Autor: Vincent Macejko / Foto: archív Vincent Macejko, rodina Juraja Kaščáka, Pavol Dzivý

PTP Karlove Vary, rok 1952. Juraj Kaščák (prvý zľava).

Moje spomienky na saleziána Juraja Kaščáka sú pestré. Už počas totality som bol účastníkom tajných stretnutí mladých, ktoré viedol. Vnímal som jeho zanietenosť pre prácu s mládežou, apoštolský úspech, a predovšetkým jeho snahu objavovať duchovné povolania.

Rodný dom Juraja Kaščáka v Zlatom

Svojimi prejavmi lásky voči ľuďom, zvlášť k deťom a chudobnej chlapčenskej mládeži v Košiciach, si vedel získať každého. A keď mu už choroba a pokročilé roky života spôsobovali problémy, zo saleziánskeho domu v Žiline, kam ho provinciál poslal, neváhal písať tým, ktorých nosil vo svojom srdci. V prvom rade magistrovi a saleziánskym novicom do Popradu, ale aj viacerým spolubratom saleziánom a chlapcom, ktorí hľadali svoje životné povolanie.

Juraj Kaščák pri výrobe sadrových sošiek. Niektorí ho nazvali „Sadrový kráľ“.

V Jurajovej korešpondencii písanej na stroji sa medzi riadkami dalo jasne čítať, že si uvedomoval, akým veľkým darom je život prežitý v spojení s Bohom. S časom, ktorý mu Boh doprial, chcel ešte múdro a rozvážne hospodáriť.

Provinciálne stretnutie saleziánov v Žiline dňa 21. 8. 1995. Juraj Kaščák má pred sebou položený breviár.

Lev Nikolajevič Tolstoj napísal: „Dlhá je noc tomu, čo nespí. Dlhá je míľa unavenému. Dlhý je život nemúdremu.“ Juraj Kaščák zostal múdry aj v Žiline. Robil to, čo mal. Modlil sa a miloval Boha v ľuďoch podľa saleziánskej charizmy. Každý z nás má totiž svoju úlohu v živote a životnou múdrosťou je nájsť ju a žiť ju. Pekne to vyjadrila aj Matka Terézia z Kalkaty: „Čo robíte vy, nemôžem robiť ja, a čo robím ja, nemôžete vy.“ Spomínať na saleziána koadjútora Juraja Kaščáka znamená nezabúdať. A správne spomínať znamená napodobňovať ho!

Pohreb Juraja Kaščáka v Žiline – cintorín Závodie

Knihu vydalo Vydavateľstvo Don Bosco v roku 2021.