1. deň (29. 11.)

Zamyslenie:

Panna Mária ako Nepoškvrnená reprezentuje Božiu pedagogiku, dynamiku lásky, ktorá má nezmerateľnú silu odomykať srdcia mužov, žien aj mladých; ktorá „im umožní prežívať, že sú milovaní“ (ako by povedal don Bosco); ktorá im dáva návod, „ako mať rád aj veci, ktoré sa im vo svojej podstate veľmi nepáčia (napríklad disciplína, štúdium, umŕtvovanie seba samého), a robiť ich s láskou“ (MB XVII, 111).

Nachádzame sa pred pedagogickým prekladom toho, čo hovorí svätý Ján evanjelista: “ Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1 Jn 4, 10). To znamená, že prežitá a ocenená skúsenosť lásky prebúdza v ľudskej osobe túžbu odpovedať na ňu najlepšie, ako vie – silou, ktorá pochádza zo srdca. Nie je nič zvláštne, že don Bosco celú svoju pedagogiku koncentroval na lásku a dobrotu, čo ho priviedlo k založeniu svojho preventívneho systému, ktorý kládol dôraz na to, aby šiel v ústrety mladým, aby vždy robil prvý krok a uprednostňoval tých najbiednejších. Nepoškvrnená Panna Mária je pre dona Bosca „poľudštením“ nekonečnej Božej lásky, predovšetkým v prospech chudobných, opustených a ohrozených mladých.

Z knihy: Pascual Chávez, Kontemplovanie Boha v modlitbe

Modlitba:

Pane a Bože náš, daj nám tešiť sa zo stáleho zdravia tela i duše a na mocný príhovor preblahoslavenej Panny Márie ochraňuj nás v ťažkostiach tohto života a priveď nás do večnej radosti. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Nepoškvrnená Panna Mária oroduj za nás.

 

2. deň (30. 11.)

Zamyslenie:

Panna Mária, Božia Matka, má jedinečné miesto v dejinách spásy (Stanovy saleziánov, č. 92)

„Mariológia dona Bosca je prejavená v tituloch Nepoškvrnená a Pomocnica. Úcta k nej nie je otázkou emócií alebo pocitov, ale skôr vyjadrením viery.

Ako kresťania objavujeme štyri typické línie, ktoré by mali charakterizovať našu úctu k Panne Márii a o ktoré by sme sa vo svojom povolaní mali aj sami usilovať:

1. jej život viery, ktorý sa prejavuje ako schopnosť otvoriť sa pre Božiu vôľu a jej prijatie – toto dosvedčujú evanjeliá, osobitne v udalosti zvestovania;
2. jej starostlivosť o núdznych, ktorí na základe svojej chudoby alebo opustenosti najviac potrebujú zažiť, že ich Boh miluje – Panna Mária tak robí pri návšteve svojej príbuznej Alžbety alebo v Káne, keď prejavuje svoju vnímavosť na potreby iných;
3. jej vernosť v hodine skúšky – Panna Mária ju osobitne prejavila pod krížom; je to zároveň prejavom toho, že naša spása spočíva v prijatí kríža a v spoluúčasti na utrpení;
4. jej radosť z veľkých vecí, ktoré vykonal Boh – a ktoré ospievala v speve Magnifikat v presvedčení, že Boh je verný svojim prisľúbeniam a že aj dnes chce vykonať veľké veci v nás a cez nás aj v mladých.“

Z knihy: Pascual Chávez, Kontemplovanie Boha v modlitbe

Modlitba:

Milosrdný Otče, nábožne slávime pamiatku Panny Márie, nepoškvrnenej Matky. Prosíme ťa, poskytni nám slabým pomoc, aby sme na jej orodovanie mohli povstať z hriechu k novému životu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Nepoškvrnená Panna Mária oroduj za nás.

 

3. deň (1. 12.)

Zamyslenie:

Kontemplujme dnes túto poníženú devu z Nazareta, svätú a nepoškvrnenú v láske pred Božou tvárou (por. Ef 1,4), túto „lásku“, ktorou je vo svojom pôvodnom prameni sám Boh, jeden a trojjediný.

