Autor: Gildasio Mendes / Preklad: Jozef Skala / Foto: ANS

Don Bosco: jeho vízia a výchova už od detstva – korene veľkého komunikátora.

Drahí priatelia!

V nasledujúcich 12 mesiacoch vám predstavím sériu článkov na tému Don Bosco a digitálna a virtuálna realita. Tento mesiac, sa s vami podelím o prvú časť seriálu s názvom Ján Bosco: jeho vízia a výchova už od detstva – korene veľkého komunikátora.

V tomto prvom článku sa zameriavam na to, ako umenie a hry zohrávali rozhodujúcu a dôležitú úlohu vo výchove Jána Bosca ako chlapca a mladého muža.

Tak ako boli umenie a hry pre dona Bosca ako komunikátora skutočne dôležité, verím, že aj naďalej zohrávajú ústrednú úlohu v živote mladých ľudí prostredníctvom digitálnych médií a sociálnych sietí.

Poďme spoločne zistiť, kedy a ako sa Don Bosco začal venovať umeniu a hrám a ako rozvíjal svoje komunikačné schopnosti.

Kľúčom k odpovedi na túto otázku je návrat do jeho detstva a dospievania. Jeho komunikačné zručnosti majú korene v umení a vzťahoch, ktoré rozvíjal ako chlapec v rodnom meste Castelnuovo d’Asti neďaleko Turína.

Ján Bosco vyrastal s matkou Margitou, ktorá bola jeho sprievodkyňou a mentorkou. Vďaka jej láske, starostlivosti a hlbokej viere bol pripravený naplno sa prejaviť a urobiť všetko pre to, aby zvládol svoj život a umelecky a duchovne rástol ako človek.

Najprv by som chcel zdôrazniť, ako umenie a vzťahy v detstve výrazne prispeli k rozvoju komunikačných schopností Jána Bosca.

V príbehu svojho života, ktorý je zachytený v Spomienkach oratória, don Bosco veľmi jednoducho a prehľadne opisuje, čo rád robil a ako rozvíjal svoje schopnosti v oblasti hudby, hry, divadla, krajčírstva, ako aj svoje schopnosti v oblasti spoločenských vzťahov a vodcovstva medzi priateľmi.

Bavila ho hudba

Jednoducho hovorí, ako veľmi ho bavila hudba a tiež jeho spevácky talent!

„A keďže aj ja som mal dobrý hlas, (krajčír John Roberto) učil ma hudbe. O pár mesiacov som mohol s ním na chóre spievať kostolné pesničky.“ (Spomienky Jána Bosca s. 31).

Hudobné a interpretačné umenie je skutočnou školou, v ktorej sa človek otvára a začína svoju vnútornú cestu. Hudbou malý Ján Bosco reagoval na svoju veľkú túžbu vyjadriť sa, nasledovať hlas svojho srdca, dať priestor svojej fantázii a tvorivosti.

Keď sa musel učiť hudbu, uvedomil si, že je dôležitá disciplína: spev si vyžadoval odhodlanie, rovnako ako učenie sa hrať na klavíri. Začal chápať, že veci sa dejú postupne, že učenie je stretnutím vnútornej vášne a disciplíny, intuície a pravidiel, talentu a krokov potrebných na to, aby sa naučil niečo nové.

Toto implicitné výchovné povedomie bolo pre Jána Bosca dôležité. Vtedy sa začal učiť, že všetko v živote si vyžaduje talent, kreativitu, odhodlanie a tréning.

Okrem hudby hovorí aj o svojich zručnostiach pri hrách. Zaujímavo opisuje, ako sa popri štúdiu venoval hudbe, hrám a divadlu. To všetko nám ukazuje, ako Ján Bosco začal rozvíjať disciplínu a uvedomovať si dôležitosť rozvoja telesných, umeleckých, duchovných a študijných aktivít súčasne. Hovorí:

Popri štúdiu a rôznych zábavách, ako bol spev, hra, prednes, divadlo, na ktorých sa zúčastňoval celým srdcom, sa naučil aj rôzne iné hry. Karty, tarotové karty, guľky, kachličky, chodúle, skákanie, behanie, to všetko boli zábavy s najvyšším vkusom, v ktorých, ak nebol slávny, určite nebol priemerný (MO s. 66).

Veľký záujem a oddanosť dona Bosca hrám svedčí o niečom väčšom, než sú jeho schopnosti a spôsob výchovy.

Význam hier u Jána Bosca

Don Arthur J. Lenti, SDB, (2014) píše o význame hier u Jána Bosca takto: „Don Bosco uznával nielen užitočnosť hry pre voľný čas, ale aj pre integrálny rozvoj mladého človeka. Vzdelávanie pre neho znamenalo pomáhať mladému človeku dozrieť. Hra je pre mladých ľudí nevyhnutnou činnosťou na dosiahnutie zrelosti. Pomáha im sublimovať určité sklony, spoznávať sa navzájom prostredníctvom súťaženia a rozpoznávať a ovládať vlastné impulzy“ (Don Bosco, Dejiny a duch, zv. 1, s. 99).

