Autor: SDB Baku / Foto: SDB Baku

Územie dnešného Azerbajdžanu je krajinou apoštolského hlásania, pretože práve sem, na južný Kaukaz, prišli s evanjeliovým posolstvom prví Kristovi učeníci – apoštoli Bartolomej a Tadeáš sprevádzaní niektorými z tých, ktorých Cirkev nazýva ,,apoštolmi zo sedemdesiatich“.

Podľa starobylej tradície Cirkvi bol apoštol Bartolomej vybraný, aby hlásal evanjelium na územiach dnešného Azerbajdžanu, Arménska a Iránu. Za miesto mučeníckej smrti svätého apoštola sa považuje Baku. Autenticitu tejto legendy je ťažké dokázať, ale Cirkev má hlbokú úctu k tejto starobylej tradícii, a preto si svätého apoštola Bartolomeja azerbajdžanskí kresťania uctievajú ako patróna krajiny a jej hlavného mesta. Relikvie apoštola sa uchovávajú v oltári hlavného katolíckeho kostola Azerbajdžanu, ktorý sa nachádza v Baku, Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

Medzi žiakmi apoštolov treba spomenúť aj svätého Elizea, žiaka svätého Tadeáša, ktorého miestna tradícia považuje za vychovávateľa kaukazského Albánska, štátu existujúceho na území Azerbajdžanu v 1. až 8. storočí. S jeho menom sa spája aj výstavba prvého kresťanského chrámu v Zakaukazsku. Základy tohto kostola, ako aj kostol postavený na jeho základoch, sa zachovali dodnes v obci Kiš.

Kresťanstvo bolo ako oficiálne štátne náboženstvo ustanovené v 4. storočí.

Azerbajdžanská liturgia

V 4. a 5. storočí Katolícka cirkev zápasila s mnohými teologickými omylmi a herézami, ktoré skresľovali pravý obraz Ježiša Krista a učenie dané jeho apoštolom. Niektoré teologické a kristologické bludy prenikli aj na územie južného Kaukazu. Najviac sa tam rozšírili herézy monofyzitizmu a nestoriánstva. To všetko viedlo k tomu, že miestne kresťanstvo stratilo jednotu s univerzálnou (Katolíckou) cirkvou.

Od polovice 7. storočia sa na území dnešného Azerbajdžanu začal rýchlo šíriť islam. Od tohto historického obdobia sa dôkazy o prítomnosti Katolíckej cirkvi v Azerbajdžane prerušujú. Informácie o prítomnosti Katolíckej cirkvi sa po takmer tisícročnej prestávke opäť objavujú v 14. storočí. V tomto období sem začali prichádzať predstavitelia dominikánov, karmelitánov, augustiniánov a františkánov. Katolícka cirkev v tom čase zriadila vzdelávacie inštitúcie a kláštory v Baku, Nachčivane a Gandži. Existujú historické dôkazy o aktívnom politickom a kultúrnom dialógu medzi Svätou stolicou a azerbajdžanskou dynastiou Safavidovcov, ktorá ovládala rozsiahle územia vrátane celého južného Kaukazu a Iránu. Safavidský štát umožňoval katolíckym komunitám pôsobiť na svojom území, ale koncom 18. storočia ich aktivity postupne slabli.

V kostole

Po pripojení Azerbajdžanu k Ruskej ríši sa na týchto územiach začali usadzovať kresťania rôznych denominácií. V nasledujúcich rokoch boli v Azerbajdžane objavené ložiská ropy a do krajiny začali prichádzať robotníci a inžinieri z európskych častí Ruskej ríše vrátane katolíkov z Poľska a Litvy.

Od 60. rokov 19. storočia existovala v Baku katolícka komunita, ktorá v roku 1894 postavila malú kaplnku. V roku 1909 sa v Baku začal stavať katolícky kostol, ktorý bol dokončený v roku 1912. Na začiatku 20. storočia mala katolícka komunita v Baku približne 2 550 ľudí.

Veľkonočná liturgia

Po októbrovej revolúcii a nastolení sovietskej moci v Azerbajdžane sa začala séria násilných prenasledovaní viery. Katolícky kostol v Baku bol v roku 1936 úplne zničený, veriaci pozatýkaní a zastrašení, otec Stefan Demurov, predstavený farnosti, zastrelený.

Oživenie katolíckej komunity v Azerbajdžane bolo možné až po znovuzískaní nezávislosti krajiny v októbri 1991. V roku 1997 sa skupina katolíkov v Azerbajdžane obrátila na vtedajšiu Apoštolskú administratúru Kaukazu (so sídlom v Tbilisi v Gruzínsku) so žiadosťou o vyslanie katolíckeho kňaza do Baku. Bol tam vyslaný kňaz Jerzy Pilus, ktorý mal za úlohu oživiť katolícku komunitu.

Tábor na chate

V roku 2000 pápež Ján Pavol II. založil v Azerbajdžane primárny orgán Katolíckej cirkvi – missio sui iuris a za jeho ordinára (predstaveného) bol vymenovaný salezián kňaz Jozef Daniel Pravda. Ten po niekoľkých poznávacích návštevách Azerbajdžanu nastálo pricestoval 14. septembra 2000 do Baku spolu s bratom Mariánom Kališom. Vedenie Katolíckej cirkvi v Azerbajdžane tak bolo zverené Kongregácii svätého Františka Saleského.

