Rím, 9. apríla 2022

Posolstvo hlavného predstaveného pri príležitosti oznámenia, že blahoslavený Artemide Zatti bude vyhlásený za svätého.

Je to zvláštna Veľká noc, ktorú sa pripravujeme prežiť. S nesmiernou radosťou sme prijali veľký dar v podobe správy, že pápež poveril Kongregáciu pre kauzy svätých, aby oznámila dekrét o zázraku, ktorý sa pripisuje príhovoru blahoslaveného Artemida Zattiho, rehoľníka koadjútora Saleziánskej spoločnosti svätého Jána Bosca, ktorý sa narodil 12. októbra 1880 v Borette (Taliansko) a zomrel 15. marca 1951 vo Viedme (Argentína). Tento akt Svätého Otca otvára cestu ku svätorečeniu blahoslaveného Artemida Zattiho.

Sme hlboko vďační Bohu a Svätému Otcovi Františkovi. V saleziánskej rodine, v Cirkvi v Argentíne, najmä v diecéze Viedma, a v Taliansku v Borette, jeho rodisku, a v diecéze Reggio Emila dnes vládne atmosféra veľkého nadšenia.

1. Svedectvo nádeje

Táto správa je vo svetle Pánovej Veľkej noci posolstvom a semienkom nádeje pre dramatické obdobie, ktoré prežívame, poznačené pandémiou a predovšetkým toľkými vojnami, najmä na Ukrajine, ktoré prinášajú smrť, bolesť a ničenie. Artemide Zatti nás povzbudzuje, aby sme žili nádej ako cnosť a životný postoj v Bohu. Cesta k svätosti si často vyžaduje zmenu hodnôt a vízie. Túto cestu prežil Artemide, ktorý v skúškach života objavil v kríži veľkú príležitosť znovuzrodiť sa pre nový život:

• keď sa ako chlapec pri ťažkej a namáhavej práci na vidieku rýchlo naučil čeliť ťažkostiam a povinnostiam, ktoré ho v zrelom veku vždy sprevádzali;
• keď spolu s rodinou opustil svoju dedinu Boretto v Taliansku, aby hľadal väčšie šťastie. Emigrácia do Argentíny, keď mal Artemide 15 rokov, bola nevyhnutným dôsledkom chudoby rodiny;
• keď ho ako mladého ašpiranta k saleziánskemu životu postihla tuberkulóza, ktorou ho nakazil mladý kňaz, ktorému pomáhal, pretože bol veľmi chorý. Mladý Zatti prežíval na vlastnom tele drámu choroby nielen ako krehkosť a utrpenie tela, ale aj ako niečo, čo sa dotýka srdca. Čosi, čo vyvoláva obavy a znásobuje otázky, vďaka čomu sa otázka zmyslu všetkého, čo sa deje a aká budúcnosť ho čaká, vynára do popredia, keď vidí, že to, o čom sníval a po čom túžil, je zrazu stratené. Vo viere sa obracia k Bohu a hľadá nový zmysel a nový smer existencie, na ktorý však nenachádza okamžité a ľahké odpovede. Vďaka múdrej a povzbudzujúcej prítomnosti otca Cavalliho a otca Garroneho a vďaka čítaniu životných okolností v duchu rozlišovania a poslušnosti dozrel v saleziánskom povolaní brata koadjútora a celý svoj život zasvätil materiálnej a duchovnej starostlivosti o chorých a pomoci chudobným a núdznym. Rozhodol sa zostať s donom Boscom a naplno žiť originálne povolanie „koadjútora“;
• keď musel čeliť skúškam, obetiam a dlhom, aby mohol plniť svoje poslanie v prospech chudobných a chorých vedením nemocnice a lekárne, vždy s dôverou v pomoc Prozreteľnosti;
• keď videl, že nemocnica, ktorej venoval toľko energie a prostriedkov, sa búra, aby sa postavila nová;
• keď v roku 1950 spadol z rebríka a objavili sa u neho príznaky nádoru, ktorý sám jasne diagnostikoval a ktorý viedol k jeho smrti 15. marca 1951: naďalej sa však venoval poslaniu, ktorému sa zasvätil, a prijal utrpenie tohto posledného úseku svojho života.

2. Priateľ chudobných

Artemide Zatti zasvätil svoj život Bohu v službe chorým a chudobným. Mal na starosti nemocnicu San José vo Viedme a rozšíril okruh ľudí, o ktorých sa staral, tým, že sa na svojom neoddeliteľnom bicykli dostal ku všetkým chorým ľuďom v meste, najmä k tým najchudobnejším. Hospodáril s veľkými peniazmi, ale jeho život bol veľmi chudobný: na cestu do Talianska pri príležitosti svätorečenia dona Bosca si musel požičať oblek, klobúk a kufor.

