Autor: Gildasio Mendes SDB / Preklad: Jozef Skala SDB / Foto: ANS, Unsplash

RMG – „Ako Don Bosco veľmi inšpiroval ľudí a rozvíjal osobný a účinný vzťah vo výchove mladých“

Tretí z desiatich mesačných článkov, ktoré pripravil generálny radca pre spoločenskú komunikáciu don Gildasio Mendes na tému „Don Bosco a digitálna a virtuálna realita“, sa zaoberá osobitným aspektom komunikácie svätca mladých, a to tým, ako dokázal inšpirovať toľko ľudí vďaka rozvíjaniu osobného a účinného vzťahu s nimi. Tu je úvaha otca Mendesa:

Komunikácia je umením inšpirovať ľudí!

Dobrý komunikátor je človek, ktorý si vytvára osobný a efektívny vzťah s ostatnými.

Komunikácia si vždy vyžaduje od komunikátora veľkú schopnosť nadviazať vzťah s ľuďmi a vytvoriť si s nimi väzby. Či už je to prostredníctvom rozhlasu, televízie, internetu, novín, vyučovania alebo kázania, komunikátor musí byť prítomný tak, aby zaujal, presvedčil, zostal verný svojmu publiku a vedel odovzdať niečo, čo sa dotkne života ľudí.

Vo vesmíre digitálnej a virtuálnej realite je ľudský vzťah základom našej komunikácie. Prostredníctvom vzťahov vytvárame prítomnosť v živote ľudí.

Prítomnosť!

Umenie komunikovať nie je len o technikách, trikoch, sofistikovaných prostriedkoch, ako osloviť srdcia a mysle ľudí.  Možno práve preto majú niektorí veľkí vodcovia napriek mnohým komunikačným prostriedkom problém komunikovať a získať si ľudí. Komunikácia nie je jednoduchá. Súvisí to so srdcom, hodnotami a postojmi, ktoré sa dotýkajú vnímania a života ľudí. Ide predovšetkým o efektívnu prítomnosť!

Prítomnosť je o schopnosti vytvárať silné a verné vzťahy. Ide o zasiahnutie životov iných prostredníctvom hodnôt a ideálov, ktoré komunikátor žije a navrhuje. Prítomnosť je o dôveryhodnosti, o tom, čo hovoríme, o tom, čo si myslíme, o vernosti tomu, čo robíme a čomu veríme.

Efektívna prítomnosť je o schopnosti upútať ľudí, získať si ich, získať ich pozitívnu odozvu, aby urobili to, čo navrhujete. Prítomnosť je o ovplyvňovaní životov druhých prostredníctvom hodnôt a ideálov, ktoré líder žije a navrhuje. Prítomnosť je o dôveryhodnosti vychovávateľa a komunikátora.

Vzhľadom na tento pohľad o dôležitosti schopnosti nadväzovať vzťahy a vytvárať citovú prítomnosť, aká bola citová prítomnosť dona Bosca medzi jeho mladými a ostatnými ľuďmi jeho doby?

Don Bosco bol vychovávateľom a komunikátorom, ktorý prežíval hlbokú skúsenosť prítomnosti medzi svojimi mladými a medzi tými, ktorých stretával. Láskavá, hlboká a skutočná prítomnosť dona Bosca mu dodávala obrovskú dôveryhodnosť, pokiaľ ide o to, čomu veril, o čom sníval a čo chcel dosiahnuť. Jeho citová a aktívna láska mu dodávala nesmiernu spoľahlivosť a autoritu.

Don Bosco na základe svojej osobnej skúsenosti vychovávateľa mladých žil, učil a písal, že prítomnosť je jedným z najdôležitejších prejavov ľudských vzťahov.

Celý preventívny systém dona Bosca je založený na tomto základnom pilieri: prítomnosť! Musíme si však položiť otázku, prečo je prítomnosť v tomto zmysle taká dôležitá a ako je prítomnosť spojená s hodnotami a víziou, ktorú niekto žije a reprezentuje.

Pri hľadaní odpovede na túto otázku by som sa chcel odvolať na štúdiu, ktorú uskutočnila sociálna psychologička Amy Cuddyová vo svojej knihe „Presence: Bringing Your Boldest Self to Your Biggest Challenges“. New York: Little Brown and Company, 2015.

Cuddyová uvádza, že:

„Ak ľudia skutočne veria v hodnotu a potenciál navrhovateľovho projektu, budú sa mu venovať a urobia ho ešte lepším“ (s. 32).

Podľa nej schopnosť presvedčiť a vyvolať angažovanosť vychádza zo sebavedomia a sebadôvery jednotlivca a z viery komunikátora v hodnoty, ktoré uplatňuje v praxi.

