Blahoslavený don Filip Rinaldi – tretí nástupca dona Bosca

od | dec 4, 2023 | Saleziánska rodina

 

5. december je významným dňom pre celú Saleziánsku rodinu. V tento deň pred 92 rokmi zomrel tretí don Boscov nástupca – blahoslavený don Filip Rinaldi. Jeho prínos pre Rodinu je taký veľký, že by bolo chybou neprejaviť mu vďačnosť aspoň touto spomienkou.

Na Slovensku je málo známy, hoci on bol ten, čo 14. septembra 1924  podpísal dekrét, ktorým sa začína saleziánske dielo na Slovensku.

Narodil sa Lu Monferato (Piemont) v Taliansku 28 mája 1856 v rodine zámožných roľníkov ako ôsme z deviatich detí. Rodičia, zvyknutí tvrdo pracovať na poli, boli praktizujúci kresťania k čomu viedli aj svoje deti.

Lu, hoci bolo iba malým mestečkom, dalo katolíckej cirkvi sto povolaní k zasvätenému životu a don Rinaldi vysvetľoval túto zvláštnosť práve výchovou k viere, ktorú dostávali mladí v rodinách: „Celé to tajomstvo povolaní  sa nachádzalo  vo viere a v zbožnosti našich mám. Boli oddané učeniu cirkvi, robili všetko, čo len bolo možné, aby viedli svoje deti k bohabojnosti, vštepovali do ich duší citlivosť pre to, aby rozoznali, ktoré  predpoklady sú pre božie volanie dôležité, a ktoré sú vedľajšie.“ Zo samotnej Filipovej rodiny traja sa stali kňazmi.

S don Boscom sa Filip stretol prvýkrát 15. októbra 1861. Bolo to pri príležitosti jednej z jesenných vychádzok, ktoré robieval don Bosco so svojimi chlapcami do okolia. Filip mal iba päť a pol roka, ale na celý život sa mu vrylo toto  stretnutie do mysli.  Zrodili sa prvé vzťahy priateľstva a sympatie medzi don Boscom a rodinou Rinaldiových. Ako 10 ročný prichádza Filip do saleziánskeho internátu v Mirabello aby tu študoval na gymnáziu. Tam sa dva razy stretol s don Boscom a bol u neho aj na spovedi.

Avšak,  v lete 1867, kvôli zlým vzťahom s asistentom, ktorý nebol salezián, Filip sa rozhodol vrátiť sa domov. Hovoril, že sa necíti pokračovať v štúdiách, mal totiž aj ťažkosti so zrakom. Doma ho čakala práca na poli, v ktorej pokračoval s vytrvalosťou až do svojich 20 rokov. Na don Bosca síce spomínal s nostalgiou ale hovorieval aj to, že kňazský život ho nepriťahuje.

Rinaldi 12 2023 02

Don Bosco sa nevzdával. S veľkou vytrvalosťou naliehal aby sa Filip vrátil do saleziánskeho domu. K žiadnemu inému chlapcovi sa takto nesprával. Filip tých svojich desať rokov prežil ako dobrý kresťan, nemyslel na ženenie, ale nepripúšťal ani to, že by bol predurčený stať sa kňazom. Občas ho zaujala myšlienka vstúpiť k nejakým rehoľníkom ako laik. Ale don Bosco sa znova objavil so svojou nástojčivosťou. Na jeseň 1876 sa vrátil do Lu a postavil sa pred Filipa priamo s témou povolania. Rozohnal  všetky Filipove neistoty a rozpaky. V roku 1877 ako 21 ročný prichádza do Sampierdarena, kde sa venovali saleziáni „neskorým“  povolaniam. 22. septembra 1878 skladá prvé sľuby a v roku 1880 skladá  doživotnú profesiu do rúk samého don Bosca. Začína prípravu na kňazstvo a 23. decembra 1882 je vysvätený. Túžil odísť do Argentíny ako misionár, ale don Bosco mu povedal, že nepôjde, ale že raz bude posielať iných.

Napriek tomu  a možno aj práve preto, že do Kongregácie prišiel ako „neskoré“ povolanie už ako 27 ročný dostáva v Mathi Torinese funkciu direktora  a formátora takýchto povolaní. Znova si nebol istý, ale aj teraz poslúchol  don Bosca, ktorý bol pre neho od istého času radcom a orientačným bodom. Don Bosco tušil vo Filipovi vynikajúceho formátora a a ducha geniálneho zakladateľa.

Po don Boscovej smrti, odchádza Filip do Španielska, do Barcelony ako direktor. Veľmi dobre sa začlenil medzi tamojších ľudí. Získaval  si dôveru a srdcia mnohých mladých. Rozvíjali sa a rástli miestne povolania a on mohol otvárať nové domy. I892 vznikla španielska inšpektória a don Rinaldi bol menovaný na jej čelo. Za deväť rokov svojho pôsobenia vzniklo v Španielsku 21 domov a otváral nové diela aj pre Sestry Márie Pomocnice (FMA). Začal vydávať Letture Cattoliche v španielčine, Edíciu klasikov pre mladých a študentov, týždenník pre oratóriá…

V roku 1901  don Rua povoláva  Filipa späť  do Turína aby sa podieľal  na vedení Kongregácie. Celých 21 rokov bol generálnym vikárom a ekonómom a tiež mal na starosti misie, novú saleziánsku  prítomnosť na celom svete a rovnako bol zodpovedný za formáciu  na Teologickom saleziánskom inštitúte.