Milovali ho a vážili si ho chorí; milovali ho a vážili si ho lekári, ktorí mu najviac dôverovali a oddávali sa vplyvu jeho svätosti: „Keď som so Zattim, nemôžem neveriť v Boha,“ zvolal raz lekár, ktorý sa vyhlasoval za ateistu. V čom spočíva tajomstvo jeho vplyvu? Tu je: každý chorý človek bol pre neho samotným Ježišom. Doslova! Jedného dňa nadriadení odporučili, aby počet prijatých pacientov neprekročil 30. Počuli ho šomrať: „Čo ak by 31. bol sám Ježiš?“ Niet o tom pochýb: ku každému sa správa s rovnakou nehou, s akou by sa správal k samotnému Ježišovi. V prípade núdze by dal k dispozícii svoju vlastnú izbu, alebo by dokonca do nej v núdzi uložil mŕtvolu. Často sa obrátil na sestru pracujúcu v práčovni slovami: „Máte šaty pre 12-ročného Ježiša?“. Až do konca života neúnavne a pokojne pokračoval vo svojom poslaní medzi chorými a nikdy si neodpočinul.

Svojím čestným postojom nám dáva saleziánsku víziu „vedieť zostať“ v našej misijnej krajine, aby bol svetlom tým, ktorí riskujú stratu nádeje, aby posilnil vieru tých, ktorí majú pocit, že zlyhávajú, aby bol znamením Božej lásky, keď sa zdá, že „chýba“ v každodennom živote. Artemidovo svedectvo o tom, že je dobrým samaritánom, že je milosrdný ako Otec, bolo poslaním a štýlom, ktorý zahŕňal všetkých, ktorí sa nejakým spôsobom venovali nemocnici: lekárov, sestry, ošetrovateľov, rehoľníkov, dobrovoľníkov, ktorí venovali drahocenný čas trpiacim. V Zattiho škole sa ich služba chorým, vykonávaná s láskou a kompetentnosťou, stala poslaním.

Zatti si uvedomoval a vštepoval povedomie, že ruky všetkých, ktorí boli s ním, sa dotýkajú trpiaceho Kristovho tela a môžu byť znamením milosrdných rúk Otca. To všetko ho viedlo k tomu, že si uvedomoval jedinečnosť každého chorého, jeho dôstojnosť a krehkosť, vedel, že chorý človek je vždy dôležitejší ako jeho choroba, a preto sa snažil počúvať pacientov, ich príbeh, ich obavy a strach. Vedel, že aj keď nie je možné uzdraviť, vždy je možné liečiť, vždy je možné potešiť, vždy je možné dať ľuďom pocítiť blízkosť, ktorá sa prejavuje záujmom o nich pred ich chorobou. Zastaví sa, počúva, nadviaže priamy a osobný vzťah s chorým, cíti k nemu empatiu a emócie, nechá sa vtiahnuť do jeho utrpenia až do takej miery, že ho prevezme na seba. Artemide prežíval blízkosť ako výraz lásky Ježiša Krista, milosrdného samaritána, ktorý sa so súcitom priblížil ku každému človeku zranenému hriechom. Cítil sa povolaný byť milosrdný ako Otec a milovať najmä svojich chorých, slabých a trpiacich bratov a sestry. Túto blízkosť prežíval nielen osobne, ale aj spoločne: v skutočnosti vytvoril spoločenstvo schopné starostlivosti, ktoré nikoho neopúšťa, ktoré zahŕňa a prijíma najmä tých najkrehkejších.

Zatti uzavrel medzi sebou a tými, ktorí potrebujú starostlivosť, zmluvu založenú na vzájomnej dôvere a úcte, na úprimnosti, na ochote, aby prekonal všetky obranné bariéry a do stredu pozornosti postavil dôstojnosť chorého. Pre Zattiho bola nevyčerpateľným zdrojom motivácie a sily pre tento vzťah s chorým Kristova láska.

3. Saleziánsky koadjútor

Sympatická postava Artemida Zattiho je pozvaním ponúknuť mladým pôvab zasväteného života, radikálnu povahu nasledovania Krista poslušného, chudobného a čistého, prvenstvo Boha a Ducha, bratský život v spoločenstve, úplné vloženie sa do poslania. Povolanie saleziánskeho koadjútora je súčasťou podoby, ktorú chcel don Bosco dať saleziánskej kongregácii. Určite, nie je ľahké ju rozoznať a prijať; ľahšie rozkvitá tam, kde sa medzi mladými podporujú apoštolské laické povolania a kde sa im ponúka radostné a nadšené svedectvo rehoľného zasvätenia, ako je to v prípade Artemida Zattiho.