„Ľudia, ktorí majú pevný pocit sebadôvery, vždy nájdu bezpečné a účinné spôsoby, ako sa vyrovnať s výzvami a vzťahmi, stávajú sa odolnejšími a otvorenejšími“ (s. 33).

Kľúčovým bodom prítomnosti, na ktorom táto výskumníčka trvá, je to, že životný príklad je dôležitý. Komunikácia je o svedectve, o rozprávaní príbehov, ktoré vychádzajú zo skutočnej skúsenosti a hlboko sa ľudí dotýkajú.

Pozrime sa na niektoré aspekty života dona Bosca z tejto perspektívy.

Don Bosco je človek s veľkým príbehom viery, boja s chudobou, stratami a ťažkosťami v dospievaní.  Spomeňme si napríklad na bolesť, ktorú prežíval po smrti svojho otca, na stratu svojho veľkého priateľa dona Calossa a Jonáša, na mnohé situácie, ktorým musel čeliť. Našu pozornosť upúta silná viera dona Bosca, to, ako interpretuje svoj život z neustálej dôvery v Božiu lásku a prozreteľnosť. Jeho život sa stáva dojemným príkladom pre ostatných!

Okrem toho don Bosco prekonáva ťažkosti a rastie ako človek hlbokej lásky k druhým. Už od detstva, uprostred svojich zápasov, rozvíjal hlboký zmysel pre lásku, starostlivosť, nehu a dobročinnosť.

Don Bosco priťahoval ľudí svojou účinnou a pôsobivou prítomnosťou

Každý sen, ktorý don Bosco vyrozprával, sa stal skutočným, dôveryhodným, dokázal posilniť a dodať dôveryhodnosť jeho projektu vychovávateľa a zakladateľa Saleziánskej kongregácie.

Don Bosco je pre mladých spoľahlivou referenciou. Ako kňaz, vychovávateľ a komunikátor miluje v mene Ježiša Krista. Jeho prítomnosť bola znakom Božej lásky k mladým.

Ján Krstiteľ Francesia, salezián svojej doby, ilustruje, ako sa cítil milovaný donom Boscom a ako táto láska premenila a dala zmysel jeho životu, keď mal dona Bosca ako referenciu činorodej lásky:

„Videl som ho, poznal som ho. On ma má rád, ja mám rád jeho“.

Podľa Cuddyovej sú ľudia, ktorí majú sebadôveru, úplne a skutočne prítomní pre ostatných a majú na nich silný a pozitívny vplyv:

„Človek, ktorý má dôveru, je schopný byť prítomný pre druhých, počúva ich perspektívy a hlboké túžby a integruje perspektívy ľudí spôsobom, ktorý vytvára hodnoty a príležitosti pre všetkých“ (s. 33).

Aby bol niekto prítomný s týmto postojom inšpirácie a vytvárania dôveryhodnosti, musia byť jeho emócie, myšlienky, mimika, postoje a správanie konzistentné. Táto harmonizácia musí byť v súlade s hodnotami, ktorým veria a ktoré uplatňujú v praxi.

Podľa Cuddyovej:

„Inšpirujú nás skutočné príbehy ľudí, ktorí čelia ťažkostiam, chudobe, strate, utrpeniu a iným problémom, ktoré spôsobujú bolesť, ale zároveň našli silu a nasmerovali svoj život tak, aby prekonali problémy a budovali svoj život. Tieto príbehy nás vždy inšpirujú“ (s. 283).

Prítomnosť nie je jednoduchá! Vyžaduje si to autentický a úplný postoj zo strany človeka. Platí to aj naopak: keď sme neautentickí, naše plány sú pochybné, prejavujeme falošné emócie alebo ich skrývame, potom naša verbálna a neverbálna komunikácia vytvára nejednoznačnosť, pretože prvky, ktoré ju tvoria, už nie sú koherentné. Strácame perspektívu a cieľ. Naša prítomnosť je oslabená, posolstvo sa stráca.

Od svojej rodinnej kolísky sa Don Bosco naučil hlbokému zmyslu pre autentickú a pravdivú prítomnosť. Jeho matka Margita bola prvá, ktorá synovi odovzdala a naučila ho, čo znamená mať dôslednú a ucelenú prítomnosť.

Čítanie PAMÄTÍ ORATÓRIA z tejto perspektívy nám umožňuje identifikovať, ako don Bosco autenticky prežíval prítomnosť v rôznych momentoch a situáciách života. Vezmime si ako príklad jeho slávny sen, keď mal deväť rokov.

