Autor: Gildasio Mendes / Preklad: Jozef Skala / Foto: ANS, Unsplash

Geografická intuícia dona Bosca a jeho vzťah k digitálnej a virtuálnej realite

Poloha!  Kde sa nachádza? Ako sa tam dostaneme?

Dnes si tieto otázky kladieme všetci. Všetci poznáme GPS a Google Maps alebo aplikácie ako Weizer, Glympse a ďalšie, ktoré nám pomáhajú orientovať sa takmer všade.

Aký je zmysel týchto aplikácií? Umožňuje nám rýchlo a jednoducho zdieľať polohu GPS s priateľmi a kolegami.

Čo sa skrýva za dizajnom, digitálnou logikou a prepojením všetkých týchto aplikácií? Existuje pojem geografia. Konkrétne ide o tzv. geografický informačný systém (GIS).  GIS je štruktúra, ktorá nám umožňuje zachytávať a analyzovať priestorové a geografické údaje.  Pomocou počítačových nástrojov môžeme napríklad vyhľadávať, ukladať a upravovať priestorové a nepriestorové údaje, optimalizovať a zdieľať informácie vo formáte mapy.

Tento článok nemá v úmysle zaoberať sa takýmito zložitými pojmami. Ale na tomto príklade technológie GPS, ktorý uvedieme o niečo neskôr v tomto článku, môžeme poukázať na to, ako by sme mohli uplatniť poznatky dona Bosca v oblasti komunikácie.

Teraz zamerajme všetku svoju pozornosť na toto slovo: MAPA. Mapy sú o geografii a tá nás v tomto článku zaujíma najviac.

Hlavnou myšlienkou, ktorú by som chcel zdôrazniť na príklade technológie GPS, je, že za digitálnou technológiou, systémami a satelitmi stojí geografia.

Z týchto zložitých pojmov si zoberme tri slová: geografia, mapy a priestorové údaje. Mapy poskytujú rámec na navrhovanie a vytváranie počítačových systémov a analýzu údajov. Geografia sa skutočne spolieha na digitálne a virtuálne technológie!

Teraz môžeme prejsť k donovi Boscovi.

Na začiatok, ak chceme aplikovať koncepty kartografie a geografie na víziu komunikácie dona Bosca, musíme si položiť dve základné otázky: Zaujímal sa don Bosco o geografiu? A ak áno, aký vplyv mala geografia na don Boscovo chápanie komunikácie?

V jednej z pasáží BIOGRAFICKÝCH SPOMIENOK dona Bosca nám jeho životopisec hovorí, že:

„Don Bosco svojimi znalosťami v oblasti geografie pomohol zabezpečiť skvelé miesto pre chlapca z Oratória menom Marchisio. V júli 1863 ministerstvo komunikácií vydalo novú poštovú mapu Talianska, osem máp talianskych provincií a kalendár preberania a doručovania pošty, ktorý Marchisio trpezlivo vypracovával niekoľko rokov. Don Bosco mu poradil, aby sa pustil do tohto projektu, a povzbudil ho, aby ho dokončil. Marchisio často prichádzal do oratória, aby pracoval pod vedením dona Bosca. Neskôr bol vymenovaný za poštmajstra samotného Ríma“. (MB, anglické vydanie, autori E. Ceria a J. B. Lemoyne).

Don Bosco poznal pojmy z geografie

Tento úryvok prekvapivo odhaľuje tri dôležité informácie o donovi Boscovi a jeho záujme o geografiu. Po prvé, don Bosco mal určité znalosti geografie, po druhé, poznal Marchisia, odborníka na kartografiu v Turíne, a po tretie, don Bosco podporoval Marchisia pri kreslení máp.

Pokiaľ ide o prvú informáciu: Don Bosco poznal niektoré pojmy z geografie. Zaujímal sa o ňu. Môžeme hľadať ďalšie informácie.

Podľa BIOGRAFICKÝCH PAMÄTÍ don Filippo Rinaldi jedného popoludnia v roku 1883 vstúpil do kancelárie dona Bosca v Turíne na neformálny rozhovor a s prekvapením uvidel dona Bosca s glóbusom na stole a s očami ponorenými do ďalekej nekonečnosti miest na glóbuse, zatiaľ čo jednou rukou pohládzal mapu Brazílie.

