Autor: Marián Husár SDB

Pôstne obdobie je veľmi silným obdobím v liturgickom roku, časom veľkých milostí, keď spoznávame, ako hlboko miluje Boh, čo všetko pre nás pretrpel. Pri vstupe do pôstneho obdobia počas Popolcovej stredy nám kňaz na čelo maľuje kríž z popola so slovami: „Robte pokánie a verte Evanjeliu.“ Alebo: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ To nie je nejaká depresívna správa, naopak, hlboká pravda o nás, že sme stvorení z prachu zeme, ale smerujeme k večnosti. Je to pozvanie zahľadieť sa hlbšie na svoj život v perspektíve lásky.

Pozrime sa najprv na výzvu, ktorá často zaznieva počas pôstu: „Kajajte sa.“ Toto slovné spojenie, je v našich prostrediach hlboko zakorenené. Dostalo sa k nám cez latinský preklad „paenitemini“. Pojem kajajte sa, ktorý sa tak často zredukoval na obyčajné sebazapieranie, však Ježiš v evanjeliu nepoužil. Ježiš použil slovo metanoia (Mk 1, 15), čo značí čosi omnoho hlbšie – zmenu zmýšľania, vrátenie sa k tomu, čo je podstatné, uveriť v radostnú zvesť. Prorok Joel (2, 13) opisuje takto zmenu zmýšľania: „Roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý…“ Dôraz je daný na srdce človeka. Aj prorok Izaiáš (58, 5 – 7) hovorí, aký pôst sa páči Bohu: „Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu? Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?“

„Zmena zmýšľania“ je roztvoriť srdce i náruč pre blížneho. Ako veľmi to potrebujeme opäť počuť aj dnes. Pravým vyjadrením pôstneho obdobia je modlitba, pôst, almužna – elemosina (skutky milosrdenstva). Pôstne obdobie má byť časom lásky, nie obdobím tvrdých zákrokov na sebe. Askéza má duchovný význam jedine vtedy, keď je odpoveďou na lásku, ktorú zažívame, a keď sa stáva prejavom lásky. Keď náš pôst bude iba o nejakom výkone, stratí sa hlboký význam premeny srdca.

Čo pomáha, aby sme dobre prežili pôstne obdobie? Určite Božie slovo. Boh k nám hovorí vo svojom slove, chce nás každý deň inšpirovať, povzbudiť. Je dobré nájsť si počas dňa chvíľku na rozjímanie. Nevadí, keď niekedy budeme cítiť suchopárnosť, Božie slovo aj vtedy pôsobí. Je to ako s opaľovaním – nemusím si celý čas uvedomovať a byť nadšený z toho, že chytám bronz. No keď sa vystavím slnečným lúčom, po čase uvidím ich účinok. Pomáha dať si predsavzatie. Dôležité je vedieť, prečo dané úkony a skutky robím, aký to má zmysel. Pýtať sa, ako môžem cez to všetko vnímať viac Boha, blížneho, život, jeho hĺbku… Keď si sám viem niečo odrieknuť, som viac otvorený pre blížnych. Ak som stále zavesený na mobile, len ťažko urobím niečo pre druhých. Aj pôst od jedla môže viesť k pôvodnej harmónii tela a duše.

Nestraťme ducha úkonov, ktoré robíme. Kedykoľvek tam vnesieme to svoje „musím, aby som si niečo dokázal“, ak to už nie je o láske, ale o výkone, keď sa upnem na literu a stratím zo zreteľa, prečo to robím, pokiaľ sa centrom stáva moje ja, stráca sa pravý duch a zmysel pôstneho obdobia. Pôst je totiž predovšetkým pozvaním otvárať svoje srdce.

Škodiť nám môžu aj naše experimenty – ako napríklad prehnane prísne pôsty alebo skutky sebazapierania. Je dôležité rozlišovať v modlitbe a možno sa aj s niekým poradiť. Lebo niekedy, keď sa nadchneme, môžeme aj „prepnúť“. A prepínať smieme jedine v láske, v iných skutočnostiach nie, lebo by nám to mohlo ublížiť. Keď Dominik Sávio začal praktizovať veľmi tvrdé asketické úkony, don Bosco mu to zakázal, lebo videl, že by to ublížilo jeho zdraviu. Ale pozval Dominika, aby bol veselý, všímal si kamarátov, robil dobré skutky, plnil si svoje povinnosti. To je inšpiratívny typ askézy aj v dnešnej dobe! Často je totiž ľahšie odoprieť si sladkosť, ako si dať časové hranice na internete. Pozývam vás prežiť toto pôstne obdobie ako krásne dobrodružstvo srdca.