Autor: Marián Valábek SDB / Foto: © Servizio Fotografico – Vatican Media

„Mladí ľudia, z vašich rúk môže vzísť mier, ktorý tejto zemi chýba. Sila každého z vás spočíva v slobodnej voľbe dobra bez toho, aby ste sa nechali pohltiť močiarom zla. Žiadne dve ruky nie sú rovnaké: každá môže budovať alebo ničiť, milovať alebo nenávidieť. Prsty na ruke – palec, ukazovák, prostredník, prstenník a malíček, nám môžu pomôcť určiť priority, ktoré nám dodávajú poriadok v okolitom zmätku. Každý prst môže pripomenúť jednu z dôležitých skutočnosti: modlitbu, spoločenstvo, poctivosť, odpustenie a službu. Palec = modlitba – to je dobrorečenie a ponúknutie toho najvnútornejšieho tajomstva života: osobu, ktorú milujete, rany, ktoré nosíte v sebe, sny vo svojom srdci, živú, konkrétnu modlitbu vychádzajúcu zo srdca. Ukazovák, ktorým na niečo ukazujeme druhým, zdôrazňuje dôležitosť spoločenstva a vyzýva, aby sme vždy mysleli na spoločné šťastie, a nedopustili, aby samota a uzavretosť zničili mladosť. Individualistické voľby, ktoré sa zdajú byť príťažlivé, zanechávajú len veľkú vnútornú prázdnotu. Virtuálnosť nestačí, nemôžeme sa uspokojiť s komunikáciou so vzdialenými alebo dokonca len zdanlivými užívateľmi sietí. Života sa nemožno dotknúť prstom na obrazovke. Je smutné vidieť mladých ľudí, ako hodiny sedia pred smartfónom: keď sa im pozriete do tváre, zistíte, že sa neusmievajú, ich pohľad je unavený a znudený. Nič a nikto nemôže nahradiť silu spoločenstva, svetlo očí, radosť zo zdieľania!

Svätí nám pripomínajú, že byť kresťanom a svedčiť o Kristovi vyžaduje poctivosť, čo je základná zložka, ktorú pripomína prostredník: najvyšší zo všetkých prstov: „Kresťan má byť poctivý, inak zradí svoju identitu. Byť poctivý znamená nenechať sa spútať korupciou, rakovinou, ktorá sa zdanlivo nezadržateľne šíri, ale ktorú možno poraziť. Ak vám niekto ponúkne obálku, sľúbi vám protekciu a bohatstvo, nepadnite do pasce, nenechajte sa oklamať, nedajte sa pohltiť močiarom zla. Nedajte sa premôcť zlom.

Ale „veľké životné úspechy prechádzajú cez krehkosť“. To nám pripomína prstenník, ten najslabší prst, „ten, ktorý sa najhoršie dvíha“, ale v krehkosti je sila, ktorá človeka udržuje a pomáha mu znovu začať, vďaka odpusteniu. „Neznamená to zabudnúť na minulosť, ale nezmieriť sa s tým, že sa opakuje. Kto odpúšťa, buduje budúcnosť“ a je schopný odpustiť ten, kto si v spovedi nechá odpustiť od Boha, pretože „u Boha možno vždy začať znova“.

Najmenší prst, malíček, naznačuje rozmer služby: „práve malosť, zmenšovanie sa, priťahuje Boha. Podľa Ježiša je služba silou, ktorá premieňa svet. „Kto slúži, sám sa robí malým“.

Čo si môžeme ako laici osvojiť zo stretnutia pápeža so zasvätenými?

Každý z nás je od krstu zasvätený Pánovi. Aj keď nemáme rehoľný život, máme kresťanské úlohy. Pozrime sa teda, čo sa vzťahuje na nás, ktorí sme prijali krst, sviatosť birmovania či sviatosť manželstva. Aby sme mohli takto žiť svoje vlastné povolanie, musíme vždy čeliť výzvam a pokušeniam, ktoré máme prekonávať. Pápež upozornil na tri pokušenia:

Prvý pokušením je duchovná vlažnosť, duchovná priemernosť. Stretnutie Simeona so Sv. Rodinou, sa na kresťanskom Východe nazýva „sviatok stretnutia“. Pripomína nám prioritu nášho života: stretnutie s Pánom, najmä v osobnej modlitbe, pretože vzťah s ním je základom nášho pôsobenia. Tajomstvom všetkého je modlitba, pretože záväzky, práca a únava môžu spôsobiť, že na modlitbu nezostane dosť času a energie. Preto zachovajme vieru v určité liturgické rytmy modlitby: nikdy ju nezanedbávajme. Posvätný ruženec; dôverné stretnutie s tým, ktorého milujeme nadovšetko! Nezanedbávajme možnosť byť na sv. omši. A nezanedbávajme ani spoveď: vždy potrebujeme odpustenie, aby sme mohli rozdávať milosrdenstvo.

Druhou výzvou je prekonať pokušenie pohodlného života, v ktorom si viac-menej všetko zariadime a ideme ďalej zotrvačnosťou, hľadajúc vlastné pohodlie a vlečúc sa bez nadšenia. Je smutné, keď sa obraciame do seba a stávame sa chladnými byrokratmi ducha. Nech sa nestane, že zlozvyky, ktoré by sme chceli odstrániť u druhých a v spoločnosti, sú zakorenené v nás. Dávajme si, pozor na pohodlie.

A tretím pokušením je povrchnosť… Sme povinní vstúpiť do srdca kresťanského tajomstva, prehĺbiť chápanie Božieho slova aby nás viedlo do svedectva služby rodine a nášmu okoliu…

Jedno príslovie hovorí: „Vietor nezlomí to, čo sa vie ohýbať“. Slová príslovia potrebujeme prijať najmä v pozitívnom zmysle: existuje zohnutie, ktoré nie je synonymom slabosti, ale znamená to ochotu nechať sa zmeniť bez toho, aby sme lipli na vlastných predstavách a postojoch.

Malé prirovnanie

„Stačí štipka soli a zmení chuť jedla.“ „Tvárou v tvár toľkým ranám a násiliu, ktoré živia jed nenávisti, neprávosti, sa nám môže zdať, že sme malí a bezmocní. Ale keď vás prepadne pokušenie cítiť sa nedostatočne, skúste sa pozrieť na soľ a jej drobné zrnká: je to malá prísada a po položení na tanier sa stratí, rozplynie sa, ale práve tak dodá chuť celému obsahu.“