Don Giulio Barberis, ktorý napísal kroniku dona Bosca, svedčil o svätopiscovom záujme o mapy.

„Vzal som si dve mapy, jednu Patagónie a druhú Južnej Ameriky. Don Bosco a ja sme začali podrobne študovať geografiu Patagónie. Veľa času sme strávili štúdiom jeho charakteristických čŕt, ako sú zálivy, Magellanov prieliv a obrysy ostrovov“. (ASC A001 – Kroniky – Barberis G., cituje Lenti, zv. 3, s. 226).

Don Bosco sa veľmi zaujímal o zemepis! Je zrejmé, že tento pohľad na geografiu bol motivovaný predovšetkým jeho záujmom o spiritualitu, vzdelávanie, rozširovanie Saleziánskej kongregácie a misií. Preto treba jeho záujem o geografiu a mapy zahrnúť do celého rámca jeho poslania: „da mihi animas caetere tolle!“.

Pre účely tohto článku však budeme naďalej uvažovať o tejto myšlienke z hľadiska komunikácie. Mohli by sme povedať, že za jeho záujmom o geografiu určite stojí to, čo nazývame priestorovou predstavivosťou.

Keď hovoríme o priestorovej predstavivosti, nedotýkame sa len technických aspektov geometrie geografie, nielen kreslenia máp. Hovoríme oveľa viac. Hovoríme, že základným bodom pre pochopenie geografickej predstavivosti dona Bosca je, že bola vlastná jeho kognitívnej/afektívnej inteligencii a bola výrazom jeho kreativity a vnútornej predstavivosti.

Priestorová predstavivosť dona Bosca je zakorenená v jeho tvorivej fantázii, je vyjadrením jeho túžby, hlbokej viery a spirituality, jeho sna založiť Saleziánsku kongregáciu a evanjelizovať iné krajiny.

Priestorová predstavivosť dona Bosca sa rozvíjala počas jeho dospievania v rodine, vďaka jeho štúdiu, záujmu o umenie, jeho vízii ako vychovávateľa a vďaka jeho spôsobu navrhovania výchovného systému, jeho spôsobu snívania, jeho schopnosti plánovať a realizovať založenie Saleziánskej kongregácie a potom ju premietnuť do svetového meradla.

Jednu z najdôslednejších vedeckých štúdií o priestorovej predstavivosti uskutočnili Philip J. Gersmehl a Carol A. Gersmehl (2007).

V ich publikovanej práci s názvom „Spatial Thinking by Young Children: Neurologic Evidence for Early Development and ‘Educability’“. (Priestorové myslenie malých detí: neurologické dôkazy o ranom vývoji a „výchove“) máme ucelený opis toho, čo definujú ako osem rôznych spôsobov priestorového myslenia.

Obaja autori v podstate tvrdia, že všetci sa učíme prostredníctvom všetkých tých vecí, ktoré sú geograficky navrhnuté (príroda, domy, budovy, doprava, umenie, predmety, symboly, rituály…). Inými slovami, zmysel vecí si vytvárame prostredníctvom vzťahov medzi predmetmi, ich umiestnením v priestore, ich usporiadaním do radov a sérií, ich katalogizáciou a rovnakým spôsobom vnímame aj sami seba a vnímame svoje vzťahy s ostatnými.

Analýza snov dona Bosca z hľadiska priestorovej predstavivosti ukazuje, že don Bosco vždy ponúka priestorovú víziu toho, o čom sníva. Je zrejmé, že sny dona Bosca treba vnímať z pohľadu daru Božej milosti v jeho živote a Božieho predsavzatia na jeho ceste svätosti.

Don Bosco používal sny ako akúsi encyklopédiu komunikácie. Každý sen má svoj vlastný scenár, farby, pohyby, rytmus, kontrasty, pohyblivosť a posolstvo.

Sny sú explicitnou gramatikou priestorovej predstavivosti dona Bosca. Komunikuje prostredníctvom snov, obrazov, metafor a snovej symboliky.