Keď nám napríklad rozpráva o strate svojho otca, priateľa Comolla, dona Calossa, svojho duchovného vodcu, rozprávanie vyjadruje dona Bosca, ktorý je veľmi sústredený na svoj vnútorný svet, slobodne vyjadruje skutočné pocity, skutočné emócie, autentické vnímanie seba samého.

Keď hovorí o chudobe, ktorou rodina prechádza, jasne vyjadruje obavy rodiny. Keď stratí svojho priateľa Comolla, opisuje utrpenie svojho citového stavu takmer dramatickým spôsobom.

Keď don Bosco opisuje svoje radosti a úspechy, ukazuje vďačné a otvorené srdce. Keď hovorí o radosti z priateľstva, hier, hudby, vyjadruje svoje pocity slobodne.

Stáva sa autentickým, celistvým, úplným a pravdivým vo svojom spôsobe komunikácie. Tento úplný postoj robí posolstvo prirodzeným a pravdivým vyjadrením toho, kto ho odovzdáva.

Z tejto láskyplnej prítomnosti a jeho schopnosti byť afektívnym a účinným referenčným bodom s dôveryhodnosťou sa rozvíja jeho schopnosť priťahovať mladých ľudí k projektu kresťanského života, k saleziánstvu a k spolupráci s ním. Prítomnosť si však vyžaduje niečo viac: rozprávanie životného svedectva založeného na príbehu života tvoreného hlbokou a obetavou láskou.

Don Bosco bol človek, ktorého prejav lásky nepoznal hranice

Milovať pre neho znamenalo dýchať, žiť, vzdelávať sa, snívať a pracovať. V jeho listoch, spisoch, odporúčaniach saleziánom a mnohým iným rehoľníkom, kňazom a laikom bola láska vždy stredobodom jeho spirituality a pedagogiky.

Jedno z najživších a najsilnejších svedectiev o tom, ako don Bosco miloval, podal don Pavol Albera, jeho druhý nástupca. V jednom zo svojich okružných listov saleziánom (Turín 1922) opisuje, ako cítil lásku dona Bosca:

„Don Bosco nás mal rád jedinečným spôsobom, ktorý bol preňho typický: človek cítil neodolateľnú fascináciu, ktorú slovami nedokáže vyjadriť ani pochopiť ten, kto ho nemal možnosť zažiť“.

Don Albera ďalej hovorí:

„Jeho láska priťahuje, dobýva a premieňa naše srdcia. Priťahoval nás k sebe plnosťou nadprirodzenej lásky, ktorá horela v jeho srdci a ktorá svojimi plameňmi pohlcovala a zjednocovala malé iskry tej istej lásky, ktorú v našich srdciach vzbudila Božia ruka.“

Don Bosco, hlboko ľudský, hlboko svätý, nám dáva obrovskú a hlbokú víziu svojej veľkosti, svojho vnútorného zmyslu, svojej lásky k Bohu a k mladým ľuďom.

Ako ľudské bytosti, bez ohľadu na našu kultúru, jazyk alebo vek, sme prirodzene náchylní dôverovať komunikátorom, ktorí hovoria zo srdca, ktorí spájajú svoje slová a pocity uceleným spôsobom, ktorí sú skutočne prítomní, ktorí sa neboja rozvíjať skutočné a pravdivé vzťahy.   Komunikácia spočíva v tom, že človek hovorí na základe skutočných skúseností a pravdy.

Don Bosco bol komunikátorom, ktorý vždy hovoril zo svojej vnútornej skúsenosti s Bohom a bol skutočne v súlade s poslaním milovať a starať sa o mladých, ktorých mu dal Boh. Jeho otvorenosť voči Božej milosti a láske a svedectvo ľudskosti a svätosti je najsilnejším posolstvom jeho spôsobu komunikácie a výchovy. Peter Brocardo, ktorý brilantne píše o tejto integrácii ľudskosti a svätosti dona Bosca, uviedol:

„Jeho ľudské bohatstvo bolo tak harmonicky spojené so svätosťou, že sa stal takmer sviatosťou svätosti a dary milosti, keď sa prejavili, boli ako oslava jeho ľudskosti“ (Don Bosco Deeply Human, Deeply Holy, s. 45, portugalské vydanie, 1986).

Don Bosco je referenciou ako komunikátor pre svoju dobu, ale aj pre našu dobu digitálnej a virtuálnej reality. Ak bol v minulosti medzi svojimi mladými hlboko prítomný prostredníctvom svojho výchovného a komunikačného otcovstva, dnes je prítomný v každom z nás, ktorí komunikujeme, a je účinne prítomný v živote dnešných mladých.

Originálny text článku v taliančine je k dispozícii TU.