Vznešené dielo Najsvätejšej Trojice je Nepoškvrnené Počatie Matky Vykupiteľa! Pius IX. v Bulle Ineffabilis Deus pripomína, že Všemohúci ustanovil „jedným a tým istým nariadením Máriin pôvod i vtelenie božej Múdrosti.“

(Pii IX Pontificis Maximi Acta, Pars prima, p. 559).

„Áno“ panny pri anjelovom zvestovaní zaznieva v konkrétnosti našich pozemských pomerov, v poníženom hlbokom sklonení sa pred božou vôľou zachrániť ľudstvo nie z dejín ale v dejinách. Vskutku „nová Eva“, uchránená od každej škvrny dedičného hriechu, bola obdarovaná jedinečným spôsobom dielom Krista, najdokonalejšieho Prostredníka a Vykupiteľa. Ako prvá vykúpená má plnú účasť na svätosti svojho Syna, ona už dosiahlo to, po čom Cirkev túži a dúfa byť.

Je eschatologickou ikonou Cirkvi.

Z homílie pápeža Jána Pavla II. Na slávnosť Nepoškvrnenej v roku 2004

Modlitba:

Milosrdný Otče, radosťou slávime pamiatku Panny Márie, nepoškvrnenej Matky tvojho Syna. Prosíme ťa, na jej orodovanie, pomôž nám slabým odvrátiť sa od hriechov, konať pokánie a žiť novým životom. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Nepoškvrnená Panna Mária oroduj za nás.

 

4. deň (2. 12.)

Zamyslenie:

Mesiac november prináša aj inú radosť – prijímanie dievčat do združenia Máriine dcéry. Patrí k nim aj Laura a Merceditas. 8. decembra majú slávnostne prijať medailu.

– Merceditas, aj ty na to stále myslíš? Zakrátko budeme Máriinými dcérami.

– Samozrejme, že myslím. A taká som šťastná!

– Odteraz sa náš život musí zmeniť, nemôžeme ostať také, aké sme. Celé budeme patriť Panne Márii a ako dcéry by sme sa mali podobať svojej Matke.

Očakávaný a vytúžený sviatok Nepoškvrnenej sa konečne priblížil. Oblečené v bielom, s belasou stuhou upnutou na bokoch a so závojom na hlave predstúpili pred oltár.

– Chcem patriť celá tebe, Panna Mária, a chcem ťa nasledovať v čistote, v oddanosti Božej vôli…

Don Crestanello ich pozná. Vie, že ich sľub je vedomý, dobrovoľný a vytúžený. Modlitbu vystrieda odovzdávanie medailí na belasej stuhe. A potom… potom nastane explózia radosti.

– Merceditas, myslím, že aj sestra Anna María v nebi je spokojná. Pripravovala nás na tento deň s veľkou láskou. Sme Máriine dcéry a táto medaila je znakom, že jej patríme… – hovorí Laura svojej priateľke a žiari ako slnko na pravé poludnie

Z knihy: Mária Lucia Beccalossiová, Laura Vicuňová

Modlitba:

Dobrotivý Bože, dnes si s úctou spomíname na najsvätejšiu Pannu, ktorú si zahrnul darmi svojej milosti. Na jej orodovanie udeľ aj nám z bohatstva svojej dobroty, aby sme ti cez celý život slúžili s oddaným srdcom. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Nepoškvrnená Panna Mária oroduj za nás.

5. deň (3. 12.)

Zamyslenie:

Antifóna zimná

Tvoje rúcho sa jagá ako sneh

a tvoja tvár žiari ako slnko.

(Z večerných chvál Nepoškvrneného Počatia)

 

Ako sneh

Zvony zazvonili k ránu,

zora do brázd rodí nach,

na zem tmami rozoranú

advent dvíha ťažkú bránu,

večnosť zvoní v hodinách.

 

Všetko je tu samá bieda,

len tys’ biela, bielunká,

život bolesťou sa zjedá,

mračnami sa prebiť nedá,

ťažko pozrieť do slnka.

