Autor: Viktória Norisová / Barbora Okruhľanská / Foto: archív Rie Zeliskovej

Ria Zelisková je mama piatich detí, úspešná influencerka – na Instagrame známa ako „Vinárova žena“. Ako majú doma nastavené fungovanie s technológiami?

Si generácia, ktorá vyrastala bez mobilu. Porovnávaš niekedy svoje detstvo s detstvom svojich detí?

Áno, ten sentiment tam vždy je, keď si tak spomínam na detské časy. Vnímam, o čo dnešné deti prichádzajú tým, že sme v dobe, v akej sme. Ale zase beriem to tak, že všetko sa vyvíja. Nedokážeme vrátiť čas naspäť. Naše deti budú žiť v stále technologickejšom svete a aj od nich sa bude vyžadovať, aby boli technologicky zručnejšie, ako sme boli my. Na druhej strane sa im s manželom snažíme ukazovať naše detstvo, keď ich berieme do lesa a do vinohradov.

Vaše deti sú v rôznom veku. Máte nastavené nejaké pravidlá používania technológií?

Je to neustály proces hľadania, ako nastaviť tú správnu hranicu. Napríklad náš druhorodený Jurko by najradšej hral hry na X-boxe aj každý deň. Sám si nedá hranicu a treba ho ako dieťa usmerniť. Počas leta, keď bol dlhý deň a mohol veľa času tráviť vonku, sme mali dohodu, že môže hrávať iba cez víkend. No s príchodom zimy a skorých večerov sme mu povolili aj cez týždeň. Stáva sa, že hoci si hranice nastavíme, občas ich stratíme, ale potom ich treba nanovo nastaviť. No netreba sa za to hneď kameňovať a vyčítať si to. Vnímam totiž medzi maminami, že majú výčitky svedomia, keď na hodinku zapnú napríklad Fíha tralala a hneď sa kvôli tomu lynčujú. Ale povedzme si úprimne, v dnešnej dobe sa obrazovkám vyhnúť nedá, len je potrebné nastaviť hranice.

Ťaháte v tom s manželom za jeden koniec?

Obaja si uvedomujeme, že im sami musíme ísť príkladom. Nemôžeme im povedať, aby išli preč od telky a my ostaneme na gauči skrolovať mobily. Vidím, že deti idú k telke, keď sa nudia. Napríklad v situácii, keď my musíme niečo robiť, ony nie sú v škôlke, lebo sú choré, a neponúkneme im alternatívu, tak pozerajú rozprávky. A to je v poriadku pozrieť si ich na chvíľu. No stalo sa mi už aj to, že som sa v zápale práce zbadala: „Jejda, koľko už pozerajú tie rozprávky?“ A ony sa, samozrejme, pýtajú, ale čo máme teraz robiť? Niekedy však naozaj stačí iba malý podnet. Dieťa sa vie okamžite pohltiť do hry, lebo to je jeho priorita – hrať sa. Naše deti majú okolo seba súrodencov, takže pre nich nie je problém pohrať sa. Len ich treba motivovať a úplne ideálne ísť sa hrať s nimi. Často stačí iba chvíľa, kým sa do hry ponoria.

Máš aj ty ako influencerka nastavené nejaké pravidlá zverejňovania fotiek a videí z vášho života?

Áno, hneď od začiatku. No počas tých šiestich rokov sa to u mňa tiež menilo. Napríklad som bola v istom období rozhodnutá, že decká vôbec nebudem dávať na internet, lenže je to naozaj ťažké oddeliť. Máme vinárstvo, máme kopec detí a ja ich z toho neviem vyčleniť… Preto som si povedala, že tak ako sú súčasťou môjho reálneho života, budú aj súčasťou môjho digitálneho života. Niektoré celebrity napríklad dávajú na fotkách deťom cez tváre emotikony. Mne to však príde hrozne dehonestujúce. Touto cestou som ja nechcela ísť. Preto sme sa s manželom zhodli, že budem zverejňovať len pekné fotky, kde sa deti normálne tvária a za ktoré by sa nikdy nemuseli hanbiť. Odmietam fotografie na nočníku, nahých detí alebo v situáciách, keď sú celé zabrané od jedla, plačú či vrieskajú. Chcem, aby keď si o desať rokov bude niektoré z nich pozerať môj profil na Instagrame, nepoloží mi otázku, prečo si ma tu zosmiešnila.

Aj staršie deti chcú byť stále súčasťou tvojho profilu?

O tomto som písala na Instagrame, že najstaršiu Ráchelku zverejňovať nebudem. Chodí už do školy a sledujú ma niektorí rodičia jej spolužiakov. Nechcela som ju vystavovať nejakej zlej spätnej väzbe. No keď som sa s ňou o tom rozprávala, povedala, že chce byť súčasťou môjho online sveta. Každopádne, keď točím video a ide napríklad o spoluprácu, upozorním ju na to a ona sa môže rozhodnúť, či v reklame chce účinkovať, alebo nie.

Rozlišuješ, do ktorých spoluprác zapojíš deti a do ktorých nie?

Keď robím kozmetiku, tak tam deti nemajú čo robiť, je to úplne zbytočné. Je pravda, že v minulosti som ešte nemala nastavené, aké spolupráce budem prijímať. Preto je možné, že sa dieťa mohlo vyskytnúť aj vo videách, ktoré sa netýkali detí. No učila som sa a teraz už presne viem, že toto je mimo detskej témy, preto v nich deti neúčinkujú.

A ako vnímajú deti točenie reklamných videí?

Keď spolupracujem so značkou oblečenia, deťom to oblečenie aj ostane. Vysvetľujem im, že túto vec sme dostali, dostaneme za to aj peniažky, za ktoré ďalej ako rodina môžeme fungovať. Ony sú radi, že dostanú niečo nové, lebo dieťa sa vždy poteší novej veci. Ja sa ich snažím usmerniť v tom, aby si darované veci vážili.

Mobil je tvoj pracovný nástroj. Berieš ho do ruky, aj keď si chceš oddýchnuť?

Väčšinou otváram Instagram, či mi tam náhodou nenabehli správy. Ale nestane sa, že si len tak skrolujem mobil, lebo ja tam mám stále nejaké správy. Môj čas na mobile je v drvivej väčšine spojený s prácou. Na telefóne teda veľmi neoddychujem. Keď nemusím pracovať, tak ho odkladám a večer si radšej prečítam knihu. Pre mňa je Instagram práca a človek je rád, keď z práce odíde.

🟠 Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste DIGITÁLNI RODIČIA v epizóde s názvom „Jejda, koľko už pozerajú tie rozprávky?“ Viac na www.digitalnirodicia.sk.

„Nekameňujme sa, keď porušíme hranice.“

„V dnešnej dobe sa obrazovkám vyhnúť nedá, len je potrebné nastaviť hranice.“

„Nemôžeme deťom povedať, aby išli preč od telky a my ostaneme na gauči skrolovať mobily.“