Autor: Pavol Grach SDB / Foto: SDB Banská Bystrica

G. B. Lemoyne, blízky spolupracovník dona Bosca, vo svojom diele Život svätého Jána Bosca (II. zv., s. 629) opisuje dona Bosca, ktorý v závere svojho života videl naplnenie svojho sna z deviatich rokov.

„16. mája 1887 chcel don Bosco sláviť svätú omšu pri oltári Panny Márie Pomocnice kresťanov v novom Kostole Najsvätejšieho Srdca v Ríme (pri stanici Termini), ktorý postavil pre pápeža. Viac ako pätnásťkrát sa rozplakal a len s veľkou námahou ju dokončil. Don Viglietti, jeho sekretár, ktorý mu asistoval, ho musel viackrát povzbudiť, aby prekonal tie stavy silného dojatia. Po svätej omši sa okolo neho zhromaždil zástup, dojatý jeho nábožnosťou a trpiacim zjavom, bozkával mu rúcho a ruky, a keď prekročil prah sakristie, mnohí ho prosili o požehnanie. ,Áno, áno!‘ odpovedal don Bosco vystupujúc po schodoch, ktoré viedli z prvej sály do druhej. Obrátil sa a zdvihol ruku na požehnanie: ,Žehnám vás… Žehnám vás…‘ opakoval slabým, chvejúcim sa hlasom. Potom sa nahlas rozplakal a oboma rukami si zakryl tvár. Bolo potrebné ho odviesť. Tento hlasný plač tak zapôsobil na prítomných, že mnohí začali plakať spolu s ním a vykročili za ním, ale jeho sprievodcovia rozvážne zatvorili dvere. Na otázku, prečo bol počas svätej omše taký dojatý, odpovedal: ,,Pred mojimi očami som mal takú živú scénu, keď som ako deväťročný mal sen o Kongregácii a videl som i počul veľmi zreteľne moju matku i mojich bratov, ako spochybňujú ten sen. Tak ma to dojalo, že som nemohol pokračovať vo svätej obete.‘ To bola jediná omša, ktorú slávil v novom kostole. Nepochybne spomienka na ten prvý sen musela byť pre neho taká silná a dojímavá ako nikdy predtým! ,Raz všetko pochopíš!‘ povedala mu najsvätejšia Panna. A pokorný pastierik z Becchi po šesťdesiatich dvoch rokoch jasne rozumel poslanie, ktoré mu v detstve zveril Pán a jeho Matka. Dokončenie stavby chrámu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Ríme, v centre kresťanstva, na pozvanie vikára Ježiša Krista vnímal ako jeho slávnostné naplnenie. Jeho osobné dielo bolo dokonané a on cítil, že sa blíži jeho odchod do večnosti.

V roku 2024 si pripomíname 200. výročie noci, keď sa malému Jankovi Boscovi sníval zvláštny sen, ktorý poznačil jeho život. Všetci, celá saleziánska rodina, sme v budúcom roku pozvaní vrátiť sa k tomuto snu. Ten, kto pozná život dona Bosca, vie, koľko námah a úsilia ho stálo, aby pracoval na jeho naplnení. Saleziánska rodina na Slovensku, ktorá práve v roku 2024 bude prežívať storočnicu príchodu prvých saleziánov na Slovensko, má teda krásnu príležitosť obnoviť si svoju účasť na tomto sne. Kiež by sme aj my mohli byť dojatí z toho, čo Boh uskutočnil, ale nech nás poznávanie tohto sna stále plnšie zapojí do krásneho saleziánskeho poslania: dobrotou a láskou privádzať mladých ku Kristovi a byť až do konca života v službe nášmu Bohu a Cirkvi.