 

Ale ty si celá biela,

celá nepoškvrnená,

hviezdy blýskajú ti z čela,

ako by si nám dať chcela

z toho svojho brnenia.

 

Svojím jasom teda zasnež

ťažkú túžbu zemitú,

v mysli nové svetlo zažneš,

zaznieš piesňou, piesňou zjasnieš,

hviezda môjho zenitu.

Z básnickej zbierky dona Štefana Sandtnera: S básňou je deň krajší

Modlitba:

Všemohúci Bože, keď preblahoslavená Panna Mária nosila pod srdcom tvojho Syna, vnukol si jej, aby navštívila svätú Alžbetu. Daj, aby sme aj my ochotne poslúchali vnuknutia Ducha Svätého a spolu s Pannou Máriou ťa vždy velebili. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Nepoškvrnená Panna Mária oroduj za nás.

 

6. deň (4. 12.)

Zamyslenie:

Rozbiehal sa december. Kto v tých dňoch prišiel do oratória, zacítil osobitnú atmosféru, akoby sa pod pokrievkou dialo niečo zvláštne. Chlapci cez prestávky doslova obliehali oltárik Panny Márie a zo dňa na deň pribúdalo tých, ktorí prijímali Eucharistiu a usilovali sa o horlivosť v duchovnom živote. A ako to znelo, keď sa spievali mariánske piesne! Paráda!

Takáto silná atmosféra sprevádzala deviatnik k sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Písal sa rok 1854.

Pius IX. sa obrátil na všetkých biskupov sveta s otázkou, či považujú za vhodné, aby sa nepoškvrnené počatie Panny Márie vyhlásilo za článok viery. Keď dostal kladnú odpoveď, oznámil, že dogma bude slávnostne vyhlásená 8. decembra, na sviatok Nepoškvrneného počatia.

Celý svet očakával túto radostnú udalosť. Takmer v každom človekovi sa prebúdzala láska k Panne Márii – jednoducho, vrcholila príprava na veľké oslavy.

Don Bosco veľmi miloval Pannu Máriu a svojim chlapcom o nej rozprával každý večer. Niet divu, že aj deviatnik k jej sviatku sa v oratóriu začal s veľkou horlivosťou.

Už 28. novembra, ešte pred deviatnikom, zaklopal na jeho dvere Dominik Savio.

– Dominik, čo plánuješ cez tento deviatnik? – opýtal sa don Bosco.

– Najprv by som sa chcel vyspovedať, aby som si dobre pripravil dušu. Potom chcem presne plniť „kvietky“, ktoré nám cez deviatnik budete každý deň dávať. No a… chcem sa správať tak, aby som každý deň mohol ísť na prijímanie.

– To je všetko?

– Nie, ešte niečo – chcem vyhlásiť smrteľnému hriechu neľútostný boj!

Don Bosco sa zahľadel do Dominikových očí. V slovách tohto chlapca bol obsiahnutý celý jeho kňazský život. Aj on vždy bojoval proti smrteľnému hriechu. Dominik ho úplne pochopil a začínal byť jeho pravou rukou.

Z knihy Teresio Bosco – Dominik

Modlitba:

Svätý Bože, ty si pripravil v srdci preblahoslavenej Panny Márie dôstojný príbytok Duchu Svätému. Na orodovanie nepoškvrnenej Panny naplň aj naše srdcia svojou milosťou, aby sme boli tvojím svätým chrámom. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Nepoškvrnená Panna Mária oroduj za nás.

 

7. deň (5. 12.)

Zamyslenie:

Na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (8. decembra 1841) som sa v určenú hodinu obliekal na svätú omšu. Kdesi v kúte stál akýsi mladík. Kostolník Giuseppe Comotti ho volal miništrovať.

– Ja neviem miništrovať, – odpovedal celý zahanbený.

– Tak ideš, alebo nie, – naliehal kostolník.

– Veď som vám povedal, že to neviem. Ešte nikdy som neminištroval.

