Autor: Eva Pullmannová FMA / Spracovala: Iveta Sojková FMA / Foto: archív FMA

Orechov dvor je okrajová časť Nitry, kde žije prevažne rómske obyvateľstvo. História sociálnej a komunitnej práce na Orechovom dvore sa spája s rokom 2005.

Na pozvanie vtedajšieho viceprimátora začali v lete 2005 chodiť na Orechov dvor rehoľné sestry z Misijnej kongregácie Ducha Svätého. Venovali sa najmä deťom. V roku 2009 vzniklo komunitné centrum v modrých unimobunkách. V súčasnosti na Orechovom dvore existuje komunitné centrum, pôsobia tam terénni sociálni pracovníci, nachádza sa tam materská škola a materské centrum.

Sestry saleziánky pôsobia na Orechovom dvore už desať rokov. V auguste 2012 bola v Nitre založená trojčlenná rehoľná komunita sestier saleziánok, ktoré tiež prišli pracovať s malými a chudobnými na Orechovom dvore. Sestry bývajú v byte na sídlisku Klokočina a denne dochádzajú pracovať do tejto okrajovej časti Nitry.

Ponúkame vám rozhovor so sestrou Evou Pullmannovou FMA, ktorá na Orechovom dvore pôsobí od začiatku prítomnosti saleziánok na tomto mieste.

Materské centrum na Orechovom dvore

Sestra Eva, ako to bolo s tvojím vstúpením na pole práce v prostredí Rómov?

Keď som bola direktorkou komunity v Bratislave na Kremnickej 19, v Plaveckom Štvrtku zostala s rómskymi deťmi pracovať iba jedna naša sestra. Bolo ju potrebné podporiť, aby sa necítila sama v tejto práci. Rozhodla som sa, že budem aspoň dvakrát do týždňa chodiť s ňou. Sestra Gitka pracovala v škôlke a ja som sa venovala rodinám. Bolo to veľmi zaujímavé. To bola moja prvá skúsenosť s Rómami. Potom sa stalo, že sme v roku 2012 otvárali novú komunitu v Nitre s poslaním pre rómsku osadu na Orechovom dvore. Pri výbere sestier pre túto novú prítomnosť padol žreb aj na mňa. Prijala som to a je to už pre mňa desať rokov medzi Rómami.

Sestra Anna Chrkavá FMA s deťmi v materskej škole

Ako si spomínaš na začiatky pôsobenia na Orechovom dvore?

V auguste 2012 sme prišli tri sestry, ja, sestra Slávka Butková a sestra Mária Futejová. Začali sme pracovať v nultom ročníku základnej školy, ktorý začal fungovať so začiatkom nášho pôsobenia. Sľúbené priestory novej škole chýbali, pretože sa nestihli postaviť, a všetci sme sa tlačili v jednej miestnosti v komunitnom centre. Doobeda tam bola škola a poobede voľnočasová činnosť, ktorú vykonávali rehoľné sestry Služobnice Ducha Svätého (SSpS). Vedeli sme, že tak to ďalej nemôže fungovať. Začali sme „bojovať“ za postavenie školy, ktorú sme už na ďalší rok mali v podobe unimobuniek. Bolo to krásne pracovať v novučičkej triede s krásnymi deťmi a s dobrou pani učiteľkou sestrou Máriou, ktorú mali deti veľmi rady. Účasť na vyučovaní bola takmer 100 %. Prišli však problémy so zdravím pani učiteľky sestry Márie, u ktorej prepukla zákerná choroba. Bolo treba zastupovať, nahradila ju teda civilná pani učiteľka. Sestra Mária veľmi milovala túto prácu s rómskymi deťmi. Už keď bola vo veľmi vážnom stave, prosila ma, aby som ju ešte raz zaviezla na Orechov dvor, kde sa rozlúčila s deťmi aj s pánom riaditeľom školy Petrom Zákopčanom. Dňa 10. 4. 2014 sestra Mária odišla do neba. Potom sme rozmýšľali, čo budeme na Orechovom dvore robiť, ako by sme mohli byť užitočné. Modlili sme sa a veľa sme sa rozprávali. Nakoniec sme sa zhodli, že by sme mohli byť osožné pre mamy z osady a ich deti. Nemali sme však budovu, kde by sme materské centrum prevádzkovali. Začali sme žiadať, aby sa postavili priestory, kde by sme mohli pracovať. Vyzeralo to veľmi nádejne. Na zaplatenie celej budovy sa dali dohromady maltézski rytieri a rakúska organizácia Jugend eine weld, ktorá podporovala túto našu činnosť a podporuje ju už sedem rokov. Začali sme so sestrou Katarínou Niezgodou SSpS chodiť na Montessori kurz, aby sme sa pripravili na formovanie detí a mamičiek. A tak mohol v decembri 2015 otec biskup Judák požehnať priestory nového materského centra, ktoré existuje dodnes a teší sa peknému rozmachu.

