V službe mladým i chudobným, cirkvi i vlasti

Spracoval: Ondrej Miliczki SDB / Foto: archív

Za ctihodného bol vyhlásený 19. mája 2018. Pri tejto príležitosti o ňom hlavný predstavený napísal: “Bol čnostným človekom, žiarivým príkladom rehoľníka-saleziána, jednoduchým a veľkorysým pastierom, schopným prorockých vízií. Vo chvíľach najväčších skúšok prejavoval hrdinskú pokoru a jednoznačnú stálosť. Pestoval chudobu a praktizoval spravodlivosť voči chudobným a núdznym. Dva piliere jeho duchovného života boli Eucharistia a Panna Mária.”

Do noviciátu ho prijal Michal Rua

Augustín Hlond sa narodil v Brzeczkowiciach v Poľsku 5. júla 1881 Jánovi, železničiarovi a Márii Imiele. Bol druhým z jedenástich detí, z ktorých sa štyria stali saleziánmi. Jeho rodičia mu odovzdali jednoduchú a pevnú vieru a synovskú lásku k Panne Márii. Ako 12-ročný, odpovedal na Pánovu výzvu a nasledoval svojho najstaršieho brata Ignáca do Talianska, aby sa zasvätil Pánovi v saleziánskej spoločnosti. Obliečku mu udelil blahoslavený Michal Rua v roku 1896. V štúdiách pokračoval v Ríme na Gregoriánskej univerzite, kde získal doktorát z filozofie.

V apoštolskom zácviku

Na praktický apoštolský zácvik-asistenciu sa vrátil v roku 1900 do Poľska, do prvého saleziánskeho domu v Osvienčime, ktorý bol otvorený len v roku 1898. Bol redaktorom poľského saleziánskeho bulletinu. Za kňaza bol vysvätený v roku 1905. 1905-1909 študoval literatúru v Krakove a vo Ľvove. V roku 1907 bol vymenovaný za riaditeľa nového domu v Przemysli, kde založil a rozvíjal saleziánske oratórium. V roku 1909 je poverený riadením saleziánskeho diela vo Viedni. Po dohode s biskupom a úradmi otvára tri výchovné diela pre deti, dorast a mládež. Založí nemecky hovoriace katolícke vydavateľstvo a pomáha mladým, ktorí sú poznačení dôsledkami prvej svetovej vojny.

Provinciál, biskup, kardinál

V roku 1919 je mu pre jeho organizačné schopnosti zverené vedenie novej nemecko-maďarskej provincie so sídlom vo Viedni. Za tri roky otvoril mladý provinciál  štrnásť nových diel. V roku 1922 bol vymenovaný za apoštolského administrátora a o tri roky nato za biskupa novovzniknutej diecézy Katowice. 24. júna toho istého roku ho pápež Pius XI. menoval za arcibiskupa Gniezna a Poznane a prímasa Poľska. Nasledujúci rok, 20. júna, ho Svätý Otec vymenoval za kardinála. Od Svätej stolice mal zverenú aj pastoračnú starosť o poľských emigrantov, rozptýlených v rôznych častiach sveta, pre ktorých v roku 1932 založil špeciálnu kongregáciu, ktorú nazval „Kristova spoločnosť“.

Začína sa jeho utrpenie

Druhou svetovou vojnou sa začalo jeho utrpenie, ktoré ho prinútilo odísť až do konca vojny do exilu. Augustín urobí všetko pre to, aby saleziánske „Da mihi animas, coetera tolle“, ktoré mal aj v biskupskom hesle, uviedol do praxe. A tak sa, ako don Bosco, nebál bojovať s mocnými, aby ochránil slabých. Najprv sa zastavil v Ríme, kde začal odvážnu obranu svojej vlasti, keď priniesol pápežovi svedectvo o utrpení svojho ľudu. Svoju prácu zintenzívnil vo Francúzsku, kde sa uchýlil do Lúrd a neskôr do kláštora v savojskom Hautecombe, odkiaľ aj odsúdil prenasledovanie Židov v Poľsku. Tu ho zatkla nacistická polícia, ktorá ho deportovala do Paríža, s úmyslom, aby podporil poľskú vládu lojálnu nacistom. Kardinál to rozhodne odmietol. Nacisti ho následne internovali vo Vestfálsku.

Varšavský arcibiskup

Keď ho v roku 1945 oslobodili spojenecké vojská, môže sa konečne vrátiť do Poľska. Na ceste domov sa zastaví v Ríme, kde hovorí s pápežom o situácii v Poľsku. Ani nie o rok na to, v marci roku 1946, bol vymenovaný za varšavského arcibiskupa. Ako predtým bránil svoj ľud pred hrôzami nacizmu, tak aj teraz pokračuje v obrane jeho viery pred boľševickým ateizmom ráznymi pastoračnými zásahmi.

Úcta k Panne Márii a posledné roky

Jedným z jeho prvých činov bolo zasvätenie Poľska Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, ktoré sa uskutočnilo 8. septembra 1946 v Čenstochovej za účasti celého biskupského zboru a asi milióna veriacich. Bola to posledná radostná udalosť jeho živote, ale azda tá najväčšia. Zasiahnutý vážnou chorobou, umiera s ružencom v ruke 22. októbra 1948. Krátko pred smrťou povedal tieto slová: “Bojujte, bojujte pod ochranou Najsvätejšej Matky. Nezúfajte, nech vám ruky neochabnú, zostaňte verní a pamätajte: víťazstvo, po mojej smrti, až príde, bude víťazstvom Panny Márie.”