– Ty babrák! – rozzúril sa kostolník. Ak nevieš miništrovať, čo sem lezieš? A v hneve schmatol zažihák a tĺkol ním chlapca hlava-nehlava, kým úbožiak nevzal nohy na plecia. Vtedy som na kostolníka zakričal:

– Čo to robíte? Prečo bijete toho chlapca? Čo zlé urobil?

– Lezie do sakristie a nevie miništrovať!

– A preto ho musíte biť?

– Čo vás do toho?

– Čo ma do toho? Je to môj priateľ. Hneď ho zavolajte. Musím s ním hovoriť.

„Matka mi umrela“

Kostolník sa za ním rozbehol a volal: „Hej, chlapče!“ Dohonil ho, upokojil a priviedol ku mne. Stál tu zahanbený a prestrašene na mňa pozeral. Láskavo som sa ho spýtal:

– Už si bol na omši?

– Nie.

– Tak poď. Potom sa pekne porozprávame.

Chlapec prisľúbil. Chcel som, aby tento úbožiačik zabudol na výprask i na zlý dojem, akým naň zapôsobili kňazi tohto kostola. Odslúžil som svätú omšu, poďakoval som sa Bohu a zaviedol som ho do jednej kaplnky. Vľúdne som ho ubezpečil, že už ho nik nebude biť, a začal som tento rozhovor:

– Priateľ, ako sa voláš?

– Bartolomeo Garelli.

– Odkiaľ si?

– Z Asti.

– Otca máš?

– Nie, umrel mi.

– A matka?

– Aj matka mi umrela.

– A koľko máš rokov?

– Šestnásť.

– Vieš čítať a písať?

– Nie, nič neviem.

– Bol si už na prvom svätom prijímaní?

– Nebol.

– A na spovedi si už bol?

– Áno, ale to som bol ešte malý.

– A na katechizmus chodíš?

– Neodvážim sa.

– Prečo?

– Lebo menší chlapci vedia na otázky odpovedať a ja som omnoho väčší a neviem nič. Hanbím sa.

– A keby som ťa učil katechizmus ja, len teba, prišiel by si?

– Veľmi rád.

– Aj sem na toto miesto?

– Áno, ale len keď ma nik nebude biť.

– Neboj sa, nik ti neublíži. Teraz sme už priatelia, každý ti dá pokoj. Kedy chceš, aby sme začali?

– Kedy chcete vy.

– Aj dnes večer?

– Áno.

– Aj hneď?

– Áno, s radosťou.

Všetko sa zrodilo z hodiny katechizmu

Vstal som a prežehnal som sa, aby sme začali.

– – – – – – – – – – – – – – – –

Ôsmeho decembra 1844, sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Je veľmi zima a výdatne sneží. S povolením arcibiskupa požehnávame vytúženú kaplnku. Slúžim svätú omšu a mnoho chlapcov pristupuje k spovedi a prijímaniu. Cez omšu od radosti plačem, lebo oratórium sa mi zdá už hotovou vecou. Konečne môžem zhromažďovať najopustenejších mladíkov, ktorým hrozí nebezpečenstvo dať sa na zlú cestu. Môžem im vytvoriť príležitosť stať sa priateľmi Pána.

V kaplnke blízko nemocnice svätej Filomény oratórium fungovalo veľmi dobre. Vo sviatočné dni tam prichádzalo more chlapcov na spoveď a na prijímanie. Po omši som nakrátko vysvetlil evanjelium. Popoludní býval katechizmus, spievali sa náboženské piesne a potom nasledovala kázeň o kresťanskej náuke, mariánske litánie a požehnanie Oltárnou sviatosťou.

Z knihy Spomienky Jána Bosca

Modlitba:

Všemohúci Bože, ty si preblahoslavenú Pannu Máriu vyvolil za matku Spasiteľa ľudského pokolenia. Prosíme ťa, daj, aby sme mali v nej mocnú orodovnicu, veď skrze ňu sme prijali pôvodcu života, tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

Nepoškvrnená Panna Mária oroduj za nás.

 

8. deň (6. 12.)

