Autor: Gildasio Mendes SDB / Preklad: Jozef Skala SDB

V pokračovaní série desiatich článkov hlavného radcu pre spoločenskú komunikáciu don Gildasia Mendesa na tému „Don Bosco a digitálna a virtuálna realita“ sa dnes venujeme ďalšiemu aspektu komunikačných darov zakladateľa saleziánskej kongregácie. Tentoraz sa zameriame na tému „Don Bosco, sila slova a dar vzťahu“.

Komunikácia sa rodí prostredníctvom slov! Prvé slová, ktoré sa dieťa naučí vyslovovať, sú (zvyčajne krátkou) verziou slov „matka“ a „otec“, prípadne jednoducho „mama“, „tato“. Slovo je začiatkom komunikácie. Podľa knihy Genezis Boh stvoril človeka a všetky veci tým, že hovoril, pomenoval, dal život… prostredníctvom moci slova!

Sme prirodzene ľudia slova. Prostredníctvom slov si vytvárame osobnú encyklopédiu, ktorá definuje, kto sme, čo robíme, ako interpretujeme všetko, čo existuje okolo nás. Prostredníctvom slov vytvárame jazyk. Prostredníctvom jazyka medzi sebou komunikujeme.

Historicky sme my ľudia vytvorili slová a vyvinuli jazyk, vďaka ktorému sme sa vyvíjali ako spoločenské bytosti vo všetkých našich kultúrnych prostrediach.

Digitálny svet tiež súvisí so slovami a jazykmi. Kódy sú slová určitého typu v písme. Bity a bajty sú slová. Všetky počítačové systémy a softvér sú jazyky. Aplikácie sú jazyky. V počítačových technológiách, informačných technológiách a virtuálnej realite sú kódované správy a transformujú sa do jazyka, kódy a algoritmy sú jazykmi.

Keď programujeme počítač, pracujeme so slovami, ktoré sa v kombinácii s číslami a šiframi stávajú počítačovým kódom, jazykom, ktorý nám umožňuje komunikovať s počítačom. Interakcie medzi systémami na internete sú ako encyklopédia. Jedným z príkladov je spôsob, akým je navrhnutá Wikipédia, ktorá nám umožňuje virtuálne komunikovať medzi jedným miestom a druhým prostredníctvom slov.

Ľudské slová a jazyky však majú hlbší význam. Nie sú len fonológiou, morfológiou, syntaxou alebo technickým nástrojom komunikácie. Súvisia s významom a hĺbkou. Slová nám odhaľujú, ukazujú, čo si myslíme a cítime ako ľudské bytosti. Jazyk je teda naším vyjadrením bytia, lásky a viery. Prostredníctvom jazyka sa učíme riadiť sa v spoločenskom svete, rozhodovať sa a byť aktívni v priestore, ktorý v tomto svete zaberáme.

Slovo vyjadruje emócie, pocity, hodnoty. Je to hlas ľudského srdca a duše. Reč a jazyk vyjadrujú to, čím sme.

Jazyk má teda skrytý rozmer, je súčasťou tajomstva, ktorým sme, ktorým je život. Preto v priebehu našej existencie nachádzame nové slová na vyjadrenie nových skúseností, nových objavov, nových skutočností.

Ďalším a doplnkovým aspektom vyjadrovania sa prostredníctvom slov je vzťah. Toto slovo vedie späť k ľudským vzťahom. Slovo je nám dané, aby sme hovorili, tvorili, viedli dialóg a oživovali náš svet.

Don Bosco bol mužom slova! Ovládal jazyk, aby mohol žiť a vzdelávať sa!

Od detstva až do posledných chvíľ pred smrťou don Bosco používal slová na vyjadrenie svojho najhlbšieho bytia a presvedčenia. Dovoľte mi porozprávať o sne z deviatich rokov z pohľadu sily slov a jazyka. Môže nám pomôcť lepšie pochopiť, prečo sú slová „matkou komunikácie“. Hrá sa so slovami! Tvorí svoj vlastný jazyk!

Hovorí: „Keď som mal deväť rokov, mal som sen. Vryl sa mi hlboko do pamäti na celý život. Snívalo sa mi, že som blízko domu na širokom dvore. Zabávalo sa tam mnoho chlapcov. Niektorí sa smiali, iní sa hrali a mnohí aj kliali. Keď som počul toto rúhanie, vrhol som sa na nich. Chcel som ich umlčať slovami i päsťami.

Je zaujímavé, že opisuje, že to, čo ho v tejto časti sna rozrušilo, boli ich „zlé slová“. Zlý jazyk! Sila slov! Slová, ktoré odhaľujú smutnú situáciu, v ktorej sa títo mladí ľudia ocitli.