Každý z jeho snových príbehov vyjadruje výchovnú geometriu, symetriu výchovných priestorov, geopolitiku expanzie saleziánskej kongregácie, priestorový pohľad na výchovné vzťahy. Don Boscova výchovná architektúra odhaľuje jeho predstavivosť ako vychovávateľa a zakladateľa.

V jednom zo svojich misionárskych snov don Bosco hovorí:

„Po prejdení veľmi dlhej vzdialenosti vlak zastavil pred značne veľkým mestom, možno na 47. rovnobežke, kde som na začiatku sna videl veľký uzol lana. Na stanici ma nikto nečakal. Vystúpil som z vlaku a hneď som našiel saleziánov. Videl som veľa domov s mnohými ľuďmi, ešte viac kostolov, škôl, rôznych zariadení pre deti a mládež, remeselníkov a garbiarov a školu pre dievčatá, kde sa vyučovali rôzne domáce umenia. Naši misionári sa starali o mladých ľudí aj o dospelých.“ (MB XVI, s. 310)

Vo sne o štrnástich tabuľkách (MB VI, 708-709, anglické vydanie s. 410- 411) Don Bosco uvádza:

„Uvidel som svojich chlapcov v nádhernej záhrade, ako sedia pri štrnástich dlhých stoloch usporiadaných ako amfiteáter na troch rôznych úrovniach terasy. Najvyššie stoly boli také vysoké, že ich takmer nebolo vidieť.“

V tomto sne geometrických proporcií don Bosco definuje scenár metricky a symetricky. Používa matematiku a geometriu, aby dal tomu, o čom bude rozprávať, zmysel.

Akoby kreslil „inžiniersky projekt pre sen“, opisuje rozmerné priestory meravými výrazmi: polkruhy, usporiadanie stolov rozdelených do troch terasovitých úrovní, takže scenár – nakreslený geometrickými formami – je logický, ucelený. Z tohto logického geometrického prostredia vychádza vzdelávacie posolstvo. Geometrický dizajn, ktorý téma inšpiruje, sa často stáva posolstvom. Nepotrebuje slová, pretože geometria sna hovorí o jeho štrukturálnej koherencii; pretože estetika celku tejto geometrie je výchovným posolstvom.

Don Bosco nikdy nebol v Amerike, ale v mysli mal geografickú mapu Patagónie. Čítal, študoval, kreslil a sníval o miestach, kam chcel vyslať misijné výpravy. V jednom zo svojich snov stále hovorí:

„Na západe vidím veľmi vysoké hory a na východe je more…. Vďaka očíslovaným značkám na lane, z ktorých každá presne zodpovedala stupňom zemepisnej šírky, som si na niekoľko rokov uchoval v pamäti po sebe idúce miesta, ktoré som navštívil, keď som cestoval v druhej časti toho istého sna.“ (MB XVI, s. 307).

Don Bosco číta realitu prostredníctvom máp

Geografické videnie dona Bosca v jeho snoch vždy odhaľuje veľké, priestranné, hlboké a rozľahlé prostredie. Don Bosco číta realitu prostredníctvom máp. Mapuje realitu, miesta, ľudí, prírodu a kultúru.

Podľa Sambrooka R. a Zuricka D. v ich texte „The Geographical Imagination“ (2010) sú zdroje priestorových informácií z vonkajšieho sveta asimilované a harmonizované vrodeným vnútorným poznaním, ktoré máme o orientácii a mieste na základe našich osobných skúseností.

„Naše vnímanie miest zahŕňa naše sebavnímanie, emocionálne a intelektuálne väzby a naše kognitívno-afektívne procesy motivované priestorovou predstavivosťou a súvisiacimi rozhodnutiami.“ Uvádzajú, že „naše priestorové správanie závisí od toho, ako vnímame sami seba a ako si predstavujeme miesta a ich geografické vzťahy“. (s. 477).

Keď don Bosco sníval o Brazílii, hlavnom meste Brazílie, povedal:

„Medzi 15. a 20. rovnobežkou sa nachádzal pomerne dlhý a široký záliv, ktorý vychádzal z miesta, kde sa vytvorilo jazero…. Cesta pokračuje pozdĺž Kordilier na juh, rovnako ako opis oblastí Práta, Pampy a Patagónie až po Punta Arenas a Magellanov prieliv“. (E. Ceria, MEMORIE BIOGRAFICHE DI S. GIOVANNI BOSCO, VI. XVI, Società Editrice Internazionale – Turín, 1935).

