Autor: Jozef Tóth SDB, Ján Krupa SDB /Foto: SDB Jakutsko

Misijné poslanie Kristovej Cirkvi je veľkým darom a obsahuje v sebe tajomstvo pôsobenia Božej lásky pre spásu človeka.

Začiatky misie

Koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov minulého storočia si skupinka mladých slovenských saleziánov začala písať s otcom Pavlom Bytautasom, františkánom z Novosibirska, ktorý bol vtedy jediným farárom na Sibíri. Tu začína vyvierať aj prameň saleziánskej prítomnosti v Rusku a v Jakutsku.

Don Jozef Daniel Pravda, ktorý mal za sebou misionársku skúsenosť zo Zairu (Konga), vycestoval prvýkrát do ZSSR v mesiacoch máj až jún v roku 1991. Navštívil Novosibirsk a Omsk a stretol sa aj s otcom Pavlom Bytautasom. Taktiež bol prítomný na biskupskej vysviacke otca Jozefa Wertha.

Na druhú návštevu Ruska na jeseň toho istého roku cestoval už aj otec Jozef Tóth.

V Novosibirsku ich prijal novovysvätený biskup Jozef Werth, ktorý bol určený pre celú oblasť Ruska za Uralom. Bolo to obrovské územie Novosibirskej apoštolskej prefektúry. Otec Jozef Tóth spomína: Raz pri stretnutí nám otec biskup Werth povedal: ,,Otcovia saleziáni, môžete si vybrať, kde chcete pracovať. V Novosibirsku, Omsku, Krasnojarsku, Tomsku. Ale ja by som vám navrhol ísť do Jakutska, do mesta Aldan (južné Jakutsko), odkiaľ pani Valentina Ivanovna Kostina, krajská vedúca odboru školstva, a jej zástupkyňa pani Augustína Fjodorovna Liugaj, obe novopokrstené, neustále žiadajú kňazov, vychovávateľov pre pastoráciu a pre novootvorené pedagogické lýceum (SOŠ). Tak sme s určitými obavami odleteli do Aldanu.“

Aldan je mestečko zlatokopov, ktoré bolo založené v roku 1923 s približne 20-tisíc obyvateľmi. Saleziáni tu po prvýkrát prileteli 22. októbra 1991. Mestečko bolo už pokryté snehom a my, ako spomína otec Jozef, sme ako cudzinci v ňom ,,vyčnievali“ oblečením, čiapkami aj rečou. No prijali nás veľmi srdečne.

V Aldane a jeho okolí navštívili prví saleziánski misionári približne desať základných (t. j. 11-ročných škôl). Po všetkých tých stretnutiach a návštevách podpísali s miestnymi orgánmi predbežné zmluvy a vrátili sa do Novosibirska a potom vlakom na Slovensko. Na Slovensku sa v provinciálnej rade rozvírila debata o tejto misii. Boli hlasy za, no aj otázniky, prečo tak ďaleko. Veď medzi Aldanom a Bratislavou je asi 10-tisíc km. Rozhodol však don Egidio Vigano, vtedajší hlavný predstavený saleziánov so svojou radou, ktorý bol za túto misiu.

Začali sa prípravy na otvorenie prvého domu Slovenskej provincie v zahraničí. Pomáhali všetky zložky saleziánskej rodiny a do Aldanu nakoniec pocestovali traja saleziáni: don Daniel Jozef Pravda, don Jozef Tóth a don Juraj Kyseľ. Keď sem 18. júla 1992 pricestovali, zo ZSSR bola už Ruská federácia. Otec Jozef píše: Zo Slovenska sme brali kamión humanitárnej pomoci: šaty, topánky, šijacie stroje, deky, lieky, a pod. Pre nás samých katechetické pomôcky, vybavenie pre dom a kuchyňu, nábytok, knihy, potraviny, xerox, televízor, osobné veci a množstvo iných vecí.
Najprv bratia saleziáni cestovali do Ivanofrankovska na Ukrajine. Tam sme náklad sami preložili do bývalého vojenského lietadla An12. Leteli sme do Samary, ďalej do Novosibirska a odtiaľ do Čulmanu (Jakutsko). Z Čulmanu už na nákladných autách do Aldanu. Cesta trvala týždeň a celý ten niekoľkotonový náklad sme preložili počas cesty 7-krát.

