Ctihodný Jozef Vandor

od | mar 6, 2024 | Časopis 2/2024, Saleziáni

 

Spracoval: Ondrej Miliczki SDB / Foto: archív

Jozef Vandor sa narodil v Maďarsku, v mestečku Dorogu (pri Ostrihome), 29. októbra 1909 roľníkom Sebastiánovi Wechovi a Marii Puchnerovej. O dva dni nato bol pokrstený a ako desaťročný prijal v Dorogu sviatosť birmovania.

Stredoškolské štúdiá začal v Ostrihome u františkánov, od ktorých sa naučil skutočnej láske k chudobe. Tú si zachoval po celý život. Keď sa po skončení školy tento chlapec, obdarený intelektuálnymi a poetickými sklonmi, zveril svojmu farárovi Artúrovi Pehatsekovi so svojou túžbou stať sa kňazom a misionárom, ten ho nasmeroval do prvého saleziánskeho domu v Maďarsku v Péliföldszentkereszte, kde sa Jozef presťahoval na jar 1925 a pokračoval tam v ďalších štúdiách.

Po skončení stredoškolského štúdia priťahovaný spiritualitou dona Bosca a pastoračnou láskou jeho synov sa rozhodol stať saleziánom. Dňa 2. augusta 1927 začal noviciát, na konci ktorého 3. októbra 1928 zložil svoje prvé sľuby. Doživotnú profesiu zložil 13. augusta 1932. Teologické štúdiá absolvoval v Taliansku v Turíne, kde bol aj 5. júla 1936 v Bazilike Panny Márie Pomocnice vysvätený za kňaza.

Požiadal o vyslanie do misií a jeho predstavení ho 9. augusta poslali loďou do Strednej Ameriky na ostrov Kuba do Guanabacoa, kam dorazil 25. augusta. V kolégiu svätého Jána Bosca mu bola zverená zodpovednosť za školu a za duchovnú animáciu.

Vandor 03 2024 03

V roku 1940 bol už ako 31-ročný vymenovaný za riaditeľa poľnohospodárskej školy v Moca v Dominikánskej republike. V roku 1943 sa stal magistrom novicov a formátorom mladých saleziánov v Matanzas a v roku 1946 správcom Vysokej školy umeleckých remesiel v Camagüey. V rokoch 1948 až 1951 pôsobil ako spovedník v Santiagu de Cuba, potom bol spovedníkom a duchovným vodcom v noviciáte Dcér Márie Pomocnice v Havane. Keď v roku 1945 získal kubánske občianstvo, oficiálne si zmenil priezvisko z Wech na Vandor Puchner (Vándor je v maďarčine tulák, vandrák, pútnik).

Dňa 9. decembra 1954 prišiel do mesta Santa Clara a ostal tam 25 rokov. Predstavení mu zverili úlohu vybudovať Inštitút umenia a remesiel „Rosa Pérez Velasco“ a tiež poskytovať pastoračnú starostlivosť veriacim pri kostole Panny Márie Karmelskej. V tejto situácii prejavil ducha chudoby a saleziánsky mladícky dynamizmus, vďaka ktorým sa mu bez stabilného ubytovania podarilo zrealizovať opravu karmelského kostola a budovy fary, ako aj stavbu saleziánskeho domu. Po otvorení školy bol otec Vandor vymenovaný za jej riaditeľa.

V tom čase prebiehala na Kube občianska vojna. Otec Vandor robil všetko, čo len mohol, aby na vlastné riziko utešil chorých, zranených a chudobných. Počas posledných bojov, ktoré sa odohrali v samotnom meste Santa Clara od 28. decembra 1958 do 1. januára 1959, sa navrhol ako sprostredkovateľ mieru medzi jednotkami „Che“ Guevaru a jednotkami plukovníka Cornelia Rojasa z armády generála Batistu a dosiahol, že sa vyhlo obrovskému krviprelievaniu. Po Castrovom uchopení moci kolégium pokračovalo vo svojej činnosti. Ctihodný Boží služobník sa ho potom (v roku 1961) rozhodol zavrieť a odmietol sa podriadiť vôli kubánskeho vodcu, ktorý sľúbil, že umožní škole prežiť pod podmienkou, že sa vyučovanie náboženstva stane nepovinným. Neskôr bol vymenovaný za rektora kostola Panny Márie Karmelskej a v roku 1965, po vzniku farnosti, sa stal jej prvým farárom.

Vandor 03 2024 02

Nie je ľahké opísať osobnosť otca Vandora. Aktívny život Józsefa Wecha, reprezentujúci hlboký humanizmus, je príkladom toho, že aj v ťažkých podmienkach môžeme pre svojich blížnych urobiť veľa. Jeho veľkosť sa ukázala aj vtedy, keď slúžil svojim nasledovníkom počas dlhej bolestivej choroby, pre ktorú sa posledné tri roky mohol pohybovať len pomocou invalidného vozíka. Svoje zdravotné ťažkosti znášal s úplnou oddanosťou a trpezlivosťou. Bol spovedníkom a duchovným otcom mnohých a veriaci vždy čakali v dlhých radoch pred jeho izbou pre chorých. Spovedal deti aj starých, obyčajných ľudí aj vplyvných politikov. Zomrel v Santa Clara 8. októbra 1979. Pápež František ho 20. januára 2017 vyhlásil za ctihodného.

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie

Košice-Luník IX

Na Veľký piatok sme pripravili pre sídlisko Luník IX krížovú cestu. Okrem kŕdľa detí sa k nám pridalo aj viacero dospelých, pre ktorých to bola príležitosť duchovne sa stíšiť uprostred sídliskového ruchu, v ktorom bežne žijú.

Námestovo

Naši spolupracovníci ASC sa zúčastnili na duchovných cvičeniach v krásnom prostredí Oravskej priehrady v penzióne Kormorán.

Banská Bystrica

Pozývame čitateľov pozrieť sa na nedávne udalosti v našom stredisku s pohľadom na zmŕtvychvstalého Krista.

Trnava-Kopánka

Pozdravujeme všetkých a prichádzame za naše stredisko v Trnave na Kopánke so správami za posledné dva mesiace.