Spracoval: Ondrej Miliczki SDB / Foto: archív

1. februára uplynie 100 rokov od smrti dona Alojza Variaru, ktorý najmä cez hudbu a duchovné sprevádzanie priniesol svetlo do života rodín postihnutých malomocenstvom.

Stretnutie s donom Boscom ho poznačilo na celý život

Alojz Variara sa narodil vo Viarigi (provincia Asti) 15. januára 1875 v dobrej kresťanskej rodine. Jeho otec Peter si v roku 1856 vypočul dona Bosca, keď prišiel do ich dedinky prednášať ľudové misie. A tak sa časom rozhodol odviesť Alojza na Valdocco, aby tam pokračoval vo svojich štúdiách. Don Bosco zomrel štyri mesiace nato, ale pre malého Alojza bolo spoznanie sa s ním dostatočné a poznačilo ho na celý život.

Objavil obetný rozmer saleziánskej charizmy

Po skončení gymnázia sa rozhodol stať saleziánom a 17. augusta 1891 vstúpil do noviciátu. Variara si svoje filozofické štúdiá vykonal vo Valsalice (Turín), kde sa spoznal s donom Andrejom Beltramim, ktorý ho oslovil radosťou, s akou sa konfrontoval so svojou chorobou.

Alojz Variara vo svojej izbe

„Tento je môj!“

V roku 1894 známy misionár malomocných v Ague de Dios – don Unia prišiel na Valsalice, aby si vybral jedného bohoslovca, ktorý by sa venoval mladým postihnutým malomocenstvom. Alojz Variara si poznačil: „Na lístok som si napísal svoju túžbu odísť do Kolumbie a poprosil som Pannu Máriu o túto milosť. Lístok som položil na srdce sochy Madony – medzi Madonu a Dieťa Ježiša, ktorého drží v náručí. Spomedzi 188 spolužiakov, ktorí mali rovnakú túžbu, don Unia upriamil svoj pohľad na Variaru a povedal: „Tento je môj!“

K malomocným zavítala hudba

Alojz prišiel do Aguy de Dios 6. augusta 1894. V lazarete sa nachádzalo 2 000 obyvateľov, z toho 800 malomocných. Len čo prišiel, stal sa dušou všetkých pacientov, zvlášť detí. Vytvoril hudobnú skupinu, ktorá svojou animáciou dokázala z ovzdušia beznádeje vytvoriť sviatočnú atmosféru. V roku 1895 zomrel don Unia a Alojz zostal sám s donom Crippom.

23-ročný kňazom

V roku 1898 bol vysvätený za kňaza. Veľmi rýchlo sa prejavil ako vynikajúci duchovný vodca. V roku 1905 ukončil stavbu internátu Asilo don Unia, ktorý mal kapacitu pre 150 sirôt a malomocných a zabezpečoval im kvalifikáciu v nejakom odbore a neskôr aj zapojenie sa do spoločnosti.

Alojz Variara (posledné dni jeho života) sa lieči v rodine spolupracovníka Facciniho

V spovednici sa zrodila nová kongregácia

V Ague de Dios vznikla v rámci Sestier Prozreteľnosti Asociácia dcér Márie. Mala 200 členiek – dievčat a on bol ich spovedníkom. V tejto skupine vytušil niektoré povolania k rehoľnému životu. A tak vznikol odvážny projekt – v Cirkvi niečo ojedinelé – inštitút, ktorý by akceptoval aj chorých na malomocenstvo. Inšpirovaný spiritualitou dona Beltramiho rozvíjal saleziánsku trpiteľskú charizmu a založil Kongregáciu dcér Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie, ktorá má dnes 600 rehoľníc.

Ukrižovaný kňaz

Pre toto dielo musel Alojz znášať veľké nepochopenie zo strany ľudí aj niektorých predstavených. Boli totiž presvedčení o tom, že má odísť z Aguy de Dios, dokonca ho odtiaľ aj viackrát presunuli na iné pôsobisko. Podobne ako don Bosco, aj on bol vzorom v poslušnosti. Na ohováranie vôbec nereagoval. Bol dôveryhodný, lebo bol poslušný. Don Rua ho z Turína povzbudzoval.

Zomiera odsunutý na okraj

Zomrel 1. februára 1923 ďaleko od svojich milovaných chorých, lebo tak to chcela poslušnosť. Teraz odpočíva v Ague de Dios v kaplnke svojich dcér. Ján Pavol II. ho 14. apríla 2002 vyhlásil za blahoslaveného.