Práce tu bolo hneď od začiatku neúrekom. Stavba nového domu a kaplnky, bohoslužby, katechizácia a evanjelizácia, vyučovanie a krúžky na školách, návštevy v okresnej nemocnici a v detskom domove, návštevy rodín, návštevy okolitých dedín a tiež bohatá sociálna činnosť Charitas.

Miesto pre nový dom sa našlo hneď v centre mesta na Proletárskej ulici. Posvätiť ho prišiel otec biskup. Bola to veľká slávnosť, na ktorú prišli kňazi z celého Ruska, t. j. od Sankt-Peterburga až po Vladivostok. V meste to bol prvý kresťanský chrám a prvé oficiálne prítomné cirkevné spoločenstvo.

Saleziánska a vôbec katolícka prítomnosť v hlavnom meste Jakutsk sa začala asi o dva roky neskôr než v Aldane. V auguste 1994 sa do Jakutska z Aldanu už natrvalo presťahovali don Daniel Pravda, don Lacko Stanko a misijná dobrovoľnícka Judita Štempelová. Ich prvotná činnosť bola zameraná na získanie pozemku pre stavbu mládežníckeho centra „Dom molodiozi“, no hneď sa rozvíjala aj evanjelizačná, katechizačná a sociálna činnosť zameraná zvlášť na mnohodetné a chudobné rodiny.

V júli 1995 navštívil Jakutsk hlavný predstavený saleziánov don Juan Vecchi. Posvätil pozemok na ulici Kurashova 34 určený pre stavbu mládežníckeho centra a ubytovania pre spolubratov. Stretol sa so spolubratmi, dobrovoľníkmi a s miestnym rodiacim sa farským spoločenstvom. Žiaľ, do Aldanu sa don Vecchi nedostal. Dňa 7. decembra 1997 bolo otvorenie ,,Domu molodiozi“. Posviacku vykonal opäť biskup Jozef Werth. Za provinciu saleziánov zo Slovenska tu bol na slávnosti don Vladimír Fekete.
Významným pre rozvoj diela bolo vybudovanie kostola s pastoračnými a ubytovacími priestormi. Chrám bol vybudovaný v roku 2009 v tesnej blízkosti „Domu molodiozi“ pod vedením dona Andreja Porubčina.

Rozvoj misie až podnes

Deväťdesiate roky boli v Rusku veľmi zložitým obdobím, no zároveň poskytovali možnosť rozvoja nových spoločenstiev a širokej pastoračnej činnosti. V tomto období sem zo Slovenska prichádzalo množstvo misijných dobrovoľníkov, ktorí tu zanechali výraznú stopu (V rokoch 1992 – 2010 sa vystriedalo na misii v Jakutsku viac než sto mladých dobrovoľníkov zo Slovenska. Prežili v misii niekoľko mesiacov, väčšinou rok, niektorí aj dlhšie). Spolupracovali na evanjelizačnej a katechizačnej činnosti a pomáhali tiež v materiálno-technickom zabezpečení misie. Mnohí z nich tu našli svoje povolanie a viacerí sú dodnes v kontakte s miestnymi veriacimi. Aj iné zložky slovenskej saleziánskej rodiny (zvlášť ASC a VDB) pomáhali v rozkvete a organizácii miestnych spoločenstiev a svedectvom svojho života prispievali k upevňovaniu viery miestneho obyvateľstva.

