Autor: Pavol Grach SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

Sväté brány sa zatvoria v nedeľu 28. decembra 2025. Táto výzva nás privádza k tomu, aby sme si priblížili vzťah nášho otca dona Bosca k Rímu.

Možno sme si to ani neuvedomili, ale don Bosco navštívil Rím dvadsaťkrát a strávil v ňom celkovo približne sedemsto dní, čiže takmer dva roky. Čo ho privádzalo do Ríma? Hlavným dôvodom boli praktické a apoštolské veci, ako je schválenie pravidiel Kongregácie, zabezpečenie podpory a prostriedkov pre svoje diela, šírenie katolíckeho čítania či problematika okolo vymenovávania biskupov v Piemonte. V každom prípade to bola pre neho vždy príležitosť prejaviť lásku k pápežovi i k večnému mestu. Aby sme nespomínali len veľmi známe miesta, ako je Bazilika Božského Srdca, ktorú don Bosco staval, pozrime sa napríklad na jeho návštevu kupoly Baziliky svätého Petra v Ríme, ako nám ju zachytil don Rua, klerik, ktorý dona Bosca sprevádzal na jeho prvej návšteve Ríma v roku 1858.

Don Bosco v kupole Baziliky svätého Petra

Výstupu do kupoly Baziliky svätého Petra bol venovaný 8. marec 1858. Kanonik Lantiesi zaobstaral donovi Boscovi a jeho priateľom lístky, ktoré musel mať každý, kto chcel mať to potešenie vidieť Rím z takejto výšky.

Bolo krásne počasie a don Bosco po odslúžení svätej omše v chráme Gesú pri oltári zasvätenom svätému Františkovi Zaveriovi (aby dodržal svoj sľub daný grófovi Zaveriovi Provanovi z Collegno) prišiel o deviatej ráno do Vatikánu v spoločnosti pána Carla De-Maistre a klerika Michala Ruu. Keď odovzdali lístok, otvorili im dvere a začali vystupovať po príjemných schodoch. Cestou videli záznamy o slávnych osobnostiach, kráľoch, kniežatách, ktoré vystupovali do kopuly pred nimi, a s poteším zbadali, že tam boli aj mená rôznych panovníkov Piemontu a iných členov savojského rodu.

Po istom úseku sa pozreli dolu na terasu veľkého chrámu. Vyzerala ako obrovské dláždené námestie, ktoré má v strede trvalý prameň vody. Pozreli si aj hlavný zvon s priemerom väčším ako tri metre. Potom po zatočených schodoch vystúpili k prvému a potom druhému vnútornému zábradlia kupoly a obišli ho. Medzitým si don Bosco všimol, že mozaiky, ktoré dole jednotlivo skúmal, teraz pospolu vytvorili gigantický útvar.

Pri pohľade dole muži, ktorí pracovali alebo chodili po chráme, vyzerali ako malé deti a pápežský oltár, nad ktorým bol baldachýn z bronzu vysoký asi 29 metrov, sa javil ako jednoduchá stolička. Posledné poschodie, na ktoré vystúpili, bolo vo výške viac ako 118 metrov. Tu sa už pohľad strácal v obrovskom horizonte.

Stále ich ešte čakala kupola, na dosiahnutie ktorej bolo potrebné vyjsť strmými schodmi. Šesť metrov sa išlo akoby vo vreci. Ale don Bosco nebojácne kráčal hore s grófom a s klerikom Ruom. V kupole, ktorá ich obklopovala, našli otvory ako malé okná, ktoré by pohodlne poskytli prístrešok pre šestnásť ľudí. Tu, vo výške asi 130 metrov, začal don Bosco hovoriť o rôznych veciach týkajúcich sa turínskeho oratória. S láskou spomínal na svojich mladých a vyjadril túžbu čo najskôr ich preskúmať a pracovať pre ich spásu (MB V, 850 – 852).

Nezabudnime teda na to, keď budeme v kupole Baziliky svätého Petra. Myslime tu na mladých našich stredísk tak ako náš otec.