Autor: Pavol Pipka SDB / Foto: Barbora Kullačová
Čo nám môže don Bosco povedať do toho čo mi tu prežívame, keď žil pred 200 rokmi?
Don Bosco zažil epidémiu cholery v roku 1831 a 1835. Kto porušil karanténu, bol potrestaný smrťou. V Turíne vzniká vďaka nej najväčší trh v Európe Porta palazzo. Tu don Bosco zbiera opustených chlapcov ktorí často pre choleru prišli o rodičov.
Mestská rada dala sľub Panne Márii Utešiteľke, že na námestí pred jej svätyňou jej postavia pamätný stĺp ak ich ochráni. Pri ňom sa modlí neskôr don Bosco s chlapcami keď ide pomáhať chorým pri ďalšej vlne cholery.
Markíza Barolo zakladá sirotince pre opustené deti. Pomáha jej don Bosco.
V roku 1854 don Bosco zažije ďalšiu vlnu cholery. Najviac je postihnutá časť mesta Valdocco. Je zákaz opustiť mesto. Obchody sú zatvorené.
Don Bosco volá chlapcov, aby pomáhali chorým… prvá skupina obsahuje 14 dobrovoľníkov od 14 do17 rokov. Druha skupina ma 30 členov. Medzi nimi je aj sv. Dominik Savio. Každý chlapec nosí malú fľaštičku s octom aby si dezinfikovali ruky. Nik z oratória sa nenakazil.
Epidémia sa vráti v roku 1865 – 67. Počas nej don Bosco stavia chrám Panny Márie Pomocnice Kresťanov.
Ľudia obviňujú lekárov, že im podávajú otrávený napoj, aby rýchlejšie zomreli.
Mesto nevie nájsť dobrovoľníkov, ktorí by pomáhali s chorými… prihlásia sa kňazi, rehoľnici… chlapci z oratória.
Cholera sa vracia v roku 1884. Don Bosco vraví chlapcom: „Dám vám jednoduchý protiliek:
– pristupujte k sviatostiam
– noste na krku medailu Panny Márie Pomocnice
– každý deň sa modlite zvolanie: Panna Mária Pomocnica oroduj za nás.“
Za 5 dní don Bosco rozdá 63 000 medailónov.
V liste markíze Cargallo píše: „S týmto protijedom môžete slúžiť v domoch chorých a v nemocniciach a nič sa vám nestane.“
Bezpečnosť tých čo nosili medailu bola taká zjavná, že radikáli aby odvrátili pozornosť verejnosti, začali šíriť, že katolíci sú nositelia nákazy. V Janove slobodomurári organizovali zdravotné sestry a ich úlohou bolo, aby sa žiaden kňaz nedostal k obetiam cholery. Odpovedá nato občan Franco de Amicis – zorganizoval tím katolíkov na pomoc chorým. To čo ich má odlíšiť je medaila Panny Márie.
V novembri 1884 don Bosco predpovedá, že sa cholera vráti budúci rok. V roku 1885 je cholera veľmi silná. Zomiera 80% nakazených.
Don Bosco posiela okružný list saleziánom:
– v každom kostole nech sa denne udeľuje požehnanie zo sviatosťou
– nech sa múdro dodržiavajú odporúčania mesta, aby sa predišlo zbytočným úmrtiam
– slúžte blížnym a chorým ako vám to stav dovoľuje. Nezabúdajte na siroty.
Myslím, že don Bosco nám má čo povedať aj do toho, ako máme žiť túto korona dobu.
Zaujímavé sú slova, ktoré don Bosco často povie len tak naokraj…
O cholere povie: „Pán chce týmto budíkom otriasť svedomím…“
Čo chce táto Korona povedať mne?
31. Januára 1886 hovorí: „Minulý rok som vás mohol s istotou ubezpečiť že nosenie medaily za predpísaných podmienok uchráni ľudí pred zákernou chorobou… Je to skúška, ktorú nám dáva Boh…. Skúška lásky. Dokážem v tejto ťažkej dobe milovať blížneho a mať k nemu úctu?“
Advokát Roland v meste San Leon si zapísal tieto don Boscove slová: „Minulý rok som mal nadej že cholera prinesie dušiam niečo dobré, daroval som Máriinu medailu ako protilátku ale účinok bol odlišný od toho, čo som dúfal…“
Čo dobré doniesla Korona našim dušiam?
V čo dúfal don Bosco? Aby sme boli otvorení k službe blížnym hlavne chorým a biednym.
Aby sme si uvedomili, že akým darom je zdravie a život.
Aby sme si vážili slobodu.
Aby sme sa dokázali tešiť z maličkostí.
Aby sme vnímali, aké je vzácne stretnúť blížneho človeka, byť blížnym pre druhého.
Myslím, že don Boscova túžba bola, aby sme v tejto ťažkej dobe kráčali s Máriou. Aby sme sa od nej učili byť blízko druhým. Aby sme si v takých situáciách života uvedomovali, že stoji s nami pri kríži. Aby sme ju vzývali o pomoc v tom čo prežívame ako Pomocnicu Kresťanov.
Dnes tu nebudeme rozdávať medailóny, ale každý z nás môže domov kráčať s Máriou v srdci. Každý z nás potrebuje jej pomoc. Nech nám prihovor sv. Jána Bosca pomáha vnímať jej prítomnosť v našom každodennom živote.
Amen.
(Zdroj: Memorie Biografiche VIII)
0 komentárov