S odstupom sa zdá, že prelomový rok bol rok 2002. V tom roku boli v Rusku vytvorené štyri katolícke diecézy. Jakutsko bolo začlenené do novovzniknutej Diecézy svätého Jozefa so sídlom v Irkutsku, ktorá je dodnes teritoriálne najväčšou katolíckou diecézou na svete. Začiatkom nového milénia sa aj situácia v krajine stále viac organizovala, čo znamenalo sťaženie misijnej práce Katolíckej cirkvi. Kontroly zo strany FSB (tajnej služby) sa zintenzívnili, sťažili sa podmienky na získanie povolenia k pobytu a v niektorých obdobiach aj jednoduchého vstupného víza. K tomu možno pripočítať zdravotné ťažkosti, prípadne vyčerpanosť niektorých misionárov a tiež zmenšujúci sa počet dobrovoľníkov. Aj z tohto dôvodu počas týchto rokov krehké a mladé katolícke komunity nerástli ani do hĺbky, ani do počtu a len s ťažkosťami napredovali.

V súčasnosti je Aldan už tretí rok ponorený do rekonštrukcie domu a kaplnky, ktoré si to po toľkých rokoch vyžadovali. Využívajú sa na to príspevky dobrodincov zo Slovenska aj z iných častí sveta. Úspešne, aj keď s množstvom nečakaných problémov, sa podarilo vybudovať nové ubytovacie priestory pre komunitu, budova získala novú strechu a postavila sa tiež zvonica s krížom. Po tridsiatich rokoch tak misijný dom už aj zvonku upozorňuje, že ide o sakrálny priestor. Rekonštrukciou prešli aj pastoračné priestory pre farnosť. V nasledujúcom roku je v pláne obnova kaplnky a ostane zatiaľ nedotknuté oratórium v podzemných priestoroch domu.

Dodnes sa tu kúri drevom a pripraviť ho v dostatočnom množstve na dlhú a tuhú zimu zaberá množstvo energie. Pastoračná práca je zameraná na miestne farské spoločenstvo. Pravidelne každý týždeň sa jazdí aj do dediny Chatystyr, kde žije komunita katolíkov sformovaná už v začiatkoch tejto misie. Menej častými, no tiež dôležitými sú výjazdy do vzdialenejších miest a dedín (Tommot, Neriungri, Ugojan). Niektoré dedinky sú vzdialené aj niekoľko stovák kilometrov a dostať sa k nim dá len člnom alebo po zamrznutej rieke. Kvôli nedostatku ľudskej sily sa z ich návštev v poslednej dobe upustilo. Veľkým bohatstvom tohto diela sú dve chaty. Jedna, vzdialenejšia pri rieke, hostila mnohé letné tábory. Dnes taktiež potrebuje rekonštrukciu a používa sa hlavne na rekreačné účely. Druhá chata v blízkosti mesta bola zrekonštruovaná aj s pomocou dobrovoľníkov zo Slovenska. Pre jej výhodnú polohu ju často navštevuje miestna komunita a hojne sa využíva na rodinné stretnutia, tábory aj duchovné cvičenia. V posledných rokoch sa podarilo obnoviť spoluprácu s jednou z miestnych škôl, a tak je možné oficiálne výchovne pôsobiť aj v štátnej štruktúre. Veľkým pozitívom sú aj priateľské ekumenické vzťahy v meste a tiež spolupráca s miestnou samosprávou.

„Dom molodiozi Bosco“, ako ho dnes nazývajú miestni v hlavnom meste Jakutsk je miestom realizácie nedeľných oratórií, tvorivých dielní, táborov a stretnutí mládeže. Zároveň poskytuje možnosť doučovania a svoje brány vo vyhradených hodinách otvára aj sociálnej činnosti: práci s mentálne postihnutou mládežou a stretnutiam anonymných alkoholikov a ich príbuzných. Vďaka svojej výhodnej pozícii v centre mesta sa tu občasne organizujú rôzne kurzy a konferencie. To všetko je spôsob otvárania sa pre miestne prostredie a poskytuje možnosť bližšie sa zoznámiť s Katolíckou cirkvou a so saleziánmi.

