vedel, ako rozprávať príbehy, ktoré sa dotýkajú ľudských sŕdc a myslí.

V slovách „virtuálny“ a „digitálny“ zohrávajú naratívy/príbehy veľmi dôležitú úlohu. Dalo by sa povedať, že spoločenské médiá sa skladajú z príbehov. Ľudia radi píšu a rozprávajú svoje každodenné príbehy a publikujú ich vo forme poviedok.

Vo svete digitálnej a virtuálnej komunikácie sú žurnalistika a televízia do veľkej miery spojené s rozprávaním. Talk show a reality show sú vytvorené na základe príbehov.  Filmy a mnohé hudobné texty sú napísané vo forme rozprávania.

Prečo radi rozprávame svoje príbehy?

Z hľadiska umenia je rozprávanie príbehu naratívnym spôsobom veľmi účinný a silný spôsob komunikácie. Má to čaro upútať pozornosť a vtiahnuť ľudí do deja príbehu, ktorý chceme vyrozprávať. Rozprávanie príbehov súvisí s ponorením sa do príbehu.

Ale čo je to rozprávanie?

Etymologicky pochádza z latinčiny: narrativus, t. j. vhodný na rozprávanie; narrat/narrare: rozprávať, vzťahovať sa, vysvetľovať, rozpovedať.

Rozprávanie je spôsob komunikácie, pre ktorý je charakteristické rozprávanie o veciach a skúsenostiach prostredníctvom listov, príbehov, literatúry, rozprávok, používanie obrazov, metafor, mýtických, náboženských a kultúrnych prvkov na odovzdanie posolstva.

Rozprávanie príbehov uprednostňuje jednoduchý, ľudský jazyk, vizuálne obrazy, ktoré sa dotýkajú predstavivosti, kognitívnych a emocionálnych aspektov čitateľov alebo poslucháčov, aby ich vtiahli do deja a vyrozprávaného príbehu. Má moc preniesť nás mentálne a emocionálne na rôzne miesta a do rôznych časov.

Je pravda, že príbehy sa dotýkajú ľudských sŕdc a predstavivosti. Majú schopnosť živo nás vtiahnuť do deja začiatkom, stredom a koncom príbehu! Dotýkajú sa predstavivosti a aktivizujú nás v procese komunikácie.

Čo ho však robí príbeh skutočne atraktívnym a presvedčivým?

Príbehy potrebujú pravdu! V rozprávaniach a príbehoch ľudí je jedným z kľúčových aspektov pre spisovateľa alebo hovorcu skutočná konzistentnosť rozprávania.

Dobré rozprávanie vyžaduje od rozprávača konzistenciu medzi tým, čo komunikuje, čomu verí a čo cíti, aby sa jeho komunikácia stala úplnou.  Všetky tieto aspekty musia byť synchronizované so slovami, mimikou a emóciami rozprávača.

Rozprávanie príbehov teda nie je len o štýle! Ide najmä o pravdu, o nás samých a o súdržnosť medzi tým, čo hovoríme, čo robíme a čo si myslíme.

Keď rozprávame o svojej skúsenosti, verbalizujeme svoje pocity, vyjadrujeme svoje vnútorné motivácie, stávame sa tým, kým sme, prostredníctvom rozprávania o tom, čo cítime, čomu veríme a čo prežívame.  Príbehy sú otvorené dvere, ktorými sa vyjadrujeme.

Jednou z najdôležitejších vecí v rozprávaní príbehov je veriť v naše príbehy, v to, čo hovoríme, keď sme dôslední pri rozprávaní našich príbehov.

Ale aké príbehy?

Keď sú naše príbehy skutočne v súlade s naším najhlbším ja a vyjadrujú to najlepšie z nás.

Napríklad, keď čelíme ťažkým životným situáciám, ktoré sú pre nás veľkou výzvou, ako je choroba, strata milovanej osoby, strata zamestnania, veľká existenčná kríza, je to naše najhlbšie ja, náš inštinkt prežitia, naša vnútorná sila, ktorá nás prichádza brániť pred hrozbami. Ak budeme čeliť týmto výzvam s vierou, láskou a vytrvalosťou, vytvoríme si svoje skutočné posolstvo. Tým, že čelíme skutočným životným skúsenostiam, vyjadrujeme svoje najhlbšie hodnoty a to najlepšie, čím sme.

Rozprávanie je o skutočnom živote a zmysluplných zážitkoch!

Keď sa v tejto perspektíve pozrieme na straty, ktoré don Bosco prežil v detstve a dospievaní, vidíme, že mali hlboký vplyv na to, aby sa v ňom rozvinul postoj hlbokej viery a autenticity jeho pocitov, ako aj odvaha čeliť nepriazni osudu a interpretovať Božiu prítomnosť v jeho živote.

Don Bosco počas celého svojho života prežíval svoje radosti a bolesti autentickým a pravdivým spôsobom! Pretože bol autentický a pravdivý vo svojom živote, dokázal byť pre mnohých ľudí ľudským duchovným referenčným bodom.

Don Bosco sa veľmi rád delil o svoje príbehy a sny so svojimi saleziánmi a chlapcami. Ale v spôsobe, akým Don Bosco dával tvar svojim rozprávaniam, je ešte niečo veľmi dôležité: viera! Jeho príbehy, sny a spisy boli interpretované prostredníctvom jeho hlbokej viery v Boha a v Ježišovu Matku.

Rozprávania sa týkajú aj svedectva lásky a starostlivosti o druhých. Don Bosco rozprával príbehy, ktoré charakterizovala jeho vytrvalá a verná láska k mladým: byť medzi nimi, priťahovať ich, milovať ich, vyžadovať od nich to najlepšie, vytvárať citové väzby, klásť pred nich výzvy, spolupracovať, zapájať sa do náboženských, vzdelávacích a umeleckých aktivít.

Don Bosco sa naučil rozprávať o svojich skúsenostiach a uvedomil si dôležitosť rozprávania života druhých.

Don Bosco napísal aj historické rozprávania pre tri životopisy a príbehy Comollo (1844); Magone (1861); Besucco (1864). V týchto spisoch inteligentným a tvorivým spôsobom využíval príbehy svojich mladíkov.

Rozprávanie životopisov! Príbehy svedectiev! Životopis ako rozprávanie príbehov!

Digitálne technológie a virtuálna komunikácia definitívne zmenili spôsob, akým nadväzujeme vzťahy prostredníctvom spoločenských médií, internetu a umelej inteligencie.

Ľudia naďalej vytvárajú obsah, produkujú informácie, posielajú správy a budujú neuveriteľnú globálnu ľudskú sieť.

V týchto komunikačných scenároch príbehy naďalej zohrávajú veľkú úlohu, pretože všetci radi počúvame dobré príbehy!