Ako nám fotografie dona Bosca a prvých saleziánov hovoria o jeho vnímaní komunikácie

Autor: Gildasio Mendes SDB / Foto: ANS

Fotografia je komunikačnou charakteristikou dona Bosca. Bol jedným z prvých svätých, ktorých bolo možné fotografovať. Motívy a scenáre fotografií dona Bosca sú veľmi dobre premyslené, strategicky realizované s komunikačnými cieľmi. Don Bosco chápal silu obrazov a účinnosť zvečneného okamihu, ktorý dokáže v ľuďoch vzbudiť spomienky.

Don Bosco je azda najfotografovanejším cirkevným svätcom svojej doby. Kompletnú zbierku fotografií (a obrazov) dona Bosca zostavil Giuseppe Soldà. V tomto metodologicky precíznom diele ponúka prezentáciu fotografií dona Bosca: jeho samotného; fotografie spojené s miestami, kde don Bosco bol; stretnutia dona Bosca s ľuďmi, skupinami saleziánov. Fotografie usporiadané podľa chronologických etáp jeho života.

Keď pozorujeme rozmanitosť a jedinečnú kvalitu týchto fotografií dona Bosca v rôznych situáciách a s ľuďmi rôzneho veku, všimneme si niektoré aspekty jeho poňatia vizuálnej komunikácie.

Predovšetkým si všímame zámer dona Bosca organizovať a zaznamenávať osoby, situácie, časy, ktoré by mohli byť pre saleziánov v budúcnosti referenčnými. Každá fotografia je výkladom zážitkov a životných skúseností, ktoré sa majú stať živou knihou spomienok pre budúce generácie. Fotografia je spomienka a posolstvo zároveň!

Fotografia je vyjadrením zámerov a motivácie a tak don Bosco, ako aj tí prví saleziáni videli v týchto prvých fotografiách jazyk a posolstvo. V skutočnosti nešlo o „momentky“, ako to robíme dnes, ale o zámerné pózy.

Rozmer, ktorý dáva don Bosco fotografiám, ukazuje pocit spolupatričnosti saleziánov, niektoré organizované aktivity (napr. kapela), túžbu zvečniť vernosť saleziánov (odovzdanie konštitúcií). Potom sú tu fotografie dona Bosca, ako sa spovedá a modlí pred sochou Panny Márie. Fotografie odhaľujú dona Bosca, jeho pocity, jeho skryté zámery.

Don Bosco určite veľmi dobre vedel, ako zarámovať svoje fotografie:

Fotografia je vždy vytvorená prostredníctvom priestorových rozmerov, ktoré sú vymedzené zarámovaním obrazu. Kompozíciu scén ovplyvňuje predovšetkým rozmer, ktorý chceme fotografii dať.

Fotografovanie a fotografovanie teda znamená psychologický postoj. Fotografia je spôsob, ako vyjadriť pocity priateľstva, hlboké citové väzby, pocit budúcnosti a spolupatričnosti.

Don Bosco sa chcel dať fotografovať v rôznych obdobiach svojho života a v rôznych situáciách.  Je jasné, že nemyslel len na seba, ale na svojich saleziánov, na svojich chlapcov, na svoje projekty, na saleziánsku kongregáciu, ktorú založil. Vyjadril pritom aj svoje vnímanie a záujem o sprostredkovanie hodnôt a spomienok spôsobom, ktorý bol na svoju dobu rozhodne moderný.

Písanie bolo v čase dona Bosca najbežnejším spôsobom komunikácie a on písal veľa. Jeho záľuba vo fotografovaní však naznačovala túžbu po niečom modernom, po niečom, čo by na divákov pôsobilo vizuálne v záujme posolstva.

Zaujímavé je aj to, že don Bosco sa od útleho veku veľmi zaujímal o hudbu, zvuky a rytmy. Keďže sa naučil hrať aspoň na jeden nástroj (husle), vedel, akú silu má zvuk, aby sa dotkol ľudských sŕdc a vnímania.

Don Bosco ako spisovateľ využíval silu slova na poučovanie a vzdelávanie svojho ľudu: prostredníctvom Katolíckych čítaní, Životov niektorých svojich žiakov, mnohých listov, učebníc a iných spisov, ako aj tým, že učil svojich chlapcov, ako vyrábať knihy, bol majstrom komunikácie prostredníctvom písaného slova.

Ak sa obrátime k fotografii, môžeme si predstaviť dona Bosca, ktorý sa snažil neustále aktualizovať svoj spôsob komunikácie. Určite chcel použiť fotografiu na výchovu svojich saleziánov, aby lepšie vnímali, čo Boh urobil pre neho, pre nich a pre mladých ľudí. Jeho jediným cieľom bolo čoraz viac otvárať ľuďom oči pre realitu mladých, ktorí potrebujú lásku a výchovu.

Skúsenosť s fotografiou možno chápať ako otvorenie očí, aby sme boli menej ľahostajní k životu, v ktorom žijeme, pretože fotografia nám pomáha sústrediť sa na to, čo sa deje okolo nás tým, že nás núti a učí pozerať sa pozornejšie.

Komunikácia sa vo veľkej miere opiera o slová, zvuky a obrazy.  Táto trojica bola a stále je základom komunikácie vrátane digitálnej a virtuálnej komunikácie.  To vysvetľuje, prečo radi pozeráme filmy, počúvame hudbu a čítame. Dá sa povedať, že digitalizácia priniesla obrovskú revolúciu v komunikácii a bude v nej pokračovať. My ľudia máme veľmi radi vizuálne a zvukové správy, pretože sa týkajú dvoch silných zmyslov: sluchu a zraku. Zvuk a obraz sa nás dokážu hlboko dotknúť a zostať s nami, dokonca niekedy navždy.

Vďaka intuícii dona Bosca v tejto oblasti, jeho zvyku byť fotografovaný sám, ale aj so skupinami saleziánov, zdedila saleziánska kongregácia významné vizuálne spomienky na tohto veľkého komunikátora a mnohé momenty s jeho saleziánmi.

Pri hlbšom skúmaní týchto obrazov vnímame niečo z jeho osobnosti, jeho duchovnosti, jeho pocitov, jeho hodnôt a jeho svätosti. Obraz je naozaj hodný tisícov slov! Preto ich veľkí komunikátori ako don Bosco vedeli použiť v správnom čase a na správnom mieste.