V tesnej blízkosti domu je postavený kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici. Katolícka farnosť sa počtom pomaly rozvíja a miestny kostol láka množstvo záujemcov. Mnohí nazrú len zo zvedavosti, no niektorí tu po rokoch nachádzajú pokoj a postupne sa chrám stáva ich druhým domovom. Počet záujemcov o katolícku vieru v posledných rokoch rastie najmä u miestneho, jakutského obyvateľstva. Pre mnohých je to vôbec prvý kontakt s Kristom a príležitosť usporiadať svoje zložité životné situácie. Chrám sa pýši aj jediným organom v celej republike Sacha (Jakutsko), a tak býva miestom pravidelných koncertov, ktoré sú tiež veľmi populárne. Aj v Jakutsku sa už roky rozvíjajú dobré vzťahy s Pravoslávnou cirkvou a rôznymi protestantskými spoločenstvami.

Starostlivosť o dom, kostol a chatu tiež zaberá množstvo času a energie, no Božia prozreteľnosť posiela mnoho pomocníkov, ktorí obetujú svoj čas na pomoc dielu. Miestny laici sú nenahraditeľnou pomocou pri manuálnych prácach, ale aj pri organizácii katechetických a voľnočasových aktivít. Postupne aj miestna mládež prijíma zodpovednosť za prípravu a realizáciu stretnutí a táborov. Je tu tiež snaha o spoluprácu s okolitými školami, a to najmä formou vyučovania cudzích jazykov.

Hoci jadro saleziánov momentálne stále pochádza zo Slovenska, jakutská saleziánska komunita je už niekoľko rokov medzinárodnou. Po spolubratoch z Indie a Burundi, ktorí momentálne študujú teológiu, začína svoj druhý rok v diele spolubrat z Južnej Kórey. Saleziáni, ktorí študujú na miestnej univerzite, zároveň pomáhajú udržiavať kontakt s vysokoškolským prostredím.

Viera miestnych ľudí je podobne ako región Jakutska odrezaná od kontaktu s inými. Najbližšie katolícke farnosti sú vzdialené tisícky kilometrov. Podpora zo strany blízkych a priateľov je len výnimkou, a tak sú miestni veriaci, zvlášť mladí, odkázaní na modlitbovú pomoc iných. Duchovné spojenie tejto misie je zvlášť silné so Slovenskom a všetkými spolubratmi a dobrovoľníkmi, ktorí tu pôsobili, aj s tými, ktorí sa za toto dielo modlia a obetujú. O Božom požehnaní svedčí aj prvý miestny salezián a rodiace sa povolania saleziánov spolupracovníkov. Semienko zasiate Božou prozreteľnosťou pred viac ako tridsiatimi rokmi sa pomaly rozvíja, a hoci je malá rastlinka slabá a zmietaná vetrom, to, že rastie a prináša plody, dosvedčuje, že je stále chcená a chránená tajomstvom Božej lásky.

Saleziáni pôsobiaci v Jakutsku:

P Jozef Daniel Pravda 1992 –1998

P Juraj Kyseľ 1992 – 1997

P Jozef Tóth 1992 – dodnes

P Peter Hitka 1993 – 2004

P Ladislav Stanko 1994 – 1998

P Witold Bajor 1996 – 2002

P Igor Hajzok 1997 – 2006

S Edwin Orkusz 1997

P Andrej Porubčin 1998 – 2010

P František Čunderlík 1998 – 2000, 2007 – 2011, 2015 – 2016

S Martin Sudora 1998 – 2000

P Peter Bicák 2000 – 2008

L František Špánik 2000 – dodnes

P Patrik Mock 2001 – 2004, 2020 – 2022

P Jerzy Krolak 2002 – 2003

P Ján Chovaňák 2005 – 2007, 2012 – 2015

P Emil Šafár 2006 – 2013

P Jozef Gánovský 2006 – 2014

P Marek Gális 2008 – 2010

P Pavol Michalka 2013 – doteraz

P Marián Peciar 2013 – 2021

P Peter Lorenc 2014 – doteraz

S Emmanuel Niyoyitungira 2018 – 2021

S Raymond Joseph Eugene 2018 – 2021

P Ladislav Babača 2018 – 2022

P Ján Krupa 2018 – doteraz

P Soomin Moon 2022 – doteraz

P Pavel Piatrov 2023 – doteraz