Text a Foto: Jozef Luscoň SDB

V krátkom čase sa do života uvedie „apka“ PrimGuide, ktorá bude vo viacerých jazykoch informovať o pútnickom mieste bl. Titusa Zemana vo Vajnoroch. A keďže možno aj vy sa tam vyberiete a „apku“ nemáte, tak niečo z nej vyberáme.

Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie

Farnosť vo Vajnoroch bola založená v roku 1279. Až do začiatku 19. storočia tu stál gotický kostol zo 14. storočia, ktorý bol zasvätený Panne Márii. Toto patrocínium sa kostolu navrátilo v roku 1968. Medzitým bol zasvätený sv. Ladislavovi. V 18. storočí kostol barokovo prestavali. Pod svätyňou vyhĺbili kryptu, ktorú však zaplavovala spodná voda, preto sa nepoužívala. Začiatkom 19. storočia kostol kapacitne nestačil, preto sa predlžila loď, urobil sa nový vstup a pristavala sa nová sakristia. Pôdorys gotickej svätyne je vyznačený dlaždicami odlišnej farby. Zo stredovekého kostola sa zachovala plastika Vajnorskej Madony. Je z dubového dreva, pochádza zo začiatku 14. storočia a našli ju na povale kostola v roku 1941. Originál je v Mestskom múzeu v Bratislave. Za obdiv stoji aj vajnorský ornament, ktorým je ozdobené najmä presbytérium.

Relikviár bl. Titusa Zemana

Vo Vajnoroch sa 4. 1. 1915 narodil Titus Zeman, salezián, kňaz, mučeník. V roku 2017 bol vyhlásený za blahoslaveného. Na ľavom oltári je jeho relikviár, ktorého autormi sú Ing. arch. Anton Botek a Mgr.art. Marián Králik. Relikviár je z bronzu. Na čelných reliéfoch sú znázornené tajné prechody (vľavo) a moment zatknutia (vpravo). Na vrchnej časti je umelecky znázornený nočný motýľ ako symbol nočných prechodov cez rieku Moravu ale aj víťazstva života nad zlom. Na bočných stenách relikviára sa nachádzajú prvky vajnorského ornamentu. Nápis „Aj my sme povinní dávať život za bratov,“ zhŕňa odkaz dona Titusa.

Krstiteľnica

Pri nej vdp. Ferdiš Juriga pokrstil malého Titusa. V krste dostal Titus aj dar kňazstva. No cesta k tomu nebola ľahká, lebo v detstve býval často chorý. Po tom, ako sa v desiatich rokoch na príhovor Panny Márie náhle uzdravil, rozhodol sa stať kňazom, saleziánom. Teológiu študoval v Taliansku, kde bol v júni 1940 vysvätený za kňaza. Po návrate študoval chémiu a neskôr vyučoval v rôznych saleziánskych inštitútoch. Po nástupe komunistickej totality don Titus zachraňoval duchovné povolania. Pomohol mnohým klerikom i kňazom utiecť do zahraničia. No tretia výprava mu nevyšla. Chytili ho a súdili. Obvinenia boli špionáž a velezrada. Prokurátor žiadal trest smrti, no dostal „iba“ 25 rokov väzenia, z ktorých si odtrpel 13 rokov. Bol veľmi mučený, zosmiešňovaný i ponižovaný.

Oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

5. marca 1964 bol don Zeman podmienečne prepustený. V roku 1967 mu cirkevný tajomník povolil verejne spovedať a neskôr aj slúžiť tiché sväté omše pri bočnom oltári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Don Titus tak robil po návrate z práce a v nedeľu pred desiatou. Musel byť v civilných šatách a bez veriacich. V roku 1968 dostal súhlas slúžiť omše verejne a vykonávať aj kňazskú službu. Naďalej však musel pracovať ako skladník.

Cintorín a krypta kostola

5. januára 1969 don Titus pocítil srdcovú nevoľnosť a na druhý deň jeho šľachetné a obetavé srdce dotĺklo. Jeho telo bolo vystavené v kostole a pohreb sa konal 11. januára. Po svätej omši, v mrazivom počasí, veľký sprievod kňazov odprevadil jeho telesné ostatky na miesto, ktoré určil Titus len pár dní predtým. Na Štedrý deň 1968 sa totiž zišla jeho rodina pomodliť sa na hrobe rodičov a don Titus poprosil príbuzných: „Keď zomriem, chcem byť pochovaný medzi tieto dva hroby.“ S uložením jeho pozostatkov súvisí aj krypta kostola, do ktorej po exhumácii 2. septembra 2010 preniesli jeho telesné pozostatky.

Námestie Titusa Zemana

Je priestranstvo pred vajnorským kostolom. Ide o miesto, kde sa v roku 1940 konali jeho primície. Na mieste, kde stál primičný oltár je železný dvojkríž z oltárnej konštrukcie z prvej návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku, 22. apríla 1990. Na prvé výročie blahorečenia, 30. septembra 2018, tu bola požehnaná socha blahoslaveného rodáka. Jej ideovým autorom je Michal Titus Radošinský, synovec bl. Titusa, a umelecky ju vytvoril akademický sochár Peter Švaral.

Rodný dom a iné domy

Rodný dom dona Titusa Zemana už neexistuje, ale bol neďaleko fary na dnešnej Baničovej ul. č.68/70. Dom bol malý: „postavený z nepálenej tehly, bol prízemný, nepodpivničený. Z dvora sa vošlo do kuchyne, z ktorej sa išlo do izby a do komory.“ Neskôr sa rodina presťahovala do domu, ktorý bol blízko kostola. A po návrate z väzenia don Titus býval u svojho brata Štefana na adrese Pri mlyne 8.

Záujemcovia o púte sa dozvedia viac na: https://tituszeman.sk/relikvie-a-pute/. A ďalšie info sa dá získať aj na mail adrese: sekretariat@saleziani.sk. Tešíme sa na stretnutie sa pri meditácii o živote blahoslaveného Titusa.