Autor: Štefan Kormančík SDB / Foto: Misijné oddelenie SDB

Letné mesiace sú časom dovoleniek a cestovania. Spoznávame cudzie kraje aj svoju domovinu. Toto býva aj častým dôvodom, pre ktorý sa ľudia rozhodnú pre misijnú službu.

Niečo nové spoznať a zažiť. Samozrejme, samo o sebe by to bolo pre dobrovoľnícku službu nedostatočné, je to však oprávnené. Dokonca pre väčšinu dobrovoľníkov platí, že svoj rok v misijnej službe považujú za jedno z najkrajších období svojho života. Teda nové a hlboké zážitky k dobrovoľníckej službe patria. V našej misijnej príprave venujeme veľkú pozornosť rozpoznávaniu motívov a očakávaní od dobrovoľníckej služby a tiež sa snažíme pripraviť uchádzačov o túto službu na stretnutie s inou kultúrou, aby sa vyhli chybám, ktoré sa pritom stávajú. Preto aj naša príprava trvá jeden rok, desať víkendových stretnutí. O mnohých veciach, ktoré preberáme, je už v spoločnosti určitá všeobecná znalosť: inkulturácia, kultúrny šok, dobrý a škodlivý rozvojový prístup, atď.

Dobrovoľníčka Saška je na misii v Južnom Sudáne už od februára 2022

Ostáva však jedna vec, ktorá je dosť neznáma. V ankete saleziánskeho misijného oddelenia v Ríme s viac než stovkou dobrovoľníkov z rôznych krajín sa táto vec ukázala ako najčastejší a najväčší problém, s ktorým sa dobrovoľníci musia vyrovnať. Spätný kultúrny šok.

Dobrovoľník, ktorý strávil na misii rok, sa vráti domov. Jeho telo je tu, ale duša akoby ostala tam. Zrazu sa mu zdá život doma absurdný. Nechápe ľudí, ako sa môžu sťažovať, že voda nie je dosť horúca, že v obchode nie je dostatočný vyber potravín, že museli dlho čakať u lekára, že nemôžu ísť na dovolenku, kam by chceli. Takisto okolie nechápe jeho. Blízki čakajú, kedy sa začne správať „normálne“, tak ako predtým. Ale on v tom, aký bol predtým, vidí skôr varovanie než pozíciu, do ktorej by sa chcel dostať. A čím viac ho okolnosti nútia správať sa „ako predtým“, tým viac sa cíti previnilo sám voči sebe a voči tomu, čo počas roka svojej misie prežil.

Juraj s Kristiánom navštívili aj slum Kibera, jeden z najväčších slumov v Afrike

Toto obdobie je ťažké pre dobrovoľníka aj pre jeho okolie. Vyžaduje si trpezlivosť, vzájomnú úctu a dôveru. Skúsenosť je neprenosná, preto dobrovoľník nedokáže, hoci aj v celodennom rozhovore, túto skúsenosť niekomu odovzdať. Je potrebné sa s tým zmieriť. Mať to ako svoje osobné bohatstvo. Hľadať spôsoby, ako by som to mohol prežívať tu, teraz, doma. Ako aspoň niečo natrvalo zakomponovať do môjho života doma. Niektorí sa zúfalo snažia na misiu vrátiť, to však nie je riešením.

Ak teda máte vo svojom okolí takéhoto exdobrovoľníka, majte s ním trpezlivosť. Dajte mu šancu. Pretože tí, ktorí dokážu svoju misijnú skúsenosť pretaviť do konkrétnych postojov v dennom živote, sú veľkým obohatením a požehnaním našej spoločnosti. Vedú nás bližšie k spôsobu života, ktorý je pekný, ľudský a hodnotný.

Skúsenosti našich misijných dobrovoľníkov, aj „ponávratové“, si môžete prečítať tu: http://dobrovolnici.saleziani.sk/