V roku 2002 sa uskutočnila historická udalosť – prvá návšteva pápeža v Azerbajdžane. Pápeža Jána Pavla II. na letisku privítal prezident štátu Hejdar Alijev, čo bolo výnimkou z protokolu, a teda gestom osobitnej úcty voči pontifikovi a zdôraznením významu jeho návštevy pre Azerbajdžan.

V roku 2002 bol na základe osobitného nariadenia prezidenta Hejdara Alijeva vyčlenený pozemok v Baku na výstavbu katolíckeho chrámu.

V roku 2003 vo funkcii ordinára misie sui iuris Azerbajdžanu vystriedal Jozefa Daniela Pravdu Ján Čapla.

V mládežníckom centre Maryam

V roku 2005 navštívil Azerbajdžan prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Crescenzio Sepe, ktorý viedol slávnosť posvätenia a položenia základného kameňa budúceho chrámu. Na slávnosti sa zúčastnili zástupcovia vládnych agentúr, náboženskí predstavitelia, ako aj zástupcovia diplomatického zboru. Autorom projektu bol taliansky architekt Paolo Ruggiero, stavebné práce realizovala azerbajdžanská stavebná spoločnosť A + A Group. Budova kostola bola dokončená v roku 2007.

Dňa 29. apríla 2007 bol kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie posvätený. Obrad posviacky a prvú svätú omšu v kostole celebroval apoštolský nuncius v Azerbajdžane arcibiskup Claudio Gugerotti.

V roku 2008 uskutočnil oficiálnu návštevu Azerbajdžanu štátny sekretár Svätej stolice kardinál Tarcisio Bertone. Dňa 8. marca 2008 bol v Baku oficiálne otvorený katolícky kostol. Na slávnosti sa zúčastnil prezident Ilham Alijev, prvá dáma Azerbajdžanu a prezidentka Nadácie Hejdara Alijeva Mehriban Alijevová, predseda Vedenia moslimov Kaukazu šejk Allahšukur Pašazade, arcibiskup Ruskej pravoslávnej cirkvi Alexander, zástupcovia diplomatického zboru, štátnych orgánov a náboženských spoločenstiev.

Z iniciatívy Nadácie Hejdara Alijeva a osobne prezidentky nadácie pani Mehriban Alijevovej bola v kostole inštalovaná vitrážová kompozícia ,,Zostúpenie Ducha Svätého“ a keramická doska symbolizujúca tajomstvá modlitby ruženca.

V roku 2009 Ján Čapla odstúpil z funkcie ordinára missio sui iuris a pápež Benedikt XVI. vymenoval za hlavu katolíckej komunity v Azerbajdžane saleziána Vladimíra Feketeho.

Benedikt XVI. vydal v roku 2011 bulu De iuvandis, ktorou transformoval misiu sui iuris v Baku na Apoštolskú prefektúru Azerbajdžanu. Vladimír Fekete sa stáva apoštolským prefektom Katolíckej cirkvi v Azerbajdžane.

V roku 2011 bol podpísaný konkordát medzi Azerbajdžanskou republikou a Svätou stolicou, ktorý potvrdzuje právo Katolíckej cirkvi v Azerbajdžane pôsobiť podľa Kódexu kánonického práva Katolíckej cirkvi v súlade s legislatívou Azerbajdžanskej republiky.

Dňa 2. októbra 2016 pápež František uskutočnil oficiálnu návštevu Azerbajdžanu a taktiež celebroval svätú omšu v katolíckom kostole v Baku za prítomnosti veľkého počtu veriacich.

V decembri 2017 pápež František vymenoval apoštolského prefekta Azerbajdžanu Vladimíra Feketeho za biskupa. Biskupská vysviacka Vladimíra Feketeho sa uskutočnila 11. februára 2018 počas slávnostnej svätej omše v Kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Sväteniu predsedal arcibiskup Paul Richard Gallagher, sekretár Svätej stolice pre vzťahy so štátmi, v sprievode arcibiskupa Savia Hon Tai Fai SDB, bratislavského arcibiskupa metropolitu Stanislava Zvolenského, moskovského arcibiskupa metropolitu Pavla Pezziho a ďalších predstaviteľov Katolíckej cirkvi.

Ustanovením biskupa sa začala rozvíjať štruktúra miestnej cirkvi. Prispelo k tomu aj prvé kňazské povolanie miestneho veriaceho, a to diecézneho kňaza Behbuda, čo viedlo aj k vytvoreniu druhej farnosti.

Oslava sviatku dona Bosca

Toto sú hlavné udalosti života Cirkvi v Azerbajdžane. Do tejto histórie patríme aj my saleziánska komunita, ktorá od septembra 2000 do dnešného dňa prispieva svojím malým vkladom k existencii tohto Božieho diela. Na začiatku to boli dvaja bratia, maximum prítomnosti bolo desať bratov, momentálne sme siedmi „statoční“, ktorí slúžia v tomto diele v azerbajdžanskom, ruskom a anglickom jazyku na poli evanjelizácie, pastorácie, výchovy aj sociálnej pomoci. Usilujeme sa všetky aktivity vykonávať v saleziánskom duchu v obidvoch našich „formálnych štruktúrach“ – Farnosť Panny Márie a mládežnícke centrum Maryam. Je ťažké slovami opísať náš život a prácu, motivácie, radosti aj ťažkosti. Ak máte záujem spoznať ich, príďte na návštevu. Vzdušnou čiarou to máte z Bratislavy 2 723 km, po cestách 3 717 km.