Svoje sily nešetril ani v práci medzi FMA, hlavne v Dievčenskom oratóriu, ktoré mali sestry na Valdoccu. Dynamický a kreatívny – pretvára Máriine dcéry (tak sa volala spoločenstvo starších dievčat, ktoré pomáhali FMA pri práci v oratóriu), roznecuje v nich silnú zodpovednosť  za apoštolát. Vidiac chudobu a pracovné ťažkosti týchto dievčat, v roku  1905 navrhuje založenie spoločnej podpornej pokladne (kasy) medzi oratoriánkami. O rok neskôr konštituuje skupinu Patronesse (patróniek) na obranu robotníčok. V  roku 1908 zakladá  Úniu don Bodcových odchovancov a odchovaniek (Ex-allievi a Ex-allieve) a v roku 1911 zvoláva prvý kongres Únie odchovaniek FMA.  Približne v tom istom čase zavádza bezplatnú zdravotnícku starostlivosť pre dievčatá z oratória, dáva im konferencie , ktoré sa týkajú ich zaradenia do normálneho pracovného života, zakladá scholu cantorum, sekretariát práce, večernú školu… V tom istom Dievčenskom oratóriu iniciuje vznik Pokladne na drobné sporenie. Pomáha tak dievčatám ušetriť si na väčšie výdavky, alebo na horšie časy.  Ponúka množstvo  prednášok – Kultúrny cyklus, Pôstny katechizmus pre vybrané štátne školy, ktoré povzbudzuje k zavádzaniu telocviku a ochotníckeho divadla. Vo večernej škole pridáva odbor dobrá gazdinka (1914). Prejavuje mimoriadnu pracovitosť a vnímavosť pre začínajúce sociálne problémy s vojnovým napätím.

Jeho citlivosť pre svet dievčat ho  privádza k tomu, že začína niektoré mladé oratoriánky viesť k novej forme zasväteného života vo svete v saleziánskom duchu. Postupne sa z nich stal sekulárny Inštitút don Boscových dobrovoľníčok. Cirkev oficiálne potvrdila tento spôsob života až o tridsať rokov neskôr. Teda právom môžeme priznať don Rinaldimu titul  priekopník,  človek, ktorý vedel čítať znamenia čias,  a ktorý sa stal nástrojom Ducha Svätého.

Rinaldi 12 2023 03

V roku 1922 bol zvolený za hlavného predstaveného  – rektora saleziánskej  spoločnosti . Tretí don Boscov nástupca – napriek tomu, že nebol vynikajúcim teológom, ani  inou veľkou odbornou kapacitou (ktoré sa už vtedy v kongregácii nachádzali) saleziáni ho milovali, lebo cítili, že napriek svojej jednoduchosti,  má veľkú úctu k človeku, hlbokú zbožnosť,  intuíciu pre nové veci, mimoriadne organizačné schopnosti a nadovšetko túžbu po záchrane duší. Pre celú saleziánsku rodinu bol pozorným a starostlivým otcom. 6. júna 1922 získal od pápeža Pia XI. pre členov saleziánskej rodiny odpustky, ktoré sa vzťahovali na prácu, čo bolo nevídané spojenie – samozrejme  pri splnení ostatných podmienok.

Ešte deväť rokov viedol Kongregáciu, zaslúžil sa o zavŕšenie procesu beatifikácie don Bosca o rozvoj jednotlivých častí saleziánskej rodiny, rozvoj saleziánskych misií…

Zdá sa, že jeho osobnosti sa v saleziánskej rodine nevenuje dostatočná pozornosť. Tak ako bol skromný za svojho života, tak zostáva skrytý aj po smrti. Napriek tomu jeho súčasníci hovorili o ňom, že je to druhý don Bosco. Mal vraj všetko ako on, iba hlas nie. Snažil sa žiť v plnosti don Boscov odkaz, nielen jeho imitovaním, ale prepožičal jeho duchovnému odkazu celé svoje bytie a tak pomohol Kongregácii urobiť ďalší dôležitý krok vpred.

Pre Slovenskú provinciu SDB je dôležitosť dona Filipa Rinaldiho príznačná. On totiž v roku 1924 podpísal dekrét, ktorým  potvrdzuje oficiálny začiatok SDB na Slovensku.

5. decembra 1931 o 11. hodine pokojne zomrel v kruhu svojich bratov. Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného 29. apríla 1990

Nech oroduje za nás, čo sme tu zostali a túžime  ísť cestou, ktorú nám všetkým vyznačuje Boží Duch prostredníctvom svojich svätých.

 

Zdieľať článok

0 komentárov

Odosla komentár

Ďalšie články kategórie