Text a foto: Jakub Halčák ASC
Takto začal svoju homíliu provinciál don Peter Timko SDB. Áno v ten istý deň, ako pred rokom v sobotu, a tiež s jeho prítomnosťou (aj pred rokom bol na vizitácii v Prešove a tohto roku opäť to vyšlo na ten termín) sa začala naša „Konferencia 24 Saleziánov spolupracovníkov“, strediska Sever, a to v Roku vďačnosti, čiže v 100tom roku, od príchodu Saleziánov na Slovensko a v 60tom roku príchodu do Prešova (koadiutor Eugen Baša SDB) a 39. roku prvých prísľubov Saleziánov spolupracovníkov.
Zúčastnili sme sa na nej v hojnom počte. Dokonca tohto roku sa prišlo s novinkou, aby tí, ktorí sa pre starobu, alebo nevládnosť (ale ešte trošku vládzu) mohli zúčastniť konferencie, bolo pre nich, keď súhlasili, poslané auto. Veľmi si to naši starší spolubratia pochvaľovali.
Začalo sa to oficiálne sv. omšou, ktorú celebroval provinciál don Peter Timko SDB. Koncelebrantmi boli don Ján Jakubov, predstavený Saleziánov v Prešove a don Ondrej Puček SDB, delegát saleziánov strediska Sever. Pri tejto výročnej sv. omši skladali svoje prísľuby a boli prijatí do nášho strediska Sever, manželia Matej a Zuzana Stanovci. Na rukách mamka Zuzka pri skladaní prísľubov držala svoju malú dcérku, takže neoficiálne (čiže nie de jure), aj tá hoci len pozorovala, čo sa deje, „zložila prisľúb“.
Provinciál don Peter Timko počas homílie upriamil našu pozornosť na sen dona Bosca, ktorý mal ako 9 ročný. Vychádzal z evanjelia, v ktorom Ježišovi hovoria, že prišla jeho matka a Ježiš reaguje slovami, kto je moja matka, kto sú moji bratia? (Mt 12, 47-50), reakcia poslucháčov bola: „Pomiatol sa.“ (Mk, 3, 21) a prepojil to zo snom malého Janka. 9 ročný Janko mal sen, v ktorom videl bijúcich sa chlapcov, jeho prvá reakcia bola, pustiť sa do bitky. Keď bol upozornený, že nie bitkou ale s láskou, povedal, že to nedokáže, ale Ježiš mu odpovedá, že mu dá učiteľku, ktorá ho tomu naučí. A predstavil mu svoju Matku Máriu s pomocou, ktorej dokáže aj nemožné veci. Všetko čo ma charakterizovať Saleziána spolupracovníka je v tom sne. Koreň, z ktorého čerpáme tú saleziánsku charizmu. Mnoho krát aj my v spoločnosti, hoci máme kultivovanejšie spôsoby, alebo keď sme v spoločenstve, na pracovisku, alebo kdekoľvek sa nachádzame a vidíme druhých ľudí, že nerobia, ako by mali, máme tiež tendenciu hodnotiť na prvý pohľad ako tí v evanjeliu, alebo ako malý Janko.
Ako máme hodnotiť? Don Peter nám porozprával pekný príbeh. Každý rok na Vianoce sa všetky deti zišli u starej mamy. Tá si po 25tich rokoch kúpila novučičký biely koberec. Nový koberec v tejto vianočnej atmosfére dal tejto udalosti úplne novy vzhľad. Strýko Teodor daroval každému zo siedmych synovcov a neterke pohár sladučkého medu, ktorý vyrobili jeho včielky. Deti sa radovali. Šesť ročnej Adelke však spadol pohár s medom na novučičký koberec starej mamy. Medová stopa sa tiahla po celom dome. Adelka s plačom utekala do kuchyne do náručia starej mamy. Starká, medik sa mi vylial na tvoj nový koberec a plakala. Stará mama pristúpila k Adelke, s láskou sa jej zahľadela do očí plných sĺz a povedala, netráp sa zlatíčko, dostaneš nový medik. Ježiš tam tiež Jankovi hovorí, nie bitkou, ale dobrotou a láskou si ich získaš. Časom všetko pochopíš. Tej dobrote sa v taliančine hovory „Bonta paziente – trpezlivá dobrota“. A pravé túto dobrotu, túto lásku by sme mali mať, keď prídeme do takých situácií, v ktorých by bolo ľahko hodnotiť, „pomiatol sa“!, že je taký, alebo máme aj nejaké tvrdšie úsudky.
Po sv. omši bolo malé agapé. Po občerstvení nám bola predstavená Strenna 2024. SEN, KTORÝ PODNECUJE K SNÍVANIU. Srdce, ktoré mení „vlkov“ na „baránky“. Výklad komentára hlavného predstaveného dona Fernándeza Artimeho k strenne nám podal Salezián spolupracovník Peter Harčár, člen PR z bardejovského strediska. Na záver sa prihovorili jednotliví radcovia a podali správy o financiách a hospodárení, o poskytovaní pomoci rodinám, atď. Na konferencii ASC Sever boli prítomné aj sestričky Zuzka a Monika FMA z Kolégia Márie Romero, ktoré už od r. 2022 pracujú v Prešove.
Po vyčerpávajúcich referátoch bola diskusia. Ako prvý sa prihovoril k všetkým náš najstarší spolupracovník Jožko Slavkovský a porozprával nám o živote seniora v pokročilom veku a cely tento program konferencie bol ukončený obedom a zdieľaním sa navzájom v menších skupinkách.
0 komentárov