Zamyslenie:

V saleziánskej duchovnej tradícii bola Mária stále prítomná dvoma titulmi: Nepoškvrnená a Pomocnica. Takto ju denne vzývame v dôvernej modlitbe.

Stanovy saleziánov i Dcér Márie Pomocnice (saleziánok) podávajú k obom týmto titulom podstatný komentár: Nepoškvrnená, vzor nášho úplného zasvätenia sa Pánovi a našej túžby po svätosti; Pomocnica, znak a inšpirátorka nášho pastoračného úsilia medzi Božím ľudom, predovšetkým medzi mladými (porov. SDB Stanovy 92 a FMA Stanovy 44).

Nepoškvrnená dominuje aj v oratoriánskej skúsenosti.

„Všetky naše veľké iniciatívy začínali v deň Nepoškvrnenej“ (MB XVII, s 510).

V prostredí oratória je zrejmý najmä jeden fakt: vychovávatelia i mladí vždy vnímali Máriinu prítomnosť ako živú, materskú a mocnú.

Takto vnímaná prítomnosť Márie silne poznačila pedagogiku oratória dona Bosca. Slávenie sviatku Nepoškvrnenej s patričnou duchovnou prípravou sa stalo centrálnou udalosťou (porov. MB VII, s.334). A takto to pokračuje aj v našich dňoch v oratóriách a mládežníckych strediskách.

Mária Nepoškvrnená, ako ideál čistoty, priťahuje mladých a dáva im chuť a vôľu usilovať sa o veľké veci.

Myšlienky z kázne dona Juan E. Vecchiho, ôsmeho nástupcu dona Bosca, na slávnosť Nepoškvrnenej 8. decembra 2000 v kostole sv. Františka Assiského v Turíne.

Modlitba:

Bože, ty v nespočetných útrapách Kristových údov tajomne dopĺňaš jeho utrpenie. Pomôž nám, prosíme, aby sme podľa príkladu prebolestnej Matky, ktorá z tvojej vôle stála pri tvojom Synovi, keď zomieral na kríži, aj my s láskou a útechou pomáhali trpiacim bratom a sestrám. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Nepoškvrnená Panna Mária, oroduj za nás.

 

9. deň (7. 12.)

Zamyslenie:

Svätosť mladých na Valdoccu rastie pri Márii

Don Bosco ponúkal svojim mladým konkrétne modely zo svojej skúsenosti. Životopisy mladých ako Luigi Comollo, spolužiak dona Bosca zo seminára, Dominik Savio, Miško Magone a Francesco Besucco, chlapci z jeho oratória – to sú ozajstné vzory mariánskej pedagogiky. Mária sa stala nielen pedagogickým orientačným bodom, keď don Bosco povzbudzoval mladých rozmýšľať nad svojim životom v porovnaní s jej životom. Predovšetkým ju vždy predstavoval ako Nepoškvrnenú a vzýval ju ako Pomocnicu.

A v oratóriu k nej prežívali pod vplyvom mariánskeho hnutia pri príležitosti vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenej v roku 1854 intenzívnu úctu. Na Valdoccu dal don Bosco zažiť mladým neodolateľnú príťažlivosť čnosti čistoty v každodennom živote, v úsilí o život v milosti. Don Bosco vedel priviesť mladých k veľkej usilovnosti v duchovnom živote. Toto čítame aj z pravidiel Družiny Nepoškvrnenej, kde popri silnej mariánskej úcte je aj výzva ku odvážnemu programu kresťanského života bez polovičatosti: Mladí sa usilovali o „úprimnú, synovskú a neobmedzenú dôveru k Márii, o osobitný vzťah k nej…“ (Bosco G. Vita del giovanetto Savio Domenico p.75).

Padre Thelian. A. Corona Cortes (Messico) 2002.

Modlitba:

Všemohúci a večný Bože, ty si vzal nepoškvrnenú Pannu Máriu, matku svojho Syna, s telom i dušou do nebeskej slávy. Prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme vždy smerovali k nebu a mohli mať účasť na večnej blaženosti. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Nepoškvrnená Panna Mária, oroduj za nás.