Deti v átriu Dobrého Pastiera

Aké je poslanie sestier saleziánok na Orechovom dvore dnes?

Dnes pôsobíme na troch miestach v osade. Jedna naša činnosť je v materskom centre, kde od začiatku pracujeme vždy dve sestry saleziánky a jedna sestra Služobnica Ducha Svätého. Ďalšia naša sestra je v materskej škole, ktorá sa nachádza tiež v osade, a ďalšia dôležitá prítomnosť je átrium Dobrého Pastiera. Je to špeciálne pripravené prostredie, ktoré napomáha deťom rozvíjať vzťah s Bohom. Ide o miesto ticha a modlitby, v ktorom sú im prezentované katechézy Dobrého Pastiera. Raz týždenne trávia deti v átriu cca 1,5 hod., kde majú možnosť vykonávať slobodne zvolené činnosti s pomocou materiálov, ktoré boli vytvorené práve pre ne. Átrium je miestom, kde deti spolu so sestrami prežívajú svoje náboženské skúsenosti v rámci spoločenstva. Tu sa slávi Božie slovo, spoločne sa počúva, modlí a uvažuje, medituje a pracuje. Materiál, s ktorým deti pracujú, je postavený na troch pilieroch: Biblia, liturgia a praktický život. Program vychádza z pedagogiky Márie Montessori. Na túto činnosť sme do bezplatného prenájmu dostali priestory bývalej základnej školy. Priestory starého komunitného centra využívame na katechézu, ktorej sa tiež venujeme. Pripravujeme deti na sviatosti. V septembri 2023 budú v osade ľudové misie pod vedením pátra Michala Zamkovského. Snažíme sa pracovať v sieti s komunitnými a terénnymi pracovníkmi, ktorí sú zamestnancami mesta. Každé leto pripravujeme spolu prímestský tábor pre deti, ktorý býva už viac rokov v osade. Je to udalosť pre celú osadu, malých i veľkých. Účinne nám pomáhajú mladí z našej saleziánskej dobrovoľníckej organizácie Vides. Okrem tábora dobrovoľníci chodia ešte posledné dva prázdninové týždne robiť doučovanie, aby sa deti pripravili do školy.

Prímestský tábor

Čo ťa teší v tejto službe a čo je pre teba náročné?

Je to práca s chudobnými, s Rómami, ktorí sú na periférii tohto mesta, ale aj na periférii v zmýšľaní ľudí. Svätý Otec František stále vyzýva ísť na periférie a ja som rada, že som tam. Viem, že je to moje miesto, moje poslanie, hoci to nie je jednoduché, ale ako v každom poslaní, je tam aj veľa pekného a radostného. Vidieť, aj keď iba malé pokroky u detí a dospelých, je veľkou radosťou. Radosť je aj to, že otec biskup vyčlenil pre pastoráciu našich Rómov kňaza o. Ivana Ďuriša, ktorý chodí do osady dvakrát do týždňa, spovedá, slúži svätú omšu a pripravuje ľudí na prijatie sviatostí. Okrem toho veľa času venuje neformálnym rozhovorom a návštevám rodín.

Náročné je prijímať to, ako osada stagnuje preto, lebo sú zatvorení v jednom priestore, nemajú dobrú prístupovú cestu, obchod a ani im nechodí pošta. Kvôli všetkému sú odkázaní chodiť do mesta. Deti do školy tiež musia chodiť autobusom do Dolných Krškan (miestna časť Nitry). Dochádzka do školy je slabá a len málokto pokračuje po skončení základnej školy v štúdiu na strednej škole.

Komunita sestier saleziánok z Nitry, ktoré pôsobia na Orechovom dvore (zľava: sestra Mária Macáková FMA, sestra Anna Chrkavá FMA, sestra Eva Pullmannová FMA, sestra Erika Páterková FMA)

V čom vidíš najväčšie výzvy do budúcnosti?

Zdá sa mi, že sme na križovatke. Materské centrum by potrebovalo v niečom obnoviť, robiť lepšie a inak, aby sme nesklamali dôveru mám, ktorú teraz naozaj máme. Je dôležité hľadať aj nové cesty pomoci a rozvoja tejto osady a dať nádej mladým rodinám na krajší život.

Za čo si vďačná?

Som vďačná za to, že Pán s nami stále počíta a že v týchto ľuďoch môžeme slúžiť jemu samému.