Jedným z tých, ktorí zažili účinný príhovor Artemida Zattiho práve v súvislosti s povolaním zasväteného laika, je sám pápež František, keď bol provinciálom jezuitov v Argentíne. V liste napísanom otcovi Cayetanovi Brunovi sdb a datovanom v Buenos Aires 18. mája 1986 okrem iného píše: „V roku 1976, myslím, že to bolo asi v septembri, som sa počas kánonickej návštevy jezuitských misionárov v severnej Argentíne zastavil na niekoľko dní v arcibiskupstve Salta. Tam, medzi rečou na konci jedla, mi biskup Pérez rozprával o živote pána Zattiho. Dal mi prečítať aj jeho životopis. Priťahovala ma táto kompletná postava koadjútora. V tej chvíli som pocítil, že musím požiadať Pána, aby nám na príhovor tohto veľkého koadjútora poslal povolania koadjútorov. Pripravil som novény a požiadal som novicov, aby ich konali. […] V júli 1977 nastúpil prvý mladý koadjútor (v súčasnosti má 32 rokov). Dňa 29. októbra toho istého roku vstúpil druhý (v súčasnosti 33-ročný)“.

List ďalej pokračuje a rok po roku uvádza zoznam 16 ďalších koadjútorov, ktorí vstúpili do rádu v rokoch 1978 až 1986. Potom pokračuje: „Odkedy sme sa začali modliť k p. Zattimu, vstúpilo 18 mladých koadjútorov a ďalších 5 vyšlo z noviciátu a juniorátu. Celkovo 23 povolaní. Novici, študenti a mladí koadjútori sa niekoľkokrát modlili novénu na počesť p. Zattiho a prosili o povolanie koadjútorov. Ja sám som to urobil. Som presvedčený o jeho príhovore v tejto veci, pretože vzhľadom na počet je to v Spoločnosti (Ježišovej) zriedkavý prípad. V 2. a 3. vydaní Deviatnika k Najsvätejšiemu Srdcu sme z vďaky zaradili novénu k prosbe o svätorečenie p. Zattiho… To bol všeobecný náčrt môjho vzťahu s p. Zattim k problematike povolania bratov koadjútorov pre Spoločnosť. Opakujem, že som presvedčený o jeho príhovore, pretože viem, koľko sme sa modlili, keď sme ho vzývali ako orodovníka.“

Je to skvelý a dôveryhodný podnet aj pre nás, aby sme prosili na príhovor Artemida Zattiho za zvýšenie počtu dobrých a svätých povolaní saleziánov koadjútorov.

4. Artemide Zatti svätý!

V tomto roku zasvätenom svätému Františkovi Saleskému, šíriteľovi povolania k svätosti pre všetkých, nám svedectvo Artemida Zattiho pripomína, ako to potvrdil Druhý vatikánsky koncil: „všetci veriaci akéhokoľvek povolania a stavu, sú Pánom povolaní, každý svojou cestou, na takú dokonalú svätosť, ako je dokonalý sám Otec“. František Saleský, don Bosco aj Artemide robia z každodenného života prejav Božej lásky, ktorá je prijímaná a tiež opätovaná. Naši svätí chceli priblížiť vzťah s Bohom k životu a život k vzťahu s Bohom. Toto je návrh „svätosti vedľajších dverí“ alebo „strednej triedy svätosti“, o ktorej nám s takou láskou hovorí pápež František.

Buďme pripravení prijať milosť a posolstvo, ktoré nám Cirkev odovzdáva prostredníctvom svedectva saleziánskej svätosti tohto brata koadjútora. Postava Artemida Zattiho je podnetom a inšpiráciou, aby sme sa stali znamením a nositeľmi Božej lásky k mladým a chudobným.

Toto je hlavná prorocká forma kresťanstva: prekvapiť radikálnou voľbou lásky, nebojácne spochybniť všetky dvojtvárnosti, rozhodne zakročiť proti zlu, ktoré ponižuje ľudí. Preskúmať posolstvo, ktoré odovzdáva náš osobný a komunitný život ako evanjelium rozvinuté v čase a ako pokračovanie Ježišovho života a skutkov. Jedným slovom, naša svätosť!

Ako som napísal v tohtoročnom Hesle: „Aj my, ako saleziánska rodina, musíme jasne vyjadriť „charizmu navštívenia“ ako túžbu, ktorú nosíme v srdci, aby sme ju ohlasovali a nečakali, že iní prídu k nám, a to tak, že pôjdeme do priestorov a na miesta, kde žije mnoho ľudí, ktorým láskavé slovo, stretnutie, pohľad plný úcty môže otvoriť obzory k lepšiemu životu.“ Artemide Zatti bol mužom Navštívenia, ktorý nosil Ježiša vo svojom srdci, spoznával ho vo svojich chorých a chudobných bratoch a sestrách a slúžil im s radosťou a štedrosťou. Nech sa prihovára za nás všetkých!

Don Ángel Fernández Artime

Hlavný predstavený