Tento sen, veľmi dobre známy a diskutovaný v štúdiách o snoch dona Bosca, nám ponúka jasný a silný dôkaz jeho priestorovej inteligencie:

Sen je explicitne priestorovou geografickou reprezentáciou. Don Bosco zašiel tak ďaleko, že 15. a 20. rovnobežku určil ako miesto, kde by malo vzniknúť veľké mesto.

Pre analýzu týchto snov z hľadiska priestorovej predstavivosti je nevyhnutné použiť základné východiská, ktoré sme uviedli v tejto štúdii.

Sambrook R. a Zurick D. v súvislosti s úlohou máp v ľudskej predstavivosti uvádzajú, že:

„Mapy zohrávajú kľúčovú technologickú úlohu v našich organizáciách a priestorovej navigácii“ (s. 4).

Autori naznačujú, že prostredníctvom priestorovej inteligencie sme vnútorne motivovaní rozširovať svoju víziu rastu, poznania sveta, pocitu naplnenia a expanzie, či už v politických, ekonomických alebo náboženských záležitostiach.

To znamená, že prostredníctvom našej geografickej predstavivosti analyzujeme vzťahové priestory v rodine, susedstve, škole, štvrti, komunite, spoločnosti ako celku.

Na rozdiel od abstraktného pojmu idey je priestorová predstavivosť niečo reálne, praktická predstavivosť, ktorá si z geografie berie predstavu o ľudských, sociálnych a politických vzťahoch.

Don Bosco rozvíjal svoju geografickú predstavivosť a tvorivým a praktickým spôsobom uplatňoval svoju výchovnú, komunitnú a pastoračnú víziu.  Geografická vízia dona Bosca je súčasťou jeho myslenia, povahy jeho plánovania, architektúry jeho cieľov, realizácie jeho snov.

Z tohto hľadiska by sme mohli povedať, že geografická perspektíva dona Bosca mu ponúka vizuálny jazyk, navrhnutý a pripravený na realizáciu. Jeho geografická perspektíva mu bráni stratiť sa medzi tým, čo si myslí, a tým, čo robí, medzi tým, o čom uvažuje, a tým, čo dosahuje. Jeho geografická perspektíva mu dáva tvorivú, otvorenú, flexibilnú a integrovanú praktickosť s veľkou jasnosťou v evanjelizácii.

Táto geografická perspektíva sa prejavuje v jeho spôsobe koncipovania a navrhovania preventívneho systému, budovania prostredia, organizácie predpisov, vytvárania vzdelávacích priestorov v oratóriách. Vyjadruje sa vzťahmi vo vzdelávacom priestore, plánovaním a otváraním nových domov, spôsobom, akým vypracoval formačný projekt pre mladých, propagoval dobrú tlač, vytvoril umelecké liturgické prostredie vo výchovných prostrediach.

Don Bosco bol teda praktický človek!  S hlbokou duchovnosťou a láskou k poslaniu pre mladých sa s vášňou a tvorivosťou snažil uskutočniť to, čo mal v mysli a v srdci. Svoj výchovný a komunikačný systém vedel koncipovať so silnou vierou v Boha a v Máriu Pomocnicu kresťanov.

Ako sme videli na začiatku, technológia GPS, mapy a digitálny a virtuálny svet zahŕňajú geografický rámec a surfovanie na internete a sociálnych sieťach je do veľkej miery spojené s našou priestorovou predstavivosťou.

Keď sa don Bosco s hlbokou vierou pozeral na mapu sveta, jeho geografická predstavivosť mu pomáhala myslieť lokálne aj globálne. Uvažoval v zmysle mapy sveta, komunikáciu si predstavoval ako sieť, mapovanie, ľudské vzťahy, veľké hnutie ľudí, ktorí sa spájajú, aby evanjelizovali a vychovávali mladých ľudí.

Don Bosco nám ponúka ucelenú, vzdelávaciu a kreatívnu víziu komunikácie v digitálnej a virtuálnej realite.