Don Bosco pokračuje: „Tu sa zjavil vznešený muž v dôstojnom oblečení … oslovil ma menom a rozkázal mi, aby som sa postavil na čelo týchto chlapcov.“

Dialóg sa začína protikladnými pojmami:

Údery – dobrota

Ohavnosť hriechu – hodnota cnosti

Don Bosco sa vyjadruje odpoveďou: „som len úbohý nevzdelaný chlapec a takým uličníkom nie som schopný hovoriť o náboženstve.“

Don Bosco sa pýtal: „Kto ste, že žiadate odo mňa také nemožné veci?“

Postava zo sna odpovedá: „Práve preto, že sa ti to zdá také nemožné, musíš to urobiť možným tým, že poslúchneš a nadobudneš si vedomosti.“

Don Bosco kladie hlbokú otázku: „ako si možno nadobudnúť vedomosti?“

Dialóg pokračuje. Teraz Osoba odpovedá na jeho otázku: „Dám ti učiteľku. Po jej vedením sa staneš múdrym, lebo bez nej je i tak každá múdrosť iba nevedomosťou.“

Prostredníctvom jazyka sa dialóg otvára čoraz viac… Bytie sa vyjadruje, vynárajú sa hlboké otázky….  Je tu túžba vedieť, kto je partnerom rozhovoru. Slová pri hľadaní pravdy!

„Ale kto ste?“ Pýtal sa Ján Bosco.

A osoba povedala: „Som synom tej, ktorú ťa tvoja matka naučila pozdravovať trikrát denne.“

Jazyk je spôsob, ktorým sa mladý Ján Bosco bráni, nachádza istotu, citový odkaz na riešenie problému.

Don Bosco povedal: „Moja matka mi vždy hovorieva, aby som sa bez jej dovolenia nestýkal s neznámymi. Povedzte mi teda, ako sa voláte.“

Jazyk je dynamický. Otázky vedú človeka k hľadaniu, premýšľaniu, zvažovaniu, k tomu, aby sa stretol s pravdou o živote a realite. Jazyk ide ruka v ruke s ľudskou vierou a presvedčením.

Rozprávanie pokračuje: „V tej chvíli som zbadal vedľa neho vznešenú paniu, odetú do žiarivého plášťa, ako by bol samá jagavá hviezda. Keď videla, že môj zmätok rastie, zakývala mi, aby som sa priblížil, chytila ma dobrotivo za ruku a povedala: – Pozri sa.“ A on to urobil.

Jazyk otvára cesty k životu a dôvere. Jazyk je ako kľúč na otváranie dverí a nových obzorov. „Všetci tí chlapci zrazu zmizli. Miesto nich tu bolo mnoho kozliat, psov, mačiek, medveďov a iných zvierat.“

Dialóg pokračuje, vždy s opačnými výrazmi.

Divoké zvieratá – krotké baránky

Silní – energickí – pokorní

Pokračuje v rozprávaní svojho sna: „Toto je tvoje pole, tu budeš pracovať. Buď pokorný, statočný a silný a čo vidíš, že sa teraz deje s týmito zvieratami, musíš urobiť s mojimi synmi.“ Obzrel som sa znova a namiesto tých divých zvierat sa tam objavili krotké baránky, ktoré pobehovali a poskakovali okolo tohto muža a panej a radostne bľačali na ich počesť.“

Jazyk je ako oceán. Je hlboký, niekedy veľmi zložitý. V istom zmysle záhadný. Dotýka sa srdca, duše a mysle. Prostredníctvom slov ako „áno, nie, možno“ ľudia definujú svoj život, svoju budúcnosť, svoje skutočné miesto na tomto svete.

Ján Bosco vyjadruje svoje najhlbšie pocity: „Pustil som sa, stále vo sne, do plaču a povedal som tej panej, že nič z toho nechápem. Položila mi ruku na hlavu a povedala: – Časom všetko pochopíš. Len čo to vyriekla, prebudil ma akýsi hrmot a všetko zmizlo.“

Po tom, čo prehovorila… slová so silným významom a symbolikou. Slová, ktoré vyjadrujú silu jazyka, dar vzťahov!

Vzťahy sú cieľom slova!!!

Prostredníctvom vzťahov rozširujeme našu medziľudskú komunikáciu a dávame našim slovám zmysel a pevnosť.

Pre dona Bosca sa slovo „mladí“ stalo jazykom, ktorý sa hlboko dotýkal celého jeho života, jeho srdca a duše. Stáva sa slovom života, dávania, komunikácie. Prostredníctvom jazyka srdca a duše sa dotýka života tých, ktorí ho poznali a dozvedeli sa o veľkých veciach, ktoré urobil pre mladých.

Slovo sa pre neho stáva životným projektom, pretože slovo, ktoré prichádza od Boha, je Slovo, ktoré osvetľuje jeho život a dáva mu vytrvalosť dať svoj život za to, čo miloval a pre čo žil: „Sľúbil som Bohu, že aj môj posledný dych bude patriť mojim chudobným chlapcom“ (S 1).