Dcéra Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie, Božia služobnica

Spracoval: Ondrej Miliczki SDB / Foto: archív

Anna Mária sa narodila v Oicatá v Boyacá v Kolumbii 24. septembra 1883. Keď sa jej otec Edoardo nakazil malomocenstvom, kvôli liečbe sa presťahoval do lazaretu v Agua de Dios, čo spôsobovalo jeho manželke i celej rodine hlbokú bolesť. Nakoniec sa 4. mája 1897 celá rodina presťahovala za otcom.

Anna Mária silno vnímala Božie volanie. Spočiatku chcela vstúpiť do Kongregácie sestier Navštívenia Panny Márie, ale pre malomocenstvo jej milovaného otca sa jej túžby rozplynuli. Napriek všetkému si ju dobrý Boh vybral za základný kameň nového požehnaného diela, keď si ju od detstva vyskúšal v ohni utrpenia a bolesti. V Agua de Dios sa Mária stretáva s donom Alojzom Variarom, horlivým kňazom. Ten sa so svojou typickou radosťou a saleziánskou dobrotou, ktorú ho naučil sám don Bosco, stáva jej duchovným vodcom.

Dňa 19. júna 1903 sa Mária spolu so svojou sestrou Carmelitou zasvätí Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu ako obeť lásky a náhrady. 7. mája 1905 don Variara zakladá inštitút Dcér Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie, ktorý otvoril možnosť rehoľného života dievčatám chorým na malomocenstvo, ako aj zdravým dcéram malomocných rodičov, ktoré doteraz nemali možnosť zasvätiť sa Bohu v iných kongregáciách. V tento deň začala Anna Mária postulát. V januári prijíma rehoľné rúcho a začína noviciát v atmosfére intenzívnej modlitby a v bezhraničnej láske voči malomocným deťom v detských jasliach Michala Uniu. Svoj zväzok lásky s Ježišom spečatí 19. marca 1907.

S deťmi

Po smrti prvej generálnej predstavenej matky Olivy Sánchez Correi ju 24. júna 1907 malá komunita zvolila za novú hlavnú predstavenú. Mala iba 23 rokov a tri mesiace sľubov! Dôverovala v posväcujúce pôsobenie Ducha Svätého a materskú pomoc Panny Márie Pomocnice a prijala túto úlohu s duchom jednoduchosti a pokory, pričom sa spoliehala na podporu a usmernenia dona Variaru a lásku spolusestier. Pri výkone svojej autority bola vždy matkou a radkyňou. Osvojila si radu zakladateľa: „Pamätaj, že si viac matkou ako predstavenou, a snaž sa takou voči svojim dcéram skutočne byť!“

Odteraz bola najbližšou spolupracovníčkou zakladateľa, dedičkou, ale tiež zodpovednou za prenos ducha inštitútu, za jeho rast, aktualizáciu a zároveň za to, aby ostal verný koreňom. Bola generálnou predstavenou 55 rokov a konsolidovala obetnú charizmu saleziánskej spirituality. Cieľom blahoslaveného Alojza Variaru totiž bolo formovať skutočnú obetu: „Chcem, aby Ježiš videl, že sme mu ponúkli svoju vôľu ako obetu nie slovami, ale skutkami.“

S apoštolskou horlivosťou v prospech zdravých i chorých malomocných detí v lazarete v Agua de Dios založila diela Nazaret, Svätá Helena a Svätá Anna pre najchudobnejších a najviac opustených. Potom otvorila diela v Kolumbii a Ekvádore. V roku 1930 získala od Apoštolského stolca diecézne schválenie inštitútu. Neskôr, keďže sa predpokladalo rozširovanie kongregácie, získala povolenie prijímať novicky, ktoré nie sú nakazené malomocenstvom a narodili sa zdravým rodičom. Uznávala svätosť zakladateľa a zaslúžila sa o vydanie dekrétu otvorenia procesu jeho svätorečenia. S duchovnou radosťou privítala v roku 1953 pápežské schválenie inštitútu a v roku 1964 schválenie stanov a pravidiel.

Sestra Lozano v súlade s vyjadrením Druhého vatikánskeho koncilu zvolala v roku 1968 mimoriadnu VI. generálnu kapitulu, počas ktorej odovzdala riadenie novej predstavenej. Po kapitule odišla do Agua de Dios, do komunity Nazaret, na tiché a izolované miesto, ktoré jej umožnilo dosiahnuť vyššiu mieru rozjímania a zakúšať Boha ako jediného absolútneho. Udržala si lampu zapálenú a odišla v ústrety svojmu Pánovi 5. marca 1982 vo veku 98 rokov. Uskutočnila tak slová zakladateľa: „Svadba, ktorá sa začala na tejto zemi, získa svoju zlatú pečať v nebi.“