Učením hudby, herectva, spevu a hry sa naučil slobodne a autenticky vyjadrovať. Tým, že sa vystavil neznámemu v hudbe a rizikám súvisiacim s hrou, behom a skákaním, získal reálny a silný vnútorný zmysel pre to, čo môže a čo nemôže robiť. Ján Bosco vyvinul citlivosť urobiť všetko pre to, aby dosiahol nejaký cieľ, ktorý ho motivoval ísť ďalej, učiť sa viac, byť lepší.

Umenie, ako napríklad hudba, divadlo a spev, vyžaduje od jednotlivcov, aby odhalili svoje pravé ja, najmä keď vystupujú pred ostatnými. Sú príležitosťou na hodnotenie, ocenenie, kritiku a pochvalu. Umenie neotvára priestor na pretvárku alebo na odhalenie niečoho, čo nie je pravda. Ak ľudia tvrdia, že vedia hrať na hudobný nástroj, musia na ňom vedieť hrať, ukázať, že vedia, čo robia, inak sa okamžite vystavujú kritike. Umenie skutočne odhaľuje človeka.

Umenie a hry tiež umožňujú jednotlivcovi zažiť pocit slobody v rámci pravidiel. Ak sa chcete naučiť napríklad hudbu, musíte dodržiavať pravidlá hudby, „matematiku“ hudby, logiku hier, kroky, ktoré si vyžadujú všetky umenia a športy.

Prostredníctvom umenia a hier jednotlivci vyjadrujú svoju tvorivú predstavivosť. Umelecké schopnosti dona Bosca prezrádzajú veľa o jeho schopnosti komunikovať. Peter Broccardo hovorí (2005): „Možno vyzdvihnúť odvahu, smelosť a tvorivú fantáziu Dona Bosca“ (Don Bosco naplno človek, naplno svätec, s. 7.).

Rozvíjaním svojej plodnej predstavivosti, ktorá bola v súlade s jeho inšpiráciou, disciplínou a pravidlami rôznych umení, sa malý Ján Bosco vydal na cennú cestu rozvoja v ďalších oblastiach, ako je štúdium a medziľudské vzťahy.

Ďalej opisuje svoje mnohé schopnosti a odhaľuje dôležitú motiváciu k hudbe, umeniu a hrám:

V Becchi začínal na lúke, kde bolo vtedy niekoľko stromov, z ktorých sa dodnes zachovala silná zimná hruška. K tomuto stromu priviazal lano, ktoré bolo v určitej vzdialenosti priviazané k inému stromu, potom malý stolík s kúzelníckou taškou a na zemi koberec pre prostné cvičenie. Keď bolo všetko pripravené a mnoho divákov dychtivo čakalo začiatok predstavenia, vyzval všetkých pomodliť sa tretiu časť ruženca, po ktorej sa spievala nejaká nábožná pieseň. (porov. Spomienky Jána Bosca s. 20).

Ján Bosco bol extrovert. Rád oslovoval ľudí, spoznával ich a nadväzoval s nimi vzťahy. Umenie a hry sa tak pre neho stali dôležitým spôsobom, ako zaujať publikum a vzdelávať svojich priateľov.

Umenie sa pre neho stalo jazykom

Už v ranom veku začal chápať dôležitosť jazyka pri odovzdávaní kresťanského posolstva. Umenie sa pre neho stalo jazykom. Hry sa stali metódou komunikácie. Vzájomná komunikácia sa stala spôsobom zdieľania a učenia. V konečnom dôsledku práve medziľudské vzťahy zohrávajú v komunikácii dona Bosca zásadnú úlohu.

Okrem toho, ako rozvíjal vzťahy so svojimi priateľmi, rástol v ňom zmysel pre poznanie seba a druhých, vedel sa vyrovnať s názormi druhých, vedel presviedčať a viesť s pocitom sebauvedomenia, preberať iniciatívu, učiť sa z vlastných chýb, hodnotiť veci a prežívať radosť už len z toho, že je v spoločnosti druhých.

Ján Bosco sa ako chlapec začal hrať so slovami, dávať im význam, spájať slová s ich symbolmi, rozvíjať jazykové schopnosti, spájať emócie so slovami, vyjadrovať svoju predstavivosť prostredníctvom umeleckých činností, uvádzať do pohybu svoje myšlienky a nápady, získavať odvahu vo vzťahu k rovesníkom a dokonca riskovať, aby dosiahol dobré výsledky vo všetkom, čo umelecky robil. Týmito krokmi sa mladý Ján Bosco vydal na dlhú cestu, ktorá ho priviedla k tomu, aby sa stal originálnym a autentickým komunikátorom.

Don Bosco sa učil komunikovať prostredníctvom umenia a hier. Čoskoro pochopil, že kľúčom ku komunikácii je jazyk. Do svojich slov vložil srdce a zažil pri tom všetkom pocit krásy a radosti. Mal videnie tajomstva, ktoré ho viedlo. To sa stalo motívom, ktorý ho inšpiroval zvnútra.

V digitálnom svete sú tieto aspekty nevyhnutné. A mladí ľudia si to vždy pamätajú.

Rím, 8. septembra 2021